UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : R. J., Q. XX. J. XXXX, U. T. E., R. XXX/X, právne zastúpený: Mgr. Rastislav Otruba, advokát, so sídlom kancelárie v Žiline, Kvačalova 1227/55, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 01. apríla 2015 č. 1100308/1/144751/2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 12. marca 2019 č. k. 21 S 57/2015-82, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 12. marca 2019 č. k. 21 S 57/2015-82 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením z 12. marca 2019 č. k. 21 S 57/2015-82 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho súdu“) zastavil konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. 21 S 57/2015 podľa ustanovenia § 99 písm. b) Správneho súdneho poriadku pre nepreukázanie splnenia podmienok podľa ustanovenia § 49 ods. 1 Správneho súdneho poriadku o povinnom právnom zastúpení v konaní pred správnym súdom. Správny súd tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov správneho súdneho konania nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie správneho súdu napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas podanou kasačnou sťažnosťou (ďalej aj ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť žalobcu“), v ktorej sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) zrušil rozhodnutie správneho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov kasačného konania.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a/ Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačnásťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 57 Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia § 441 Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, po neverejnej porade senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
4. Podľa ustanovenia § 49 Správneho súdneho poriadku žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12, b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i), c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu, d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Advokát je oprávnený dať sa v konaní zastupovať iným advokátom.
5. Podľa ustanovenia § 97 Správneho súdneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
6. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že Správny súdny poriadok vyžaduje, aby bol žalobca v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom a správna žaloba bola spísaná advokátom (ustanovenie § 49 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).
7. Požiadavka spísania žaloby advokátom a povinného zastúpenia žalobcu advokátom v konaní pred správnym súdom (advokátsky primus) je odôvodnená predovšetkým tým, že v správnom súdom konaní sa spravidla rozhodujú zložitejšie prípady a vedie sa spravidla spor o výklad práva, pričom zhromaždenie relevantnej argumentácie pre správny súd vyžaduje vysokú mieru právnej zručnosti a znalosti množstva právnych predpisov a rozhodnutí súdov (pozri tiež Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 24. novembra 1986 vo veci Gillow proti Spojenému Kráľovstvu, sťažnosť č. 9063/80).
8. Kasačný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu spolu s podaním kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu doložil plnú moc pre advokáta (Mgr. Rastislav Otruba) na zastupovanie v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21 S 57/2015. Plnú moc žalobca datoval ku dňu 10. októbra 2018.
9. Keďže doložením plnej moci udelenej advokátovi žalobcom na zastupovanie v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21 S 57/2015 bola vytýkaná prekážka brániaca ďalšiemu konaniu správneho súdu odstránená, kasačný súd uznesenie Krajského súdu v Žiline z 12. marca 2019 č. k. 21 S 57/2015-82 zrušil podľa ustanovenia § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to napriek správnemu postupu správneho súdu, vzhľadom na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že prílišný formalizmus by mohol mať v danom prípade za následok porušenie práva žalobcu na prejednanie jeho veci nezávislým a nestranným súdom.
10. Kasačný súd sa vzhľadom na zrušenie rozhodnutia správneho súdu vecou samou nezaoberal. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vec znovu prejednať a rozhodnúť (ustanovenie § 469 Správneho súdneho poriadku). V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov kasačného konania (ustanovenie § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku).
11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.