8Sžfk/27/2018

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: Y. D., E.. XX.XX.XXXX, I. D. E. D. Č.. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou VARMUS s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova č. 83, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, Bajkalská 27, 820 07 Bratislava 27, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17/13352/16/RR zo dňa 29.06.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti Rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/78/2016 zo dňa 26.septembra 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 30 S/78/2016 - 72 zo dňa 26. septembra 2017 z a m i e t a. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Žiline ( ďalej len,,krajský súd alebo správny súd “ ) právoplatným rozsudkom č.k. 30 S/78/2016 - 72 zo dňa 26. septembra 2017 postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) zrušil rozhodnutie žalovaného č.17/13352/16/RR zo dňa 29.09.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný rozhodnutím pod číslom 17/13352/16/RR zo dňa 29.09.2016 (ďalej len rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.k. 1652/2012 E-OZ sp.zn. 4004-2013-BA zo dňa 11.04.2013.

2. Prvostupňový správny orgán podľa § 14 ods. 5 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 276/2001 Z.z. o reguláciu v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 276/2001 Z.Z.) a v súlade s § 6 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výrobe a o zmene a doplnení niektorýchzákonov ( ďalej len Zákon č. 309/2009 Z.z.) v spojení s § 1 písm. a/ a odsek 2 písm. a/ Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 189/2001 Z.z. o rozsahu cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania (ďalej len vyhláška č. 179/2011 Z.z.) a § 11a Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektro energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 225/2011 Z.z.) pre žalobcu schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 Eur za MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FtE na streche chaty Oščadnica s celkovým inštalovaným výkonom 6,72 kW, nachádzajúcom sa na streche chaty, na adrese F. XXX, XXX XX F., K. D.. Ú. F. na pozemku parcely č. CKN 13090/2. V odôvodnení prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že za deň uvedenia zariadenia žalobcu do prevádzky považuje 02.07.2012 s poukazom na vyjadrenie Stredoslovenskej energetiky - Distribúcie, a. s. zo dňa 12.03.2013 v nadväznosti na vyjadrenie zo dňa 06.03.2013, podľa ktorých fyzické merania na zariadení výrobcu, ktoré sú súčasťou funkčnej skúšky a pripnutie zariadenia na sieť bolo uskutočnené dňa 22.06.2012, avšak formálna kontrola dokumentu a procesné ukončenie funkčnej skúšky až dňa 02.07.2012 v zmysle bodu 13 protokolu o funkčnej skúške.

3. Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného bola skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. V odôvodnení rozsudku správny súd poukázal na to, že medzi účastníkmi nebolo sporu o tom, že žalobca mal v zmysle ust. § 3 zákona č. 309/2009 Z.z. ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov právo na podporu, ktorou je doplatok ceny vyrobenej energie. Medzi účastníkmi bola sporná skutková otázka, kedy bolo zariadenie žalobcu uvedené do prevádzky, ktorá skutočnosť je právne významná pre určenie ceny doplatku vyrobenej energie. Aplikovať § 11 vyhlášky a cenu určiť vo výške 194,54 € možno v prípade, že zariadenie bolo uvedené do prevádzky v čase od 01.01.2012 do 30.06.2012. Aplikovať § 11a vyhlášky a cenu určiť vo výške 119,11 € možno len v prípade, kedy zariadenie bolo uvedené do prevádzky od 01.07.2012 do 31.12.2012.

5. Správny súd uviedol, že citované ust. § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. vymedzuje čas uvedenia zariadenia do prevádzky buď ako deň, v ktorom nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie k stavbe tohto zariadenia alebo deň úspešného vykonania funkčnej skúšky, podľa toho, ktorý nastal neskôr. V prejednávanom prípade kolaudačné rozhodnutie absentuje z dôvodu, že išlo len o ohlasovanú stavbu v zmysle Stavebného zákona, preto je rozhodujúcim deň, v ktorom bola úspešne vykonaná funkčná skúška. Citované ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. ustanovuje prevádzkovateľa distribučnej sústavy subjektom, ktorý je oprávnený a povinný funkčnú skúšku na žiadosť výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov vykonať. Toto ustanovenie stanovilo aj lehotu, v ktorej tak musí urobiť - 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu, a tiež povinnosť vydať o výsledku písomný doklad do 10 dní od vykonania funkčnej skúšky. Zároveň výslovne stanovilo, že spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že prevádzkovateľ - distribučná spoločnosť - v tomto prípade nevypracoval prevádzkový poriadok, a teda nestanovil spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku. To znamená, že v čase, kedy bola funkčná skúška na žiadosť žalobcu vykonávaná, boli jedinými pravidlami na vykonanie funkčnej skúšky pravidlá obsiahnuté v § 5 ods. 14 zákona a príslušné technické podmienky. Na danom závere nemení nič ani medzi účastníkmi nesporná skutočnosť, že žalovaný zverejnil pre žiadateľov usmernenie ohľadne pravidiel na vykonanie funkčnej skúšky na svojej internetovej stránke. Uvedené teda znamená, že v čase vykonávania funkčnej skúšky nebolo právne záväzným spôsobom stanovené, z čoho má funkčná skúška pozostávať a procesný postup, akým sa má vykonať.

6. V tejto súvislosti považoval správny súd za potrebné poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 274/2015 zo dňa 16.12.2015, v ktorom ústavný súd (okrem iného) uviedol, že ust. § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z.z. je potrebné považovať za ustanovenie zmocňujúceho charakteru. Hoci nejde o zmocňujúce ustanovenie v pravom legislatívnom zmysle slova, keďže prevádzkovateľ nie je orgánom verejnej správy, a preto nie je oprávnený vydávať všeobecne záväznéprávne predpisy, má toto ustanovenie vzhľadom na jeho znenie prikazujúcu (obligatórnu) povahu, lebo z neho vyplýva povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete zakotviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky do svojho prevádzkového poriadku. Prevádzkovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri a je preto v zásade subjektom súkromného práva. Jeho prevádzkový poriadok by v podstate bolo možné považovať za vnútorný (interný) firemný predpis. Takáto charakteristika právnej povahy prevádzkového poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete by však nebola úplná, pretože z dôvodu verejného záujmu (daného významom a váhou fungovania distribučnej siete) podlieha prevádzkový poriadok prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete schváleniu úradu v rámci správneho konania. Vo svojej podstate to znamená, že postup a rozhodovanie prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete pri vykonávaní funkčnej skúšky zariadenia výrobcu elektriny a pri prijímaní záverov z nej sa javí určitý verejnoprávny charakter. Verejnoprávna povaha funkčnej skúšky je daná zakotvením jej podmienok a spôsobu jej vykonania v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete, ktorý podlieha schváleniu úradu v správnom konaní. V uvedených súvislostiach potom nie je možné, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej siete, ktorý nerešpektoval ust. § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z.z., vychádzal z takého výkladu ustálenia rozhodujúceho časového okamihu, ktorý si sám ustálil v dokumente neformálneho charakteru, ktorý nepodliehal (ako je to v prípade prevádzkového poriadku) schváleniu úradu v rámci správneho konania. V opačnom prípade by bol totiž sankcionovaný účastník právneho vzťahu, ktorý postupoval v súlade s právnymi predpismi a naopak prevádzkovateľ, ktorý zákon nedodržal, by bol zvýhodnený.

7. Vzhľadom na uvedené majúc na zreteli potrebu ústavnokonformného výkladu v prejednávanej veci aplikovaných citovaných normatívnych ustanovení na daný skutkový stav, je potom nevyhnutné odmietnuť argumentáciu žalovaného, ako argumentáciu nemajúcu podporu právneho poriadku, že dátum vyhotovenia protokolu a podpisu riadiacich pracovníkov distribučnej spoločnosti (bez ďalšieho) je dátumom úspešného vykonania funkčnej skúšky. Právnu relevanciu v uvedených intenciách potom nemá ani skutočnosť, že si riadiaci pracovník distribučnej spoločnosti vyhradil právo kontroly správnosti dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky v zmysle bodu 13 tohto protokolu za účelom jeho schválenia. V danej veci je nepochybné, že bez schváleného prevádzkového poriadku, ktorý by výkon funkčnej skúšky určil inak, určenie dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky sa v zmysle § 5 ods. 14 z.č. 303/2009 Z.z. viaže na splnenie technických podmienok. Neurčitý pojem splnenia technických podmienok mal prevádzkovateľ distribučnej sústavy objasniť prostredníctvom svojho prevádzkového poriadku, čo neučinil. Za takéhoto stavu je potom potrebné vychádzať zo samotného významu výrazu „funkčná skúška“ a „splnenie technických podmienok pripojenia do sústavy“, ktorými sa nepochybne má na mysli vykonanie príslušných technických meraní a testov potrebných na zistenie, či zariadenie funguje bezpečne a tak, aby ho bolo možné pripojiť do distribučnej siete za účelom odoberania vyrobenej elektrickej energie.

8. Z obsahu protokolu o vykonaní funkčnej skúšky vyplýva, že dátum poslednej čiastkovej technickej kontroly s pozitívnym výsledkom (kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť ho na sústavu SSE - D) bol 22.06.2012, čo je uvedené v bode 12 tohto protokolu, obdobne aj v bode 12 „dodatkového protokolu“. Podľa textu v bode 13 protokolu ide o schválenie riaditeľom sekcie AM za distribučnú spoločnosť, z čoho vyplýva, že ide o administratívny úkon. Záver žalovaného, podľa ktorého funkčná skúška bola vykonaná vtedy, keď protokol o jej vykonaní schválil zodpovedný pracovník distribučnej spoločností, nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu, keďže aj z obsahu protokolu vyplýva, že bod 13 sa netýkal technických kontrol zariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade zásadný právny význam nepožíva údaj obsiahnutý v bode 13 protokolu, správny súd sa ďalej nezaoberal námietkou žalobcu, že bol vydaný „dodatkový protokol“, ktorý aj v bode 13 schválil riaditeľ sekcie AM s dátumom 22.06.2012.

9. Následne potom bolo určenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh v zmysle § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 225/2011 Z.z. výsledkom nesprávneho právneho posúdeniaveci žalovaným. Pre určenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre žalobcu je rozhodný dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky, za ktorý je potrebné považovať deň 22.06.2012, teda dátum poslednej čiastkovej technickej kontroly, kedy vykonané testovanie ukázalo, že zariadenie funguje správne a je možné ho bezpečne pripojiť do sústavy (v tomto prípade to bol bod 12 protokolu o funkčnej skúške). Potom je potrebné konštatovať, že funkčná skúška bola úspešne ukončená dňom 22.06.2012, čo je zároveň čas uvedenia zariadenia do prevádzky.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

10. Proti tomuto právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote s poukazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g/ SSP kasačnú sťažnosť, v ktorej konštatoval, že krajský súd nesprávne vyhodnotil závery protokolu o funkčných skúškach a to najmä z dôvodu, že v protokole na konci je poznámka, že bez podpisu v 13 bode je celý protokol neplatný.

11. Záverečný podpis je potrebné považovať za úkon, ktorý vyžaduje oprávnene distribučná spoločnosť a ktorým sa potvrdzuje platnosť a kompletnosť z predchádzajúcich úkonov a z ktorého by vykonané úkony nenadobudli právne účinky. Samotný fyzický výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uverejnený v bode 12 je len predpokladom k tomu, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej skúšky vykonaný zodpovednou osobou pre záver vyjadrený jej podpisom v bode 13 Protokolu. Bod 13 Protokolu predstavuje časť, kedy bola funkčná skúška technicky, ako aj administratívne zavŕšená. Tak v Protokole o funkčnej skúške ako aj doplnkovom protokole je v bode 13 uvedený dátum 02.07.2012. Nestotožnil sa s nálezom Ústavného súdu SR I.ÚS 373/2015 zo dňa 25.11.2015. Zdôraznil, že samotné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy SS-Distribúcia, a ktorý je zaznamenaný v Protokole funkčnej skúške v bode 12, neznamená automaticky úspešné vykonanie funkčných skúšok v zmysle plnenia technických podmienok podľa § 5 ods. 14 Zákona č. 109/2009 Z.z. Uvedené zákonné ustanovenie poukazuje na nevyhnutnosť splnenia technických podmienok, pričom týmto sa rozumejú Technické podmienky SSE-D. Pre kompletnú kontrolu splnenia technických podmienok je nevyhnutné vykonať všetky činnosti podriadené pod bod 13 Protokolu, pričom tieto úkony nie je možné vykonať priamo na mieste. Nie je objektívne možné ponechať proces úspešného vykonania funkčnej skúšky len na prvých 12 bodoch protokolu a ignorovať bod 13, ktorý je imanentnou súčasťou splnenia technických podmienok SSE-D. Uvedené skutočnosti sú významné z hľadiska ustanovenia § 5 ods. 14 Zákona č. 309/2009 Z.z. týkajúceho sa splnenia technických podmienok, pričom Ústavný súd sa vôbec nezaoberal skúmaním technických podmienok, ich splnenia zo strany výrobcu elektriny, ako aj ich určovania zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy ako aj vlastníka a správcu. Na základe uvedeného Úrad vyhodnotil ako dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky deň uvedený v Protokole v bode 13 t.j. 02.07.2012. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu v Žiline a konanie zastavil.

12. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalobca, stotožnil sa s názorom krajského súdu, že v čase vykonávania funkčnej skúšky nebolo právne záväzne stanovené z čoho má skúška pozostávať a ako sa má procesný postup vykonať. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že prevádzkovateľ - distribučná spoločnosť nevypracoval prevádzkový poriadok a teda nestanovil spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku. To znamená, že v čase kedy bola funkčná skúška na žiadosť žalobcu vykonávaná boli jedinými pravidlami na vykonanie funkčnej skúšky pravidlo obsiahnuté v § 5 ods. 14 Zákona príslušné technické podmienky. Na daný prípad sa aplikujú právne záväzné ustanovenia Zákona č. 309/2009 Z.z. na ktoré odkazuje Ústavný súd vo svojom náleze a to § 5 ods. l4 Zákona č. 309/2009 Z.z.

III. Konanie na kasačnom súde

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide orozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol. Najvyšší súd SR rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 455 SSP ) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia 26.9.2019 bol uverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

14. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

16. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Podľa § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.

18. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

19. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

20. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom k 31.12.2013 na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len "funkčná skúška") podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.

21. Podľa § 5 ods. 14 zák. č. 309/2009 Z. z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

22. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 309/2009 Z. z. doplatkom je rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty, ktorý uhrádza výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcovi elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené alebo na vymedzenom území ktorého sa nachádza.

23. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 309/2009 Z. z. pri stanovení ceny elektriny úrad zohľadní a) druh obnoviteľného zdroja energie, b) použitú technológiu, c) termín uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, prípadne termín rekonštrukcie a modernizácie zariadenia výrobcu elektriny a d) veľkosťinštalovaného výkonu zariadenia výrobcu elektriny, e) plnenie kritérií trvalej udržateľnosti, ak sa na výrobu elektriny použila biokvapalina, f) rozsah investičných nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu.

24. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z., regulovaný subjekt má právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov od roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny.

25. Podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 276/2001 Z. z. úrad schvaľuje prevádzkový poriadok prevádzkovateľa sústavy a siete a prevádzkovateľa zásobníka plynu.

26. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 276/2001 Z. z. cenovej regulácii podlieha výroba elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou elektriny a tepla.

27. Podľa § 12a ods. 6 zák. č. 276/2001 Z. z. prevádzkovateľ sústavy a siete, prevádzkovateľ zásobníka plynu a organizátor krátkodobého trhu s elektrinou je povinný zapracovať pravidlá trhu vydané podľa odseku 5 do prevádzkového poriadku a predložiť na schválenie úradu najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti nariadenia vlády vydaného podľa odseku 5. Úradom schválený prevádzkový poriadok je záväzný pre účastníkov trhu.

28. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 276/2001 Z. z. o cenovej regulácii, konanie o cenovej regulácii sa začína podaním návrhu ceny regulovaným subjektom úradu alebo z podnetu úradu.

29. Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 276/2001 Z. z. účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil cenový návrh, a ministerstvo. Účastníkom cenového konania začatého z podnetu úradu je regulovaný subjekt, ktorému úrad doručí oznámenie o začatí cenového konania a ministerstvo.

30. Podľa § 44 ods. 1 veta prvá zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, tento zákon sa prvýkrát použije na cenovú reguláciu na rok 2014.

31. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, konania začaté a právoplatne neukončené podľa doterajšieho predpisu sa dokončia podľa doterajšieho predpisu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Odvolacím orgánom pre konania podľa prvej vety, okrem konania o uložení pokuty, je rada. Na cenové konania začaté od 1. septembra 2012 sa nepoužijú ustanovenia doterajšieho predpisu o vyjadrení sa ministerstva a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k návrhu ceny regulovaného subjektu. Ministerstvo v cenových konaniach začatých od 1. septembra 2012 nie je účastníkom cenového konania.

32. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou navrhol rozhodnutie žalovaného č. č. 17/13352/16/RR zo dňa 29.06.2016 a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava č. 1925/2012/E-OZ zo dňa 10. apríla 2013 zrušiť. Prvostupňový ako aj odvolací správny orgán vychádzali z nesprávneho právneho názoru, že zariadenie na výrobu elektriny žalobcu bolo uvedené do prevádzky dňa 02. júla 2012, hoci všetky listinné doklady svedčia o tom, že zariadenie bolo uvedené do prevádzky dňom 22. júna 2012 v dôsledku čoho žalovaný nesprávne určil cenu energie.

33. V dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý určil ako čas uvedenia zariadenia do prevádzky dátum vydania protokolu vykonania skúšky, t. j. 02. júl 2012 a k tomuto dňu schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku. Konštatoval, že pre platnosť protokolu je záväzný dátum podpísania protokolu v bode 13, keď samotný výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12 protokolu o funkčnej skúške, je len predpokladom toho, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej skúšky, vykonaný zodpovednou osobou záver vyjadrený jej podpisom v bode 13 protokolu, pričom nie je ani vylúčený rovnaký dátum v bode 12 a 13. Žalovaný ďalej v rozhodnutí konštatoval, že v čase vykonania funkčných skúšok na zariadení žalobcu, bol účinný Prevádzkový poriadok v znení rozhodnutia č. 0165/2011/E-PP, ktorý neobsahoval ustanovenia, ktoré by upravovali priebeh funkčných skúšok. Ďalej poukázal na to, že v čase vykonania funkčných skúšok, v zariadení žalobcu, bol spôsob a podmienky, t. j. priebeh funkčných skúšok, stanovený v usmernení prevádzkovateľa, ktoré bolo zverejnené na jeho webovom sídle a ktoré bolo sprístupnené regulovaným subjektom, vrátane žalobcu.

34. Krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď za deň uvedenia zariadenia žalobcu do prevádzky bol určený dátum uvedený v bode 13 protokolu o vykonaní funkčnej skúšky.

35. S právnym záverom krajského súd sa kasačný súd v celom rozsahu stotožnil.

36. V prejednávanej veci bolo kľúčovou otázkou určenie dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky, ako rozhodnej skutočnosti pre určenie času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, od ktorej následne záviselo určenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatkov pre žalobcu pre rok 2012.

37. Kasačný súd, s prihliadnutím na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 373/2015 zo dňa 25. novembra 2015 a sp. zn. II. ÚS 274/2015 zo dňa 16. decembra 2015, sa stotožnil s právnym názorom uvedeným v rozsudku krajského súdu a nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pre určenie časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je rozhodujúcim dátumom dátum uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, t. j. 02. júl 2012, nakoľko z § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že uvedeným dátumom je dátum „úspešného vykonania funkčnej skúšky“, nie následné schválenie a podpísanie protokolu, ako administratívneho úkonu prevádzkovateľa.

38. Krajský súd v Žiline v odôvodnení rozsudku uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, z obsahu protokolu o vykonaní funkčnej skúšky, že dátum poslednej čiastkovej technickej kontroly s pozitívnym výsledkom (kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť ho na sústavu SSE - D) bol 22.06.2012, čo je uvedené v bode 12 tohto protokolu, obdobne aj v bode 12 „dodatkového protokolu“. Podľa textu v bode 13 protokolu ide o schválenie riaditeľom sekcie AM za distribučnú spoločnosť, z čoho vyplýva, že ide o administratívny úkon. Záver žalovaného, podľa ktorého funkčná skúška bola vykonaná vtedy, keď protokol o jej vykonaní schválil zodpovedný pracovník distribučnej spoločností, nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu, keďže aj z obsahu protokolu vyplýva, že bod 13 sa netýkal technických kontrol zariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade zásadný právny význam nepožíva údaj obsiahnutý v bode 13 protokolu, správny súd sa ďalej nezaoberal námietkou žalobcu, že bol vydaný „dodatkový protokol“, ktorý aj v bode 13 schválil riaditeľ sekcie AM s dátumom 22.06.2012.

39. Kasačný súd považuje za nesporné, že prevádzkovateľ v rozhodnom období spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku neupravil, v dôsledku čoho bol správny orgánpovinný pri určení časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy vychádzať výlučne zo znenia § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 309/2009 Z. z., podľa ktorého sa časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky rozumie neskorší dátum z dátumov: nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, na základe ktorého bolo povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo úspešného vykonania funkčnej skúšky.

40. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ nerešpektoval povinnosť určiť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa podľa § 5 ods. 14 poslednej vety zák. č. 309/2009 Z. z., považoval kasačný súd rozhodnutie žalovaného, s prihliadnutím na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný dospel k záveru o uvedení zariadenia žalobcu na výrobu elektriny do prevádzky dňom vydania, resp. schválenia protokolu o funkčnej skúške, t. j. po 01. júli 2012 a o splnení podmienok pre schválenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatkov v sume 119,11 Eur/MWh, v zmysle § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 255/2011 Z. z.

41. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd rozhodnutie krajského súdu vo výroku za vecne správne, a preto rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol. Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude vec opätovne predložiť správnemu orgánu prvého stupňa na rozhodnutie o návrhu ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012 podanom žalobcom.

42. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a § 467 ods. 1 SSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 a nasledujúce SSP.

44. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.