8 Sžf 8/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : F. T., spol. s.r.o., D., M., IČO X. zastúpený JUDr. B. N., advokátom so sídlom H., B. B., proti žalovanému : Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.   I/222/10688-78264/2008/991031-r zo dňa 15. októbra 2008, o odvolaní žalobcu proti výroku o trovách konania v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 243/08-37 zo dňa 9. septembra 2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave   č. k. 2S 243/08-37 zo dňa 9. septembra 2009 v napadnutej časti mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 194,74 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S 243/08-37 zo dňa 9. septembra 2009 zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/222/10688-78264/2008/991031-r zo dňa 15. októbra 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 176,26 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. S poukazom na ust. § 250k ods. 1 O. s. p. krajský súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktoré mu vznikli z titulu zaplatenia súdneho poplatku za žalobu vo výške 2000,00 Sk a z titulu náhrady trov zastupovania advokátom.

Náhrada trov konania za právne zastupovanie bola priznaná za dva úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“) za : prípravu a prevzatie zastúpenia (1465,00 Sk, paušálna náhrada 190,00 Sk ), písomné podanie žaloby na súd (1465,00 Sk, paušálna náhrada 190,00 Sk), čo celkovo predstavuje sumu 5310,00 Sk t. j. 176,26 €.

Proti druhej časti výroku rozsudku krajského súdu č. k. 2S 243/08-37 zo dňa   9. septembra 2009 týkajúceho sa výšky trov konania podal žalobca dňa 15. októbra 2009 odvolanie, ktoré dôvodil neprávnym právnym posúdením veci. Žalobca vychádzal pri určení výšky jedného úkonu právnej služby, v zmysle ust. § 10 ods. 1, 2 Vyhlášky, z hodnoty predmetu sporu vo výške 6072,13 € (182 929,00 Sk), teda jeden úkon uplatnil vo výške 210,78 €.

Uviedol, že v súvislosti s konaním sp. zn. 2S 243/08 mu vznikli trovy konania vo výške 580,67 € v zložení : tarifná odmena podľa § 10 Vyhlášky vo výške 210,78 € za jeden úkon právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby), 2x režijný paušál vo výške á 6,31 €, 19% daň z pridanej hodnoty vo výške 80,10 €.  

Pre postup výpočtu odmeny advokáta podľa ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky nebol dôvod, nakoľko rozhodnutím ktoré bolo predmetom preskúmania bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2004 v sume 6072,12 € (182 929,00 Sk), teda tarifnú hodnotu veci predstavovala výška tohto peňažného plnenia. Na základe uvedeného mal krajský súd postupovať pri určení výšky náhrady trov advokáta podľa ust. § 10 ods. 1,2 a nie podľa § 11 Vyhlášky.

Záverom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku tak, že zaviaže žalovaného na náhradu trov prvostupňového konania k rukám advokáta v sume 580,67 €   do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhol zaviazať žalovaného aj k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 390,14 €.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení   s § 246c ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania   (§ 250ja ods. 2 O. s. p.) v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Podľa § 246c ods. 1 pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona

Podľa § 250k ods. 1 O. s. p.   ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Podľa § 142 ods. 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky sa určujú pravidlá pre výpočet výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty, pokiaľ je táto vyčísliteľná pevnou sumou.

Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky   ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky   a hodnota záväzku.

Podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky   základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami

Tvrdenie žalobcu, že hodnota predmetu konania je oceniteľná, je nesprávne. Správne súdnictvo nie je založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky pri peňažnom plnení, nie je možné pri výpočte výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden právny úkon právnej služby vychádzať z ust. § 10 Vyhlášky, ale úkony právnej pomoci vykonané v správnom súdnictve je nutné posudzovať ako hodnotu veci alebo práva, ktoré nie je možné vyjadriť v peniazoch a preto je v tomto prípade na vyčíslenie výšky tarifnej odmeny potrebné aplikovať ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky. Súd v správnom súdnictve nevystupuje v pozícii správneho orgánu, teda nemôže rozhodovať o uložení povinnosti, ktorá patrí do právomoci správnych orgánov. V správnom súdnictve predmetom konania je posúdenie, či postup a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je vydané v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi.

S uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď uznesením III. ÚS 92/09-9 odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   sp. zn. 5 Sžf 40/2007, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania vo výške určenej v súlade s ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky. V odôvodnení ústavný súd uvádza, že najvyšší súd „poukázal i na rozdiel medzi predmetom sporu v nachádzanom konaní v občianskoprávnych veciach a predmetom konania v správnom súdnictve. Aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky je preto v danom prípade podľa názoru ústavného súdu odôvodnená ústavne konformným spôsobom (dostatočne a relevantne). Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí vyjadril právny názor, ktorý nemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd ho tiež nehodnotí ako zjavne neodôvodnený.“ Ústavný súd v citovanom rozhodnutí takisto, pre podporu tohto právneho názoru, poukázal na prílohu I. položku 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, teda na skutočnosť že v správnom súdnictve sa súdny poplatok zásadne platí pevnou sadzbou, t. j. nie vypočítanou z hodnoty predmetu konania.

Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu

Krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne nepriznal žalobcovi   19 % daň z pridanej hodnoty počítanú z odmeny za jeden úkon právnej služby; teda z hodnoty 1465,00 Sk vo výške 278,35 Sk, počítajúc dva úkony právnej služby je hodnota 19% dane z pridanej hodnoty 556,70 Sk t. j. 18,48 €.

Pokiaľ ide o túto skutočnosť bolo potrebné zmeniť napadnutú časť rozsudku a to tak, že žalobcovi náleží náhrada trov konania z titulu zaplatenia súdneho poplatku vo výške 2000,00 Sk a náhrada odmeny za zastupovanie : 2 úkony právnej služby, á 1465,00 Sk,   19% DPH ku každému úkonu právnej pomoci á 224,24 Sk, režijný paušál (podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky) ku každému úkonu právnej služby á 190,00 Sk, spolu vo výške 5866,70 Sk   t. j. 194,74 €.  

Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

V súvislosti s vyššie uvedeným Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v súlade s ust. § 220 O. s. p., keď napadnutý výrok súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ust. § 246c ods. 1 O. s. p., § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 3 O. s. p.   (arg. a contrario), keď žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci v iba nepatrnej časti, náhradu trov nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 25. novembra.2009  

  JUDr. Eva Babiaková Csc., v.r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia : Bartalská Dagmar