8Sžf/63/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: BELKAM, s.r.o., so sídlom Bystrička 301, IČO: 36 387 975, právne zastúpeného Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava, právne zastúpenému JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom so sídlom Dunajská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15/5097/13/RR zo dňa 23. apríla 2013, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/86/2013-48 zo dňa 09. apríla 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/86/2013-48 zo dňa 09. apríla 2014 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. 15/5097/13/RR zo dňa 23. apríla 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,12 € a náhradu iných trov konania v sume 140 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom č. k. 21S/86/2013-48 zo dňa 09. apríla 2014 Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 15/5097/13/RR zo dňa 23. apríla 2013, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 1897/2012/E-OZ zo dňa 21. januára 2013, ktorým tento podľa § 14 ods. 5 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len„zákon č. 309/2009 Z. z.“), s § 1 písm. a/ a § 2 písm. a/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 189/2011 Z. z. o rozsahu cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania a § 11a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (ďalej len „vyhláška č. 225/2011 Z. z.“) rozhodol tak, že pre rok 2012 schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ BELKAM, s.r.o. s celkovým inštalovaným výkonom 18,48 kW, nachádzajúcom sa v lokalite k.ú. Z., parc. č. XX.

V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je v celom rozsahu zákonné, bol riadne zistený skutkový stav nevyhnutný pre právne posúdenie veci a vec bola taktiež správne právne posúdená. Ďalej konštatoval, že v predmetnej veci nebolo sporné, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. (ďalej len „SSE-D, a.s.“) na základe žiadosti žalobcu v súlade s § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. vykonal funkčnú skúšku pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy. Uviedol, že s poukazom na § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. bolo potrebné posúdiť čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a s tým súvisiaci doplatok pre rok 2012. Dodal, že nebolo sporné, že obec Bystrička v oznámení k drobnej stavbe žalobcu zo dňa 25. mája 2012 nemala námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - umiestnenie fotovoltického zariadenia na streche hospodárskej budovy - humno na parc. č. XX v k.ú. Z..

Zároveň uviedol, že v protokole o funkčnej skúške, ktorý vydala SSE-D, a.s. boli v priebehu správneho konania (namietané žalobcom) sporné body 12 a 13 predmetného protokolu. V bode 12 protokolu je uvedený dátum, resp. kontrola správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na prevádzku SSE-D, a.s. - dňa 29. júna 2012 so záverečným výsledkom - vyhovel. Následne v bode 13 protokolu sa uvádza - schválil riaditeľ sekcie AM a ako dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od) 02. júla 2012. Bez tohto podpisu je protokol neplatný.

Mal za to, že správne orgány v konaní postupovali správne, keď ako dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky - deň uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, t.j. 02. júl 2012 vyhodnotili ako čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Preto na predmetnú vec potom bolo správne aplikované ustanovenie § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011 Z. z., nakoľko zariadenie výrobcu (žalobcu) elektriny bolo uvedené do prevádzky po 01. júli 2012 - dňa 02. júla 2012 a cena doplatku bola teda vo výške 119,11 €/MWh.

Dospel k záveru, že ak je súčasťou skúšky aj schválenie Protokolu (dokladu o jej úspešnom vykonaní prevádzkovateľom distribučnej siete SSE-D, a.s.), funkčná skúška je vykonaná až týmto schválením. Toto jednoznačne vyplýva z bodu 13 Protokolu. Uvedené schvaľovanie vykonáva tzv. zodpovedná osoba a to konkrétne za SSE-D, a.s. riaditeľ sekcie AM. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že bod 13 protokolu by už bol len bodom formálnym. Ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. umožňuje prevádzkovateľovi (SSE-D, a.s.) určiť prevádzkový poriadok, v ktorom určí spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Môže teda určiť ako dátum vykonania funkčnej skúšky až dátum schválenia protokolu SSE-D, a.s. Z tohto ustanovenia tiež vyplýva povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy vykonať funkčnú skúšku a po jej úspešnom vykonaní vydať o tom doklad - Protokol. Nie je sporné, že SSE-D, a.s. v danom čase nemala prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ale na druhej strane SSE-D, a.s. určila v rámci svojej pôsobnosti postupnosť jednotlivých krokov a priebeh tohto skúšobného procesu premietla do formy protokolu o funkčnej skúške, určila koľko bodov bude protokol obsahovať, v akom poradí budú jednotlivé body postupovať a aj akú záväznosť tieto body budú mať.

Vyslovil, že funkčná skúška je tvorená technickou časťou (v teréne) a administratívnou časťou (záverečná kontrola a podpis), pričom tieto časti sú ukončené až schválením protokolu riaditeľom sekcie AM. Predpokladom schválenia protokolu je splnenie technických podmienok. Ich splnenie nemusí byť skontrolované len priamo v teréne, prostredníctvom čiastkových technických kontrol zariadenia na výrobu elektriny, ale aj skontrolovaním technických výstupov z jednotlivých kontrol, keď táto kontrola je tiež kontrolou technických podmienok a vyústi do tzv. schválenia protokolu, t.j. príslušný pracovníkSSE-D, a.s., ak neobjaví chybu v technických podkladoch, na základe ktorých boli jednotlivé kontroly uznané za úspešné v samotných výstupoch v protokole, protokol schváli. Až týmto overením správnosti podkladov protokolu a výstupov v protokole, t.j. administratívnou časťou skúšky, je funkčná skúška zavŕšená. Preto v danom prípade mal súd za to, že názor žalovaného správneho orgánu, čo sa týka dátumu, resp. času uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky, je až dátum, ktorý je uvedený v bode 13 protokolu. Až schválením jednotlivých bodov Protokolu, zavŕšených podpisom riaditeľa sekcie SSE-D, a.s., je proces funkčnej skúšky pripojenia zariadenia na výrobcu elektriny do sústavy zavŕšený a ukončený. Toto jednoznačne vyplýva aj zo samotného bodu 13 Protokolu, kde je uvedený dátum ukončenia funkčnej skúšky, platnosť Protokolu od 02. júla 2012 s upozornením, že bez tohto podpisuje je protokol neplatný.

Ohľadom ďalšej námietky žalobcu uvedenej v podaní, ktoré súdu bolo doručené dňa 30. septembra 2013, pričom v tejto námietke poukazoval najmä na diskriminačný postup vo vzťahu k iným subjektom - žiadateľom, súd prvého stupňa uviedol, že pokiaľ predložil v tomto smere protokol o funkčnej skúške, je nutné poznamenať, že v danom prípade, v bode 13, je uvedený dátum ukončenia funkčnej skúšky - platnosť protokolu od 28. júna 2012, a teda v tomto smere je rozdiel oproti preskúmavanej veci, kde v bode 13 je uvedený dátum 02. júla 2012. Okrem toho poukázal na to, že táto námietka je vznesená po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote s poukazom na § 250b ods. 1 OSP a § 250h ods. 1 OSP, preto by súd na túto ani nemal prihliadať. Následne námietku žalobcu, že zákonodarca nemal na mysli v § 2 ods. 3 písm. e/ a § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. zverenie rozhodovania o dátume uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky vo vzťahu k súkromnému subjektu - spoločnosti SSE-D, a.s., označil za nedôvodnú, nakoľko prevádzkovateľovi distribučnej sústavy (SSE-D, a.s.) vyplýva z § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. povinnosť vykonať funkčnú skúšku a vydať doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. Ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. zároveň definuje čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, ktorý je odvodený od právoplatného kolaudačného rozhodnutia vo vzťahu k zariadeniu výrobcu elektriny alebo odkedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška, podľa toho, ktorý dátum nastal neskôr. Z uvedeného vyvodil, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy (SSE-D, a.s.) nerozhoduje o dátume uvedenia zariadenia do prevádzky, tento dátum uvedenia zariadenia do prevádzky je zadefinovaný tak ako je uvedené v § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/86/2013-48 zo dňa 09. apríla 2014 v zmysle § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, alternatívne aby o odvolaní rozhodol spôsobom podľa § 221 OSP. Zároveň žiadal, aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Súdu prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP vyčítal, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že krajský súd v zmysle § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. v súvislosti s § 5 ods. 3 a 14 cit. zákona nesprávne zistil skutkový stav z Protokolu o funkčnej skúške a následne nesprávne aplikoval § 11a vyhlášky č. 225/2011 Z. z. Rovnako tak namietal nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa, že administratívne orgány v konaní postupovali správne, keď dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky - deň uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, t.j. 02. júl 2012, vyhodnotili ako čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Funkčnú skúšku označil za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny. Preto nesúhlasil so záverom, že v zmysle § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. je dátumom úspešne vykonanej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy dátum administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a.s., teda schválenie Protokolu o funkčnej skúške dňa 02. júla 2012, keďže za takýto pokladal dátum technickej realizácie funkčnej skúšky, v uvedenom prípade posledného čiastkového úkonu funkčnej skúšky dňa 29. júna 2012. Mal za to, že z dikcie ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že je potrebné rozlišovať vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu (v uvedenom prípade s dátumom 29. júna 2012) a vystavenia dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu (v danej veci 02. júla 2012). Taktiež vyvodil zo znenia samotného Protokolu o funkčnej skúške bodu 12 soznačením „Kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D, a.s. vykonaná projektovým manažérom SSE-D, a.s.“ s výsledkom vyhovel zo dňa 29. júna 2012 v súlade s § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z., že práve tento dátum je rozhodujúcim dátumom úspešného vykonania funkčnej skúšky a potom následný dátum uvedený v bode 13 je už len vydaním dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky.

Následne označil za rozporuplný aj záver súdu prvého stupňa, že v zmysle § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. je prevádzkovateľ distribučnej sústavy oprávnený určiť prevádzkový poriadok, kde stanoví spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Doplnil, že z uvedeného potom vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je v zmysle zákona oprávnený určiť podmienky a spôsob funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku, avšak takýto vo vzťahu k funkčnej skúške v rozhodnom čase nemal. Mal za to, že krajský súd vyslovil názor nad rámec uvedený v zákone č. 309/2009 Z. z., že SSE-D, a.s. je oprávnená v rámci svojej pôsobnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsob a podmienky funkčnej skúšky v protokole, teda v zmysle § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. v doklade o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. Ďalej uviedol, že zákonodarca umožnil upraviť podmienky funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy práve z dôvodu, že tento podlieha schváleniu žalovaným, teda orgánom štátnej správy. Zdôraznil, že pre posúdenie veci je podľa žalobcu rozhodujúci zákon č. 309/2009 Z. z. a nie protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s. zo dňa 02. júla 2012.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/86/2013-48 zo dňa 09. apríla 2014 v celom rozsahu potvrdil. Uviedol, že spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky si spoločnosť SSE-D, a.s. určila vydaním a zverejnením usmernenia na svojom webovom sídle. Toto usmernenie obsahovalo vymedzenie náležitostí, ktoré musí regulovaný subjekt predložiť, resp. aké povinnosti musí splniť, aby mohla byť elektráreň s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov pripojená do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a.s. Z predmetného usmernenia vyvodil, že k vykonaniu funkčnej skúšky je okrem preskúmania zariadenia z technického hľadiska potrebné aj preskúmanie predložených dokladov (schválený realizačný projekt stavby, zmluva o pripojení, zmluva o dodávke a distribúcii, miestne prevádzkové predpisy pre elektráreň). Doplnil, že tieto skutočnosti boli žalobcovi známe, vzhľadom na to, že uvedené dokumenty musel spoločnosti SSE-D, a.s. predložiť. Ďalej sa vyjadril, že spoločnosť SSE-D, a.s. ako prevádzkovateľ bola povinná vykonať funkčnú skúšku a po jej úspešnom vykonaní vydať o tejto skutočnosti doklad (protokol o funkčnej skúške), pričom si v rámci svojej pôsobnosti určila postupnosť jednotlivých krokov a priebeh tohto skúšobného procesu, ktorý premietla do formy protokolu o funkčnej skúške, pričom sama určila koľko bodov bude obsahovať, v akom poradí budú nasledovať a akú záväznosť budú mať.

Následne poukázal na skutočnosť, že protokol o funkčnej skúške v predmetnom prípade obsahuje spolu 13 bodov, predstavujúcich niekoľko druhov kontrol (napr. kontrola spôsobu merania, kontrola nastavenia ochrán, kontrola pripojenia a iné). Zdôraznil, že už vo svojom rozhodnutí poukázal žalovaný na rozlíšenie bodov 12 a 13 a skutočností v nich uvádzaných, keď akcentoval, že ak by bolo účelom spoločnosti SSE-D, a.s. určiť za dátum uvedenia zariadenia do prevádzky bod 12 protokolu, existencia bodu 13 by nemala zmysel. Rovnako tak poukázal na záväznosť bodu 13, čo do platnosti protokolu a určenia dátumu uvedenia zariadenia do prevádzky, a to vychádzajúc z formulácie jeho znenia „Dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od)“ a „Bez tohto podpisu je protokol neplatný“. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, ktorý v napadnutom rozhodnutí vyslovil, že funkčná skúška je tvorená technickou časťou (v teréne) a administratívnou časťou (záverečná kontrola a podpis), pričom tieto časti sú ukončené až schválením protokolu riaditeľom sekcie AM. Dodal, že samotný fyzický výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12 protokolu o funkčnej skúške, je tak len predpokladom k tomu, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej skúšky vykonaný zodpovednou osobou záver, vyjadrený jej podpisom v bode 13 predmetného protokolu, pričom nie je vylúčený rovnaký dátum v bode 12 a 13. Proces zavŕšenia funkčnej skúšky sa skončí momentom podpísania protokolu o funkčnej skúške (bod 13 protokolu), ktorý podpíše zodpovedná osoba prevádzkovateľa distribučnej siete len v prípade, ak kontrola technických dokladov, samotné výstupné čiastkové kontrolya doklady predložené žiadateľom sú bezchybné. Tvrdil, že funkčná skúška nepredstavuje len súbor technických kontrol jednotlivých funkčných celkov zariadenia výrobcu elektriny, ale jej predmetom je aj kontrola podmienok a požiadaviek stanovených zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Samotná funkčná skúška skúma technické podmienky zariadenia, čo však neznamená, že sama je len technickým úkonom. Ani zo zákona nevyplýva, že toto skúmanie musí obsahovať len technické úkony priamo v teréne, t.j. na mieste inštalácie.

Taktiež uviedol, že žalovaný nie je účastníkom procesu funkčnej skúšky a nie je v jeho právomoci do procesu vykonávania funkčnej skúšky zasahovať. Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre uvedenie zariadenia do prevádzky preto žalovaný musí vychádzať z dokumentov iných subjektov, a to z kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania zariadenia výrobcu elektriny a z dokladu preukazujúceho úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Dodal, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy v predmetnej veci mal zákonné oprávnenie na vykonanie funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny - žalobcu, pričom v rámci svojej právomoci funkčnú skúšku aj uskutočnil, a o tejto skutočnosti, po zohľadnení všetkých okolností prípadu vydal príslušný doklad. Skutočnosť, že zákon cenu elektriny viaže na termín uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, t.j. v určitých prípadoch na dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky, vyplýva priamo zo zákonných ustanovení, čo nemôže byť v prípade aplikácie týchto ustanovení samo o sebe nezákonnosťou. Následne o cene elektriny rozhoduje nie súkromná osoba - spoločnosť SSE-D, a.s., ale žalovaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného č. 15/5097/13/RR zo dňa 23. apríla 2013 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky sa rozumie dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.

Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z., prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Podľa § 250d ods. 1 OSP žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1640 €, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolnosti aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.V preskúmavanej veci je potrebné vyhodnotiť, či určenie časového momentu pre uvedenie zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s. do prevádzky (ďalej len „uvedenie do prevádzky“) krajským súdom bolo vecne správne, t.j. či pre určenie časového momentu uvedenia zariadenia do prevádzky je relevantný dátum faktického vykonávania funkčnej skúšky uvedený v protokole o funkčnej skúške v kolónke 12, teda dátum 29. jún 2012 alebo dátum v kolónke 13 deň 02. júl 2013, v ktorej je uvedený dátum ukončenia funkčnej skúšky a jeho schválenie SSE-D, a.s. Od tohto časového určenia závisí určenie pevnej ceny elektriny a stanovenie doplatku pre žalobcu za rok 2012, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ BELKAM, s.r.o. s celkovým inštalovaným výkonom 18,48 kW, nachádzajúcom sa v lokalite k.ú. Z., parc. č. XX.

V ustanovení § 5 ods. 14 posledná veta zákona 309/2009 Z. z. zákonodarca upravil, spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky odkazom na prevádzkový poriadok, ktorý určí prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len „prevádzkový poriadok“).

Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. je zmocňovacím ustanovením, ktoré určuje, že spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky budú podrobne upravené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu zistil, že prevádzkový poriadok nie je súčasťou administratívneho spisu.

Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, originály o doručení rozhodnutí a riadne žurnalizovaný spis, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a úplnosti spisu. Ak žalovaný napriek výzve nepredloží spis, je namieste rozhodnutie zrušiť pre nepreskúmateľnosť.

Odvolací súd zistil, že krajský súd rozhodol na základe neúplného správneho spisu, keď jeho súčasťou nebol prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete obchodnej spoločnosti SSE-D, a.s., ktorá vyhotovovala protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE- D, a.s. Vyhodnotením obsahu prevádzkového poriadku, jeho ustanoveniami upravujúcimi spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s., sa krajský súd ani žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal. Naviac, keď v konaní pred krajským súdom súčasťou administratívneho spisu ani prevádzkový poriadok nebol.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 30. januára 2015 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky žalovaným doručené jeho rozhodnutie č. 0160/2010/E-PP, 3532-2010-Ba zo dňa 06. decembra 2010, ktorým pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s. schválil prevádzkový poriadok. Spolu s uvedeným rozhodnutím predložil aj rozhodnutie č. 0165/2011/E- PP, 324-2011-BA zo dňa 21. februára 2011, ktorým pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s. schválil zmenu prevádzkového poriadku schváleného vyššie uvedeným rozhodnutím. Tento úkon žalovaného len potvrdzuje vyššie uvedený záver odvolacieho súdu, že žalovaný sa v administratívnom konaní nevysporiadal so skutočnosťou, že prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorého ustanovenia upravujú spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky a bol schválený rozhodnutím žalovaného, nie je súčasťou administratívneho spisu a v preskúmavanom rozhodnutí tak žalovaný nevyhodnotil obsah prevádzkového poriadku, a teda uvedené sa následne nepremietlo do dôvodov napadnutého rozhodnutia. Rovnako tak rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže ani krajský súd nemal možnosť vyhodnotiť obsah prevádzkového poriadku, ktorý nebol súčasťou spisového materiálu.

Úlohou žalovaného preto bude v ďalšom konaní skompletizovať administratívny spis tak, aby jeho súčasťou bol i prevádzkový poriadok upravujúci spôsob a podmienky vykonania posudzovanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s., následne musí vyhodnotiť ustanovenia prevádzkového poriadku upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, vo väzbe na ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z., v ktorom zákonodarca definuje časový moment uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a svoje rozhodnutie riadnezdôvodniť. Odvolací súd poukazuje na absenciu dôvodov v preskúmavanom rozhodnutí pretože žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia obsah ustanovení prevádzkového poriadku upravujúci spôsob vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na právnu úpravu § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. nevyhodnocoval a preto podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Keďže odvolací súd zistil, že krajský súd rozhodol na základe neúplného administratívneho spisu, dospel k záveru, že s poukazom na § 250ja ods. 3 vetu prvú OSP je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného zruší podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu absencie úplného administratívneho spisu ako i pre nedostatok dôvodov rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení § 224 ods. 1, s 246c ods. 1 a s § 151 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi ich náhradu priznal, pretože bol v tomto konaní úspešný.

Trovy právneho zastúpenia advokátom tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie veci, podanie žaloby zo dňa 10. júla 2013 po 130,16 € s paušálnou náhradou po 7,81 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky). Daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) zo sumy 275,94 € (260,32 € + 15,62 €) bola v sume 55,18 € (20 % zo sumy 275,94 € ).

Žalobcovi bola taktiež priznaná náhrada trov konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 140 €, konkrétne 70 € za žalobu a 70 € za podané odvolanie.

Celkom bola priznaná žalobcovi náhrada trov konania vo výške 140 € a trov právneho zastúpenia vo výške 331,12 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.