8Sžf/62/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R. Y., bytom R. V. XXX/X, T., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/227318/2014/5041 zo dňa 15. mája 2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/14/2016-25 zo dňa 05. apríla 2016, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/14/2016- 25 zo dňa 05. apríla 2016 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením postupom podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o oneskorene podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/227318/2014/5041 zo dňa 15. mája 2014, ktorým tento potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Obce Lazy pod Makytou č. 2201101606 zo dňa 01. októbra 2012, ktorým žalobcovi vyrubil miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na obdobie od 01. januára 2011 do 31. decembra 2011 v sume 20 €.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ s použitím § 246c ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal o vrátenie nedôvodne zadržiavaných financií. Namietal, že nedôvodnou exekúciou mu bola spôsobená finančná ujma a mal tri mesiace zadržaný dôchodok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250 ja ods. 2 OSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona súd má povinnosť skúmania splnenia tejto podmienky, aby vo veci mohol konať a zaoberať sa meritom veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/227318/2014/5041 zo dňa 15. mája 2014, po zákonnej dvojmesačnej lehote. Uvedené rozhodnutie žalobca prevzal dňa 19. mája 2014 a lehota na podanie žaloby začala plynúť dňa 20. mája 2014. Nakoľko koniec lehoty pripadol na sobotu 19. júla 2014, bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 21. júl 2014. Žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného bola podaná na poštovú prepravu dňa 07. októbra 2015, teda po uplynutí zákonnej lehoty.

Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu, odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd rozhodol vo veci správne, keď konanie zastavil, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.