ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: ENERGY services s.r.o., so sídlom Nová 425/43, Žilina, IČO: 46 550 950, právne zastúpeného JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom Štefánikova 33, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava, právne zastúpenému JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom so sídlom Dunajská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31/11891/13/RR zo dňa 09. júla 2013, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/105/2013-68 zo dňa 29. apríla 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/105/2013-68 zo dňa 29. apríla 2014 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. 31/11891/13/RR zo dňa 09. júla 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 552,34 € a náhradu iných trov konania v sume 140 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom č. k. 20S/105/2013-68 zo dňa 29. apríla 2014 Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 31/11891/13/RR zo dňa 09. júla 2013, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 1980/2012/E-OZ zo dňa 06. marca 2013, ktorým tento podľa § 14 ods. 5 v spojení s § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplneníniektorých zákonov v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z. z.“) a § 11a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (ďalej len „vyhláška č. 225/2011 Z. z.“) rozhodol tak, že pre rok 2012 schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny Fotovoltaická elektráreň Považský Chlmec 13kW s celkovým inštalovaným výkonom 12,96 kW, umiestnenej na streche rodinného domu súp. č. XXX, parc. č. XXXX/X, kat. úz. A. Y..
V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je v celom rozsahu zákonné, bol riadne zistený skutkový stav nevyhnutný pre právne posúdenie veci a vec bola taktiež správne právne posúdená. Stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu o tom, že funkčná skúška bola ukončená až dňom 02. júla 2012, preto čo sa týka ceny elektriny, bolo potrebné na zariadenie žalobcu aplikovať § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011 Z. z. Uviedol, že právny rámec funkčnej skúšky ustanovuje § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z., avšak definíciu, čo je to funkčná skúška, zákon neobsahuje. Z cit. ustanovenia však vyvodil, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má povinnosť vykonať funkčnú skúšku do 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu elektriny a ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, pričom spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Konštatoval, že z uvedeného ustanovenia v spojení s § 2 ods. 3 písm. e/ cit. zákona vyplýva, že funkčná skúška je súhrn opatrení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorými preskúma, či zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, pričom je v právomoci prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsob a podmienky jej vykonania. Vyslovil, že tá skutočnosť, že v čase vykonania funkčnej skúšky u žalobcu nebol prijatý u prevádzkovateľa prevádzkový poriadok, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná a súdu je známa z úradnej činnosti, ešte neznamená, že si tento spôsob a podmienky nemohol prevádzkovateľ určiť. Ďalej uviedol, že tento spôsob si určil usmernením pre vykonanie funkčnej skúšky, ktoré sa nachádza v správnom spise a bolo zverejnené na webovej stránke prevádzkovateľa, z ktorého vyplýva, že k vykonaniu funkčnej skúšky nebolo potrebné len preskúmať samotné zariadenie z technického hľadiska, ale bolo potrebné preskúmať aj predložené listinné dôkazy, a to schválený realizačný projekt stavby, uzavretú zmluvu o pripojení, zmluvu o dodávke a distribúcii pri vzniku nového odberného miesta a miestne prevádzkové predpisy pre elektráreň. Na základe uvedeného dospel k záveru, že súčasťou funkčnej skúšky nebolo len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadení na výrobu elektriny v teréne, ale aj preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru.
Ďalej vyslovil, že súčasťou funkčnej skúšky je nielen posudzovanie jednotlivých technických parametrov priamo na zariadení, ale aj posudzovanie listín predložených žiadateľom ohľadne týchto parametrov a skontrolovanie samotných technických výstupov z jednotlivých kontrol (z interných materiálov prevádzkovateľa), aby bolo možné do protokolu, ktorý je len dokladom o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, uviesť záverečný výsledok kontroly. Doplnil, že táto administratívna časť kontroly všetkých získaných listinných dôkazov je taktiež kontrolou technických podmienok v zmysle § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z., t.j. je funkčnou skúškou. Ak príslušný pracovník prevádzkovateľa distribučnej sústavy neobjaví chybu v technických podkladoch, v samotných výstupoch z týchto kontrol a taktiež ani v dokladoch, ktoré predložil žiadateľ, potrebných na úspešné vykonanie funkčnej skúšky a protokol ako doklad o jej úspešnom vykonaní podpíše, týmto momentom je funkčná skúška ukončená, pričom prevádzkovateľ distribučnej sústavy tento moment zhmotnil v protokole pod bodom 13. Zdôraznil, že až týmto overením správnosti podkladov pre vydanie protokolu je funkčná skúška zavŕšená. Dátum tohto zavŕšenia bol v predmetnom protokole uvedený 02. júl 2012 a podľa názoru súdu prvého stupňa tento dátum je ukončením funkčnej skúšky. Dodal, že sa pritom nejedná o dátum vydania dokladu (protokolu) o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, ale dátum jej ukončenia. Z protokolu ako dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky nevyplýva, že by dátum uvedený v bode 13 bol dátumom vydania tohto dokladu. Práve naopak, z obsahu bodu 13 jednoznačne vyplýva, že dátumom ukončenia funkčnej skúšky je deň 02. júl 2012, ktorý nie je možné chápať ako dátum vydania protokolu. Ak by tomu takbolo, muselo by byť v protokole uvedené, že protokol je vydaný dňa 02. júla 2012. V protokole sa však uvádza, že funkčná skúška bola ukončená dňa 02. júla 2012. Samotný dátum vydania tohto protokolu nie je z neho zrejmý. Doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, t j. protokol musí byť vydaný do 10-ich dní od jej vykonania, teda v danom prípade do 10-ich dní odo dňa 02. júla 2012.
Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že funkčná skúška je technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, konštatoval, že uvedený záver nevyplýva z aktuálnej právnej úpravy. Prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že funkčnou skúškou prevádzkovateľ distribučnej sústavy skúma, či zariadenie spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, zároveň však doplnil, že zo zákona nevyplýva, že toto skúmanie musí obsahovať len technické úkony priamo v teréne, t. j. na mieste inštalácie. Dodal, že samotná skúška, hoci skúma technické podmienky, môže pozostávať nielen z technickej časti, ale aj administratívnej časti, pričom administratívna časť bude preverovať splnenie technických podmienok. Zdôraznil, že nie je možné požadovať od prevádzkovateľa distribučnej sústavy, aby priamo na mieste samom bez komplexného posúdenia veci aj z pohľadu ďalších listinných dôkazov, resp. výsledkov vykonania ďalších čiastkových úkonov, uzavrel funkčnú skúšku ako úspešnú poslednou čiastkovou kontrolou. Doplnil, že môže nastať i taká situácia, že protokol by nebol schválený, ak by sa následne v administratívnej časti funkčnej skúšky preukázalo, že napr. niektorá čiastková kontrola by bola neúspešná, alebo neboli by dodané ďalšie podklady pre úspešné pripojenie zariadenia do sústavy zo strany žiadateľa. V tom prípade by nemuselo v konečnom dôsledku dôjsť k tzv. schváleniu protokolu. Mal za to, že táto časť kontroly nie je len formalitou, ktorá by nemala vplyv na konečný výsledok skúšky. Vyslovil, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy si takúto formu funkčnej skúšky na základe zákonného splnomocnenia upravil, čo deklaroval vo svojom protokole, preto je potrebné z takto definovanej funkčnej skúšky aj vychádzať.
Ohľadom námietky, že zariadenie muselo byť uvedené do prevádzky už 28. júna 2012, pretože od tohto dňa dodávalo do distribučnej sústavy elektrickú energiu, súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že aby mohli byť jednotlivé kontroly, napr. kontrola spôsobu merania a nastavenia ochrán vôbec vykonané, je potrebné, aby uvedené zariadenie bolo napojené do distribučnej sústavy. Iným spôsobom sa ani jednotlivé parametre požadované v protokole o funkčnej skúške nedajú zadefinovať a odčítať. Ak teda zariadenie bolo pripojené v distribučnej sústave, uvedené bez ďalšieho neznamená, že tento okamih je totožný s okamihom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Jednoznačne časom uvedenia zariadenia výrobcu do prevádzky v zmysle § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. je úspešné vykonanie funkčnej skúšky (ak právoplatné kolaudačné rozhodnutie bolo vydané skôr). Momentom úspešného vykonania funkčnej skúšky je teda nielen vykonanie jednotlivých technických kontrol (ktorých dôsledkom pravidelne je aj dodávanie el. energie do distribučnej siete), ale aj administratívne posúdenie jednotlivých výsledkov a výstupov z týchto kontrol, ako aj posúdenie ďalších predložených listinných dôkazov. Preto vyslovil, že táto námietka nemôže byť spôsobilá na to, aby súd iným spôsobom kvalifikoval moment uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, keďže tento je viazaný vyslovene na úspešné vykonanie funkčnej skúšky a nie na moment začatia dodávania elektrickej energie do sústavy. Z tohto dôvodu krajský súd nepristúpil ani k vykonaniu dokazovania vyžiadaním si listinných dôkazov o tom, že už od 28. júna 2012 žalobca dodával fakticky el. energiu do distribučnej siete. O tomto jeho tvrdení medzi účastníkmi konania nebolo žiadneho sporu a taktiež táto skutková okolnosť nemá žiaden vplyv na právne posúdenie veci.
Za nedôvodnú označil aj námietku, že z usmernenia spoločnosti SSE-D, a.s., zverejneného na svojom webovom sídle a taktiež z § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že časom uvedenia zariadenia je dátum úspešného vykonania funkčných skúšok priamo na mieste, kde sa zariadenie konkrétne nachádza. Ďalej uviedol, že zákonné ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e/ cit. zákona takúto podmienku pre úspešné vykonanie funkčnej skúšky vôbec neuvádza. Naopak § 5 ods. 14 cit. zákona proces vykonania funkčnej skúšky ponecháva v pôsobnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Tento skutočne vo svojom usmernení na svojom webovom sídle stanovil konkrétnosti, ktoré je potrebné pri výkone funkčnej skúšky zo strany žiadateľa dodržať. Z tohto usmernenia však nevyplýva, že by funkčná skúška pozostávala výlučne len z čiastkových kontrol, ktoré budú vykonané na mieste samom. Naopak, z tohto usmernenia vyplýva, že k vykonaniu funkčnej skúšky nebolo potrebné len preskúmaťsamotné zariadenie výrobcu elektriny z technického hľadiska, ale bolo potrebné preskúmať aj predložené listinné dôkazy technického charakteru, a to schválený realizačný projekt stavby, uzavretú zmluvu o pripojení, zmluvu o dodávke a distribúcii pri vzniku nového odberného miesta a miestne prevádzkové predpisy pre elektráreň.
Taktiež za neopodstatnené označil odvolávanie sa žalobcu na tzv. upozornenie uvedené v úplnom závere protokolu. Uviedol, že samotný protokol obsahuje jednotlivé položky, ktoré je potrebné dodržať, aby bola funkčná skúška úspešne zavŕšená. Upozornenie v protokole bolo pôvodne nesprávne formulované, keď bolo uvedené, že údaje v protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode 8, čo je jedna z čiastkových kontrol zariadenia priamo v teréne. Následne bolo toto upozornenie opravené dňa 25. júla 2012, podľa ktorého v tomto upozornení namiesto bodu 8 mal byť uvedený bod 12. Na túto opravu žalobca poukazuje. Žalovaný naproti tomu poukazuje na ďalšiu opravu zo dňa 04. februára 2013, ktorá ďalej opravuje toto usmernenie tak, že sa malo jednať o bod 13. Z uvedeného je zrejmé, že samotné tzv. upozornenie bolo v protokole vytlačené mylne, bolo dvakrát opravované a preto nie je možné z hľadiska určitosti tohto úkonu z neho, ani z jeho opráv vychádzať.
Súd prvého stupňa neprihliadol ani na námietku, podľa ktorej Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. (ďalej len „SSE-D, a.s.“), mala schváliť protokol v ten istý deň, ako bola vykonaná funkčná skúška dňa 28. júna 2012 a nie až 02. júla 2012. Uviedol, že na vykonanie funkčnej skúšky má distribútor elektrickej energie stanovenú zákonnú lehotu, a to 30 dní v zmysle § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. V rámci tejto lehoty môže kedykoľvek funkčnú skúšku zakončiť podpisom protokolu. Zákon teda neobmedzuje prevádzkovateľa distribučnej sústavy, aby priamo v deň vykonania poslednej čiastkovej kontroly zariadenia v teréne musel vykonať aj ostatné čiastkové kontroly, najmä administratívneho charakteru, ako sa to mylne domnieva žalobca. Ak v rámci tridsaťdňovej lehoty uzavrie funkčnú skúšku, nedôjde k porušeniu zákona.
K rovnakému záveru o neopodstatnenosti dospel krajský súd aj ohľadom námietky, že zodpovedný pracovník SSE-D, a.s. povýšil interné predpisy nad zákon. Uviedol, že distribútor elektrickej energie tým, že si stanovil určitý procesný postup pri výkone funkčnej skúšky, ktorý zverejnil na svojom webovom sídle a zároveň premietol do listinnej podoby protokolu o vykonaní funkčnej skúšky, túto možnosť mal stanovenú priamo v § 5 ods. 14 zákona č. 300/2009 Z. z. Tá skutočnosť, že k zavŕšeniu funkčnej skúšky, hoci v tridsaťdňovej zákonnej lehote, došlo až v taký deň, v ktorý už bola účinná novela vyhlášky č. 255/2011 Z. z., ktorou sa stanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, nie je porušením zákona zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy, hoci žalobcovi mohla vzniknúť z tohto dôvodu majetková ujma. V tomto ohľade sa súd prvého stupňa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že ak žalobca nepožiadal o funkčnú skúšku tak, aby musela byť v zákonnej lehote ukončená do konca júna 2012, musel počítať s tým, že môže byť ukončená aj neskôr.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/105/2013-68 zo dňa 29. apríla 2014 zmenil tak, že návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovie, eventuálne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal, že neúplne zistil právny a skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotil okolnosti a dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy bola úspešne vykonaná dňa 28. júna 2012, preto žalobcovi patrí v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011 Z. z. za 1 MWh 194,54 €. Poukazujúc na ustanovenia § 2 ods. 3 písm. e/, § 5 ods. 3, 14 zákona č. 309/2009 Z.z. namietal, že v danom prípade išlo o drobnú stavbu, teda nebolo vydávané kolaudačné rozhodnutie. S ohľadom na uvedené mal za to, že za čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky sa považuje dátum, kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy. Zdôraznil, že v zmysle protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s. bodu 12, kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D, a.s., vykonaná projektovým manažérom SSE-D, a.s., bola vykonaná dňa 28. júna 2012 so záverečným výsledkom kontroly - vyhovel. Ďalej tvrdil, že preposúdenie veci je rozhodujúci zákon č. 309/2009 Z. z. a nie protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s. zo dňa 02. júla 2012, ktorý je len dokladom o úspešnom vykonaní skúšky, pričom už v čase jej vykonávania podľa bodu 12 protokolu bolo zariadenie žalobcu pripojené do sústavy SSE-D, a.s. Ohľadom bodu 13 protokolu, teda dátumu ukončenia funkčnej skúšky, ktorý je uvedený dňom 02. júla 2012 doplnil, že toto ustanovenie nemôže byť v rozpore so zákonom č. 225/2011 Z. z. a aj v prípade, že by podmienky a vykonanie funkčnej skúšky boli zapracované do prevádzkového poriadku, tento nemôže byť v rozpore so zákonom. Následne dal do pozornosti, že samotný žalovaný v priebehu konania poukazoval na to, že práve v protokole o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s. je určená časová postupnosť krokov a na predposlednom mieste v bode 12 je uvedená kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D, a.s. vykonaná projektovým manažérom SSE-D, a.s. Ďalej tvrdil, že táto kontrola a povolenie na pripojenie je zo dňa 28. júna 2012 a pre posúdenie veci nie je rozhodujúce schválenie riaditeľa sekcie AM, nakoľko ide už len o formálnu záležitosť - doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. Za nesprávny označil záver súdu, že dátum 02. júla 2012, uvedený v bode 13 je dátumom ukončenia funkčnej skúšky, pričom poukázal na § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z., podľa ktorého ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania, t. j. zákonodarca tu poskytuje prevádzkovateľovi distribučnej sústavy lehotu 10 dní na vydanie potvrdenia, čo však nemá vplyv na úspešné vykonanie funkčnej skúšky, pričom v danom prípade uvedené bolo dňa 28. júna 2012. Zdôraznil, že z protokolu nijako nevyplýva, že funkčná skúška je vykonaná k dátumu administratívneho schválenia, resp. že by vôbec mala podliehať administratívnemu schváleniu.
Ďalej poukázal aj na potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti, keď v čase úspešného vykonania funkčnej skúšky žalovaný vydal žalobcovi potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti na výrobu a dodávky elektriny - zariadenia na výrobu elektriny s celkovým nainštalovaným výkonom 1 MWh s dátumom 27. júna 2012 a o dva roky na to, v čase, keď už prebiehalo toto súdne konanie vydal bez akéhokoľvek zdôvodnenia dňa 24. marca 2014 druhé potvrdenie, kde je začiatok činnosti zariadenia uvedený dňom 02. júla 2012. Druhé vydané potvrdenie považoval žalobca za neplatný právny úkon, účelový zo strany žalovaného. Zdôraznil, že deň úspešne vykonanej funkčnej skúšky je v tomto prípade rozhodujúcim dňom pre určenie ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/105/2013-68 zo dňa 29. apríla 2014 v celom rozsahu potvrdil. Uviedol, že predmetnú vec je nevyhnutné posudzovať podľa právneho stavu platného v čase vykonania funkčnej skúšky zariadenia žalobcu na výrobu elektriny. Opätovne poukázal na rozlíšenie bodov 12 a 13 protokolu o funkčnej skúške, ako aj skutočností v nich uvádzaných, keď zdôraznil, že ak by bolo zámerom spoločnosti SSE-D, a.s. určiť za dátum uvedenia zariadenia do prevádzky bod 12 protokolu, existencia bodu 13 by nemala zmysel. Následne poukázal na záväznosť bodu 13, čo do platnosti protokolu a určenia dátumu uvedenia zariadenia do prevádzky. Mal za to, že samotný fyzický výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12 protokolu o funkčnej skúške, je len predpokladom k tomu, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej skúšky vykonaný zodpovednou osobou záver, vyjadrený jej podpisom v bode 13 predmetného protokolu, pričom nie je vylúčený rovnaký dátum v bode 12 a 13. Ďalej uviedol, že proces zavŕšenia funkčnej skúšky sa skončí momentom podpísania protokolu o funkčnej skúške, ktorý podpíše zodpovedná osoba prevádzkovateľa distribučnej siete len v prípade, ak kontrola technických dokladov, samotné výstupné čiastkové kontroly a doklady predložené žiadateľom sú bezchybné. Podľa žalovaného žalobca v predmetnej veci nesprávne aplikuje jazykový výklad § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z., ktorým rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho výkonu. Uviedol, že jednotlivé etapy funkčnej skúšky odsúhlasuje svojím podpisom na predpísanom tlačive protokolu o funkčnej skúške určená osoba spoločnosti SSE-D, a.s. V prípade pozitívnych výsledkov určená zodpovedná osoba osvedčí svojím podpisom platnosť celého procesu funkčnej skúšky. Preto tento „záverečný podpis“ zodpovednej osoby nie je možné považovať len za formálnu kontrolu vykonaniafunkčných skúšok, ale za úkon, ktorý vyžaduje oprávnená distribučná spoločnosť, a ktorým sa potvrdzuje platnosť a kompletnosť predchádzajúcich úkonov, a bez ktorého by vykonané úkony nenadobudli právne účinky. Doplnil, že funkčná skúška podľa žalovaného nepredstavuje len súbor technických kontrol jednotlivých funkčných celkov zariadenia výrobcu elektriny, ale jej predmetom je aj kontrola podmienok a požiadaviek stanovených zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Rovnako tak vyslovil, že deň, od ktorého predmetné zariadenie začalo dodávať elektrickú energiu do distribučnej sústavy nepredstavuje rozhodujúcu skutočnosť na posúdenie splnenia podmienky na účely určenia ceny podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z.
Taktiež uviedol, že žalovaný nie je účastníkom procesu funkčnej skúšky a nie je v jeho právomoci do procesu vykonávania funkčnej skúšky zasahovať. Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre uvedenie zariadenia do prevádzky preto žalovaný musí vychádzať z dokumentov iných subjektov, a to z kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania zariadenia výrobcu elektriny a z dokladu preukazujúceho úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Zároveň vyjadril nesúhlas s názorom žalobcu, že zodpovedný pracovník spoločnosti SSE-D, a.s. povýšil interné predpisy nad zákon. Dodal, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy v predmetnej veci mal zákonné oprávnenie na vykonanie funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny - žalobcu, pričom v rámci svojej právomoci funkčnú skúšku aj uskutočnil, a o tejto skutočnosti, po zohľadnení všetkých okolností prípadu vydal príslušný doklad. Skutočnosť, že zákon cenu elektriny viaže na termín uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, t.j. v určitých prípadoch na dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky, vyplýva priamo zo zákonných ustanovení, čo nemôže byť v prípade aplikácie týchto ustanovení samo o sebe nezákonnosťou. Následne o cene elektriny rozhoduje nie súkromná osoba - spoločnosť SSE-D, a.s., ale žalovaný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného č. 31/11891/13/RR zo dňa 09. júla 2013 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. marca 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky sa rozumie dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z., prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
Podľa § 250d ods. 1 OSP žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1640 €, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolnosti aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
V preskúmavanej veci je potrebné vyhodnotiť, či určenie časového momentu pre uvedenie zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s. do prevádzky (ďalej len „uvedenie do prevádzky“) krajským súdom bolo vecne správne, t. j. či pre určenie časového momentu uvedenia zariadenia do prevádzky je relevantný dátum faktického vykonávania funkčnej skúšky uvedený v protokole o funkčnej skúške v kolónke 5, 10, 12, teda dátum 28. jún 2012 alebo dátum v kolónke 13 deň 02. júl 2013, v ktorej je uvedený dátum ukončenia funkčnej skúšky a jeho schválenie SSE-D, a.s. Od tohto časového určenia závisí určenie pevnej ceny elektriny a stanovenie doplatku pre žalobcu za rok 2012, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny Fotovoltaická elektráreň Považský Chlmec 13kW s celkovým inštalovaným výkonom 12,96 kW umiestnenej na streche rodinného domu žalobcu súp. č. XXX, parc. č. XXXX/X, kat. úz. A. Y..
V ustanovení § 5 ods. 14 posledná veta zákona 309/2009 Z. z. zákonodarca upravil, spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky odkazom na prevádzkový poriadok, ktorý určí prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len „prevádzkový poriadok“).
Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. je zmocňovacím ustanovením, ktoré určuje, že spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky budú podrobne upravené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu zistil, že prevádzkový poriadok nie je súčasťou administratívneho spisu.
Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, originály o doručení rozhodnutí a riadne žurnalizovaný spis, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a úplnosti spisu. Ak žalovaný napriek výzve nepredloží spis, je namieste rozhodnutie zrušiť pre nepreskúmateľnosť.
Odvolací súd zistil, že krajský súd rozhodol na základe neúplného správneho spisu, keď jeho súčasťou nebol prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete obchodnej spoločnosti SSE-D, a.s., ktorá vyhotovovala protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE- D, a.s. Vyhodnotením obsahu prevádzkového poriadku, jeho ustanoveniami upravujúcimi spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s., sa krajský súd ani žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal. Naviac, keď v konaní pred krajským súdom súčasťou administratívneho spisu ani prevádzkový poriadok nebol.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 30. januára 2015 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky žalovaným doručené jeho rozhodnutie č. 0160/2010/E-PP, 3532-2010-Ba zo dňa 06. decembra 2010, ktorým pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s. schválil prevádzkový poriadok. Spolu s uvedeným rozhodnutím predložil aj rozhodnutie č. 0165/2011/E- PP, 324-2011-BA zo dňa 21. februára 2011, ktorým pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s. schválil zmenu prevádzkového poriadku schváleného vyššie uvedeným rozhodnutím. Tento úkon žalovaného len potvrdzuje vyššie uvedený záver odvolacieho súdu, že žalovaný sa v administratívnom konaní nevysporiadal so skutočnosťou, že prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorého ustanovenia upravujú spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky a bol schválený rozhodnutím žalovaného, nie je súčasťou administratívneho spisu a v preskúmavanom rozhodnutí tak žalovaný nevyhodnotil obsah prevádzkového poriadku, a teda uvedené sa následne nepremietlo do dôvodov napadnutého rozhodnutia. Rovnako tak rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže ani krajský súd nemal možnosť vyhodnotiť obsah prevádzkového poriadku, ktorý nebol súčasťou spisového materiálu.
Odvolací súd zároveň konštatuje, že sa nemohol stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého skutočnosť, že v čase vykonania funkčnej skúšky u žalobcu, nebol prijatý u prevádzkovateľaprevádzkový poriadok, ktorá skutočnosť je súdu známa z úradnej činnosti, ešte neznamená, že si tento spôsob a podmienky nemohol prevádzkovateľ určiť. Krajský súd ďalej vyslovil, že tento spôsob si určil usmernením pre vykonanie funkčnej skúšky, ktoré sa nachádza v správnom spise a bolo zverejnené na webovej stránke prevádzkovateľa. K tomuto záveru súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že spomínané usmernenie pre vykonanie funkčnej skúšky nie je súčasťou administratívneho spisu a nie je zverejnené ani na webovej stránke prevádzkovateľa.
Úlohou žalovaného preto bude v ďalšom konaní skompletizovať administratívny spis tak, aby jeho súčasťou bol i prevádzkový poriadok upravujúci spôsob a podmienky vykonania posudzovanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s., následne musí vyhodnotiť ustanovenia prevádzkového poriadku upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, vo väzbe na ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z., v ktorom zákonodarca definuje časový moment uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Odvolací súd poukazuje na absenciu dôvodov v preskúmavanom rozhodnutí pretože žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia obsah ustanovení prevádzkového poriadku upravujúci spôsob vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na právnu úpravu § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. nevyhodnocoval a preto podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Keďže odvolací súd zistil, že krajský súd rozhodol na základe neúplného administratívneho spisu, dospel k záveru, že s poukazom na § 250ja ods. 3 vetu prvú OSP je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného zruší podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu absencie úplného administratívneho spisu ako i pre nedostatok dôvodov rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení § 224 ods. 1, s 246c ods. 1 a s § 151 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi ich náhradu priznal, pretože bol v tomto konaní úspešný.
Trovy právneho zastúpenia advokátom tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za štyri úkony právnej služby, a to 2 úkony v roku 2013 - príprava a prevzatie veci, podanie žaloby zo dňa 20. septembra 2013 po 130,16 € s paušálnou náhradou po 7,81 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), a 2 úkony v roku 2014 - účasť na pojednávaní na krajskom súde dňa 29. apríla 2014, vypracovanie odvolania zo dňa 26. mája 2014 po 130,16 € s paušálnou náhradou po 8,04 €. Odvolací súd dodáva, že tarifná odmena za 2 úkony právnej služby v roku 2014 mala byť správne uplatnená v sume 2 x 134 €, avšak právny zástupca žalobcu si ju uplatnil vo výške 2 x 130,16 €, preto mu súd nemohol priznať viac ako si požadoval.
Žalobcovi bola taktiež priznaná náhrada trov konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 140 €, konkrétne 70 € za žalobu a 70 € za podané odvolanie.
Celkom bola priznaná žalobcovi náhrada trov konania vo výške 140 € (70 € + 70 €) a trov právneho zastúpenia vo výške 552,34 € (520,64 € + 31,70 €), ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.
Keďže z § 250k ods. 1 a § 142 a nasl. OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP vyplýva, že žalobcovi sa môže priznať len náhrada účelne vynaložených trov, čo znamená, že aj v správnom súdnictve pri určovaní náhrady trov konania súd posudzuje účelnosť vynaložených trov a prizná náhradu výdavkov, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva, Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol žalobcovi priznať odmenu za úkon právnej služby „príprava, porada s klientom v rámci odvolacieho konania“, nakoľko túto časť odmeny nemožno považovať za účelne vynaložené trovy, keďže z obsahu spisu nevyplýva potreba ďalšej porady právneho zástupcu s klientom a ani ich uskutočnenie nebolo dostatočným spôsobom preukázané.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.