Najvyšší súd  

8Sžf/48/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. - I. s.R..o., so sídlom N., R., IČO: X., zastúpeného J.. L. C., advokátom so sídlom H., R., proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (pôvodne Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky), so

sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. I/223/13515-88018/2010/990057-r zo dňa 10. augusta 2010, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. októbra 2011, č. k. 7S/13917/2010-70,

jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa  

14. októbra 2011, č. k. 7S/13917/2010-70, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č. k. 7S/13917/2010-70 zo dňa  

14. októbra 2011 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil

tým, že žalobca dňa 13. septembra 2010 podal žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia žalovaného č. I/223/13515-88018/2010/990057-r zo dňa 10. augusta 2010, ktorým

tento ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Rožňava, dodatočný platobný

výmer č. 728/230/13373/10/Hliv zo dňa 17. mája 2010, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 656 704,17 €. Dňa  

23. novembra 2010 požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a v podanej žiadosti

poukázal na zlú finančnú situáciu žalobcu. Ďalej uviedol, že dňa 6. decembra 2010 žalobca súdu

predložil súvahu k 31. decembru 2009, výkaz ziskov a strát k 31. decembru 2009 a daňové

priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie od 1. januára 2009 do  

31. decembra 2009. Zo súvahy k 31. decembru 2009 vyplynulo, že majetok žalobcu je v hodnote

4 716 701 €, pričom zo strany pasív súvahy je zrejmé, že záväzky žalobcu sú vo výške  

4 720 855 €. Vlastné imanie žalobcu tvorí sumu 4154 €. Daňové priznanie za rok 2009 uvádza

rozdiel medzi príjmami a výdavkami žalobcu vo výške 39 734,27 € a účty v bankách s dobou

viazanosti dlhšou ako jeden rok sú vo výške 651 €. Dodal, že žalobca v konaní pred Krajským

súdom v Košiciach, vedenom pod sp. zn. 6S/19754/2010 nebol úspešný (zdaňovacie obdobie  

III. štvrťrok 2008).

Po odcitovaní ustanovenia § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„O.s.p.“) súd prvého stupňa uviedol, že skúmal, či priznanie oslobodenia odôvodňujú pomery

účastníka. Poukázal na skutočnosť, že súdny poplatok v danom prípade predstavuje sumu 66 €,

pričom majetok žalobcu ako právnickej osoby vysoko prevyšuje uvedenú čiastku. Dospel

k záveru, že bez ohľadu na vyššie uvedené, žalobca svoju insolventnosť náležitým spôsobom

nezdôvodnil a ani nesprístupnil údaje o stave bankového účtu ku dňu splatnosti súdneho

poplatku, resp. podania žaloby na súd, preto oslobodenie od súdneho poplatku žalobcovi

nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov. V dôvodoch

odvolania poukázal na skutočnosť, že uvedenou sumou 4154 €, tvoriacou vlastné imanie

spoločnosti v zmysle predloženej súvahy, disponoval k 31. decembru 2009, čo je takmer rok po

tom, ako bola žaloba podaná na súd (zrejme mal na mysli rok pred tým, nakoľko žaloba bola

podaná 13. septembra 2010) a za tú dobu sa zmenili okolnosti tak, že z bonitnej spoločnosti sa

dostali takmer do krachu. Namietal, že úlohou súdu pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych

poplatkov je skúmať pomery účastníka konania v čase, kedy o oslobodenie žiada a nie v čase

niekoľko mesiacov predtým, kedy mohli byť pomery účastníka diametrálne odlišné. Podľa žalobcu uznesenie krajského súdu je preto v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Vo vzťahu k záveru krajského súdu, že žalobca nesprístupnil údaje o stave bankového účtu ku

dňu splatnosti súdneho poplatku, uviedol, že súd mal možnosť, aby si tento stav od príslušného

peňažného ústavu vyžiadal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1

O.s.p.) preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca žalobou doručenou

súdu dňa 13. septembra 2010 sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/223/13515-

88018/2010/990057-r zo dňa 10. augusta 2010, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Rožňava č. 728/230/13373/10/Hliv zo dňa 17. mája 2010. Týmto dodatočným

platobným výmerom Daňový úrad Rožňava vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 656 704,17 €. Žalobca požiadal o oslobodenie od

súdnych poplatkov podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 23. novembra 2010

s odôvodnením, že žalobca ako obchodná spoločnosť sa nachádza v zlej finančnej situácii, nie je

schopný plniť si záväzky a ani súdny poplatok v stanovenej výške nie je schopný uhradiť.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá hlava, § 244 ods. 1

O.s.p.).

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane

ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 138 ods. 1 (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) na návrh môže súd priznať

účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka

odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť;

poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť

čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania

oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania,

preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch

účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Taktiež je potrebné

prihliadnuť k výške súdneho poplatku i k povahe uplatňovaného nároku. Povinnosťou súdu je

skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade

individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade je potrebné prihliadať na osobitné

postavenie účastníka konania ako právnickej osoby t.j. podnikateľa v zmysle Obchodného

zákonníka a charakter konania, podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie

môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej

činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku

neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť

dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Podnikateľské riziko nie je možné prenášať na

štát. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ak ide o okolnosti, ktoré sú dané takmer

vo všetkých konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania podnikatelia vykazujúci stratu

namiesto zisku, ako jedného zo základných pojmových znakov podnikania a pokiaľ by

zákonodarca okolnostiam takejto povahy pripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia

súdneho poplatku, vyjadril by to legislatívne zaradením týchto konaní, či účastníkov do

ustanovení, ktoré upravujú vecné alebo osobné oslobodenie od súdneho poplatku v § 4 ods. 1 a 2

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Ako však

vyplýva z obsahu právnych noriem ustanovených v § 4 ods. 1, 2 zákonodarca týmto okolnostiam

nepripisuje naznačený význam. Pomery žalobcu ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov,

ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a vyššie uvedených zásad Najvyšší súd

Slovenskej republiky dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom nemožno opomenúť ani výšku súdneho poplatku,

ktorá činí 66 €.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/13917/2010-70 zo dňa 14. októbra 2011 ako

vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní

úspech a žalovanému náhrada trov konania neprináleží (§ 250k, § 224 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 17. mája 2012  

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská