Najvyšší súd
8Sžf/48/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. - I. s.R..o., so sídlom N., R., IČO: X., zastúpeného J.. L. C., advokátom so sídlom H., R., proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (pôvodne Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky), so
sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. I/223/13515-88018/2010/990057-r zo dňa 10. augusta 2010, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. októbra 2011, č. k. 7S/13917/2010-70,
jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
14. októbra 2011, č. k. 7S/13917/2010-70, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č. k. 7S/13917/2010-70 zo dňa
14. októbra 2011 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalobca dňa 13. septembra 2010 podal žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného č. I/223/13515-88018/2010/990057-r zo dňa 10. augusta 2010, ktorým
tento ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Rožňava, dodatočný platobný
výmer č. 728/230/13373/10/Hliv zo dňa 17. mája 2010, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 656 704,17 €. Dňa
23. novembra 2010 požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a v podanej žiadosti
poukázal na zlú finančnú situáciu žalobcu. Ďalej uviedol, že dňa 6. decembra 2010 žalobca súdu
predložil súvahu k 31. decembru 2009, výkaz ziskov a strát k 31. decembru 2009 a daňové
priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie od 1. januára 2009 do
31. decembra 2009. Zo súvahy k 31. decembru 2009 vyplynulo, že majetok žalobcu je v hodnote
4 716 701 €, pričom zo strany pasív súvahy je zrejmé, že záväzky žalobcu sú vo výške
4 720 855 €. Vlastné imanie žalobcu tvorí sumu 4154 €. Daňové priznanie za rok 2009 uvádza
rozdiel medzi príjmami a výdavkami žalobcu vo výške 39 734,27 € a účty v bankách s dobou
viazanosti dlhšou ako jeden rok sú vo výške 651 €. Dodal, že žalobca v konaní pred Krajským
súdom v Košiciach, vedenom pod sp. zn. 6S/19754/2010 nebol úspešný (zdaňovacie obdobie
III. štvrťrok 2008).
Po odcitovaní ustanovenia § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) súd prvého stupňa uviedol, že skúmal, či priznanie oslobodenia odôvodňujú pomery
účastníka. Poukázal na skutočnosť, že súdny poplatok v danom prípade predstavuje sumu 66 €,
pričom majetok žalobcu ako právnickej osoby vysoko prevyšuje uvedenú čiastku. Dospel
k záveru, že bez ohľadu na vyššie uvedené, žalobca svoju insolventnosť náležitým spôsobom
nezdôvodnil a ani nesprístupnil údaje o stave bankového účtu ku dňu splatnosti súdneho
poplatku, resp. podania žaloby na súd, preto oslobodenie od súdneho poplatku žalobcovi
nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol
napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov. V dôvodoch
odvolania poukázal na skutočnosť, že uvedenou sumou 4154 €, tvoriacou vlastné imanie
spoločnosti v zmysle predloženej súvahy, disponoval k 31. decembru 2009, čo je takmer rok po
tom, ako bola žaloba podaná na súd (zrejme mal na mysli rok pred tým, nakoľko žaloba bola
podaná 13. septembra 2010) a za tú dobu sa zmenili okolnosti tak, že z bonitnej spoločnosti sa
dostali takmer do krachu. Namietal, že úlohou súdu pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych
poplatkov je skúmať pomery účastníka konania v čase, kedy o oslobodenie žiada a nie v čase
niekoľko mesiacov predtým, kedy mohli byť pomery účastníka diametrálne odlišné. Podľa žalobcu uznesenie krajského súdu je preto v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Vo vzťahu k záveru krajského súdu, že žalobca nesprístupnil údaje o stave bankového účtu ku
dňu splatnosti súdneho poplatku, uviedol, že súd mal možnosť, aby si tento stav od príslušného
peňažného ústavu vyžiadal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.) preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca žalobou doručenou
súdu dňa 13. septembra 2010 sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/223/13515-
88018/2010/990057-r zo dňa 10. augusta 2010, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Rožňava č. 728/230/13373/10/Hliv zo dňa 17. mája 2010. Týmto dodatočným
platobným výmerom Daňový úrad Rožňava vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 656 704,17 €. Žalobca požiadal o oslobodenie od
súdnych poplatkov podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 23. novembra 2010
s odôvodnením, že žalobca ako obchodná spoločnosť sa nachádza v zlej finančnej situácii, nie je
schopný plniť si záväzky a ani súdny poplatok v stanovenej výške nie je schopný uhradiť.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá hlava, § 244 ods. 1
O.s.p.).
Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane
ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 138 ods. 1 (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) na návrh môže súd priznať
účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka
odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť;
poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť
čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania
oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania,
preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch
účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Taktiež je potrebné
prihliadnuť k výške súdneho poplatku i k povahe uplatňovaného nároku. Povinnosťou súdu je
skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade
individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade je potrebné prihliadať na osobitné
postavenie účastníka konania ako právnickej osoby t.j. podnikateľa v zmysle Obchodného
zákonníka a charakter konania, podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie
môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej
činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku
neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť
dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Podnikateľské riziko nie je možné prenášať na
štát. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ak ide o okolnosti, ktoré sú dané takmer
vo všetkých konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania podnikatelia vykazujúci stratu
namiesto zisku, ako jedného zo základných pojmových znakov podnikania a pokiaľ by
zákonodarca okolnostiam takejto povahy pripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia
súdneho poplatku, vyjadril by to legislatívne zaradením týchto konaní, či účastníkov do
ustanovení, ktoré upravujú vecné alebo osobné oslobodenie od súdneho poplatku v § 4 ods. 1 a 2
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Ako však
vyplýva z obsahu právnych noriem ustanovených v § 4 ods. 1, 2 zákonodarca týmto okolnostiam
nepripisuje naznačený význam. Pomery žalobcu ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov,
ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a vyššie uvedených zásad Najvyšší súd
Slovenskej republiky dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom nemožno opomenúť ani výšku súdneho poplatku,
ktorá činí 66 €.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/13917/2010-70 zo dňa 14. októbra 2011 ako
vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní
úspech a žalovanému náhrada trov konania neprináleží (§ 250k, § 224 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 17. mája 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská