8Sžf/39/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. N. M., A., so sídlom B. X., X. M., IČO: X., zastúpeného J.. M. O., advokátom so sídlom AK v Ž., M., proti

žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/14031-108113/2009/992025-r

zo dňa 25. septembra 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.

20S/86/2009-35 zo dňa 15. júna 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

20S/86/2009-35 zo dňa 15. júna 2010 z r u š u j e   a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodnutie žalovaného č. 1/228/14031-  

-108113/2009/992025-r zo dňa 25. septembra 2009 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu  

na ďalšie konanie. Žalovaný týmto rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Martin

č. 666/231/67455/09-Sop zo dňa 11. augusta 2009, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu  

o vrátenie daňového preplatku na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008 vo výške

59,69 € s odôvodnením, že priznaný preplatok bol použitý podľa § 63 ods. 2 zákona  

č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov na úhradu nedoplatku na dani z príjmov zo závislej

činnosti za rok 2008.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu vymedzenom

žalobnými dôvodmi. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že správca dane nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku na dani z príjmov právnickej osoby za rok

2008 vo výške 59,69 € z dôvodu jeho použitia na úhradu nedoplatku na dani z príjmov  

zo závislej činnosti za rok 2008. Na odvolanie žalobcu, ktorý namietal, že je v procese

reštrukturalizácie v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov a z tohto dôvodu nastúpili účinky § 114 ods. 1 písm. f/  

cit. zákona, ktoré zakazujú postup započítania, žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Martin

potvrdil s tým, že ku dňu začatia reštrukturalizácie 6. marca 2009 nezaplatené preddavky na

dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 nenapĺňajú podmienky daňovej pohľadávky

podľa § 95 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a preto ich správca dane nemohol uplatniť formou

prihlášky.

V konaní   nebolo sporné, že žalobca je platiteľom dane z príjmu zo závislej činnosti

svojich zamestnancov – daňovníkov, že zdaňovacím obdobím je kalendárny rok a splatnosť

daňovej povinnosti nastala dňom 31. marca 2009 a že správny orgán započítal nedoplatok

tejto dane na žalobcom uplatnený preplatok dane z príjmov právnickej osoby za rok 2008.

Z hľadiska právneho režimu zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení  

so špeciálnymi ustanoveniami § 95 zákona č. 511/1992 Zb. bolo potrebné posúdiť,  

či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť predmetnú pohľadávku z titulu nedoplatku   na dani z príjmov zo závislej činnosti v rámci reštrukturalizačného konania. Vychádzajúc  

zo znenia relevantných zákonných ustanovení, z ktorých vyplýva, že správca dane nemá

povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení

reštrukturalizácie, dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade pohľadávku, ktorá

nadobudla splatnosť pred povolením reštrukturalizácie (t.j. pred 8.4.2009), mal správca dane

prihlásiť do reštrukturalizačného konania a že sa na ňu viažu účinky § 114 ods. 1 písm. f/

zákona č. 7/2005 Z.z., preto ju nebolo možné započítať, ako to urobil žalovaný.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného správneho

orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a z tohto dôvodu je nevyhnutné

ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na opätovné rozhodnutie.

K ďalším žalobným dôvodom krajský súd uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením,  

že napadnuté rozhodnutie je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Žalobca

túto námietku ničím nekonkretizoval, preto sa ňou súd nemohol bližšie zaoberať a pri

skúmaní z úradnej moci takéto pochybenie v rozhodnutí žalovaného nezistil. Rovnako námietku nedostatočne identifikovaného daňového preplatku nepovažoval súd za dôvodnú,

keď podľa jeho názoru žalovaný správny orgán daňový preplatok vo výroku rozhodnutia

jednoznačne identifikoval a následne poukázal na právnu úpravu, ktorú aplikoval a ktorú

považoval za relevantnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v platnom znení

tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej uplatnenej výške.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie, pretože má za to,

že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako uviedol, dôvodom

zrušenia jeho rozhodnutia a vrátenia mu veci na ďalšie konanie bola skutočnosť, že daňová

pohľadávka nadobudla splatnosť pred povolením reštrukturalizácie a teda mala byť správcom

dane prihlásená do reštrukturalizačného konania a nebolo možné ju započítať, tak  

ako to vykonal žalovaný. Žalovaný súhlasí so záverom súdu, že predmetná daňová

pohľadávka na dani zo závislej činnosti za rok 2008 sa stala splatnou dňa 31. marca 2009,  

že reštrukturalizačné konanie sa v predmetnom prípade začalo dňa 7. marca 2009 a reštrukturalizácia bola povolená dňa 8. apríla 2009. Má však za to, že predmetnú daňovú

pohľadávku si nemohol uplatniť prihláškou a preto sa na ňu nevzťahovali ani účinky § 114 ods. 1 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ďalej citoval ustanovenia

§ 95 ods. 1,3,5,7 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov s tým, že táto

zákonná úprava nekorešponduje s ustanovením § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení

neskorších predpisov, podľa ktorej sa pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas

reštrukturalizačného konania, v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Nakoľko uvedené

zákonné ustanovenia si odporujú, treba aplikovať úpravu obsiahnutú v § 120 ods. 2 zákona  

č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý je zákonom špeciálnym. Správca dane

prihlasuje prihláškou tie daňové pohľadávky, ktoré vznikli do dňa vydania uznesenia o začatí

reštrukturalizačného konania, t.j. v tomto prípade do 6. marca 2009, čomu zodpovedá  

aj doterajšia prax daňových úradov, ktorú získali pri prihlasovaní daňových pohľadávok

v súvislosti s reštrukturalizáciou.

Žalovaný zastáva názor, že predmetnú daňovú pohľadávku, ktorá vznikla  

31. marca 2009, si správca dane nemohol uplatniť prihláškou a nevzťahovali sa na ňu ani

účinky § 114 ods. 1 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, takže

neexistovala prekážka pre jej započítanie s daňovým záväzkom. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi neprizná

náhradu trov konania.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie

považuje za nedôvodné. Plne sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorý

vyčerpávajúcim spôsobom detailne vysvetlil dôvody svojho meritórneho rozhodnutia a jeho

skutkové aj právne závery z vykonaného dokazovania sú správne. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania  

vo výške 127,84 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10

ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

žalobcu /§ 212 ods.1 O.s.p./, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta

prvá O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené. Výsledok hlasovania senátu

bol jednomyseľný.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Predmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu

v Žiline č. k. 20S/86/2009-35 zo dňa 15. júna 2010, ktorým prvostupňový súd zrušil

rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prejednávanej veci bolo sporné,

či správne orgány rozhodli zákonne, keď nevyhoveli žiadosti žalobcu o vrátenie daňového

preplatku na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008, lebo ho použili podľa § 63 ods. 2

zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na úhradu nedoplatku na dani z príjmov

zo závislej činnosti za rok 2008. Podľa právneho názoru žalobcu takémuto postupu bránilo

začatie reštrukturalizačného konania zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 6. marca 2009

a následné rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie zverejnené 7. apríla 20009, v dôsledku

čoho mal správny orgán uplatniť svoju pohľadávku prihláškou v reštrukturalizácii. S týmto

právnym názorom sa stotožnil aj krajský súd, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

že pohľadávka správcu dane nadobudla splatnosť pred povolením reštrukturalizácie a preto mala byť prihlásená do reštrukturalizačného konania. Tento záver považuje odvolací súd  

za predčasný.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval všetky zákonné ustanovenia,

ktoré sú pre rozhodnutie relevantné, preto v tomto smere odkazuje odvolací súd na

odôvodnenie napadnutého rozsudku.

To, ktoré pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a zároveň na ne

nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, medzi ktoré patrí aj nemožnosť

započítania pohľadávky voči dlžníkovi, upravuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Ide o tzv. prednostné pohľadávky, ktoré  

sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a ktoré môže vymedziť len zákon upravujúci

reštrukturalizáciu ako zákon špeciálny. Medzi takéto pohľadávky patria podľa § 120 ods. 2

tohto zákona   okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštruktura-

lizačného konania.

V zmysle § 113 ods. 1 a 2 cit. zákona o začatí reštrukturalizačného konania rozhodne

súd po zistení, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti a reštrukturalizačné konanie začína zverejnením rozhodnutia v Obchodnom vestníku.  

Do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania súd rozhodne o tom, či reštrukturalizáciu

povolí alebo reštrukturalizačné konanie zastaví. Zákonná terminológia je v tomto smere

celkom jednoznačná a dôsledne rozlišuje medzi začatím reštrukturalizačného konania

a začatím reštrukturalizácie, pričom existenciu prednostných pohľadávok, ktoré sa

v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, podmieňuje ich vznikom po začatí

reštrukturalizačného konania. Na tento záver nemá vplyv ustanovenie § 95 ods. 5 zákona  

č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň povolenia

reštrukturalizácie alebo po povolení reštrukturalizácie sa považuje za daňovú pohľadávku

vzniknutú po povolení reštrukturalizácie.

Nie je sporné, že v prejednávanej veci začalo reštrukturalizačné konanie dňa  

6. marca 2009, preto pokiaľ pohľadávka správcu dane vznikla po tomto termíne, nemusela

byť uplatnená prihláškou a neplatil by pre ňu ani zákaz jej započítania s pohľadávkou

žalobcu. Z hľadiska zákona o konkurze a reštrukturalizácii však v tejto súvislosti nie je

relevantné, kedy sa pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla. V konaní bola zatiaľ riešená iba otázka splatnosti predmetnej pohľadávky; nebolo sporné, že sa stala splatnou  

31. marca 2009, ale vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho

posúdenia, nezaoberal sa už námietkou žalobcu, uplatnenou v žalobe, že odporuje zákonu

tvrdenie žalovaného, že o daňovej povinnosti z titulu dane z príjmov za rok 2008 možno

hovoriť až odo dňa 31. marca 2009, pretože daňová povinnosť vzniká daňovému subjektu  

už uplynutím kalendárneho roka (t.j. 31.12.2008 o 24.00 hod). Krajský súd sa preto bude

musieť vysporiadať s touto námietkou a v závislosti od ustálenia vzniku predmetnej

pohľadávky prijať záver, či sa jedná o pohľadávku prednostnú so všetkými dôsledkami s tým

spojenými alebo nie.  

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 12. mája 2011  

  JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská