8Sžf/10/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. B. – v konkurze, bytom S., S. X., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom

Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.

I/225/13345-102704/2009/997020-r zo dňa 15. októbra 2009, konajúc o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/85/2009-56 zo dňa 16. novembra 2010,

jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

2S/85/2009-56 zo dňa 16. novembra 2010   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)   a účastníkom konania nepriznal

náhradu trov konania. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia

žalovaného č. I/225/13345-102704/2009/997020-r z 15.10.2009, ktorým bol potvrdený

dodatočný platobný výmer daňového úradu Snina č. 705/230/11379/09/Zub zo dňa 1.7.2009

a ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie

obdobie roku 2002 v sume 16 924,05 Euro.

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie dňa 3.1.2011, ktoré bolo súdu

doručené dňa 7.1.2001 v ktorom uviedol, že rozsudok napáda z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. 3Sžf/20/2008 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. I. ÚS 241/07-44. Taktiež poukázal na iné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vzťahujúce sa podľa jeho názoru na danú problematiku preukazovania prijatia

zdaniteľných plnení. Navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vrátiť mu

vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný svojim podaním z 1.2.2011 tak, že považoval

žalobcom uvádzané dôvody za neopodstatnené a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu   a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je

potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z Obchodného vestníka č. OV 64B/2010 str. 7

zistil, že na majetok   žalobcu bol uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 1K/4/2010  

z 29. marca 2010 a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. M. M., S. X., S.

Je nepochybné, že v čase rozhodovania o žalobe žalobcu, ktorú podal žalobca dňa  

23.12.2009 ako osoba oprávnená, ešte neprebiehalo konkurzné konanie na jeho majetok, ktoré

ako generálna exekúcia majetku úpadcu vyvoláva smerom k úpadcovi, tzn. žalobcovi osobitné

účinky, a to najmä v tom, že na základe § 44, § 46 a § 52 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze  

a reštrukturalizácii dochádza jednak k transformácii jeho majetku, obmedzeniu jeho konania

a to aj ohľadom záväzkov a zániku plnomocenstva.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom

podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto

majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet

úpadcu.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu,

ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu,

sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon

neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze

uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa

osobitného predpisu, 1a) ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku

podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia

prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove

jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho

príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry. Ten, komu boli príkazy, poverenia,

plnomocenstvá alebo prokúry udelené, je povinný po ich zániku urobiť ešte všetko,  

čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich právach. Takto urobené úkony

majú rovnaké právne účinky, akoby príkaz, poverenie, plnomocenstvo alebo prokúra trvali  

aj po vyhlásení konkurzu. Náklady týchto úkonov sú pohľadávkou proti podstate.

K uvedeným osobitným účinkom konkurzu patrí nielen zákonná eliminácia

akéhokoľvek mocenského konania (s výnimkou konkurzného konania), ktoré by mohlo,  

čo i len vyvolať zníženia alebo aj nezvýšenia majetku úpadcu, ktorého zistenú časť zákon

označuje za majetkovú podstatu (a tak ohroziť pozíciu a majetkové uspokojenie veriteľov),

ale aj suspendovanie mocenskej pozície štátu s jeho finančnými požiadavkami do pozície

majetkového veriteľa. Najvyšší súd pritom zdôrazňuje, že vyhlásenie konkurzu na majetok

úpadcu je právnou skutočnosťou, pričom zákon č. 7/2005 Z. z. prenáša niektoré oprávnenia  

k majetku úpadcu na súdom ustanoveného správcu za účelom zamedzenia alebo

predchádzania mareniu účelu konkurzného konania pri nakladaní s konkurznou podstatou.  

Na tomto mieste najvyšší súd zdôrazňuje, že zo súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že

žalobca ako úpadca predložil plnomocenstvo udelené JUDr. M. K. dňa 28.10.2010, teda po

vyhlásení konkurzného konania a z ktorého vyplýva, že by mal poskytnúť advokátovi

odmenu, ktorú si vyúčtuje, teda poskytnúť niečo čo patrí do konkurznej podstaty úpadcu.

V tomto konaní v zmysle hore uvedeného mal krajský súd najprv vyzvať správkyňu

konkurznej podstaty, aby sa k žalobe a súdnemu konaniu vyjadrila a jedine ustanovená správkyňa konkurznej podstaty môže   splnomocniť advokáta, aby konal v predmetnom

súdnom konaní za úpadcu.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,  

že z citovaných ustanovení zák. č. 7/2005 Z. z. jednoznačne vyplýva, že jedným z účinkov

vyhlásenia konkurzu je sukcesia správcu do procesných práv a povinností úpadcu  

v konaniach. K tomu ďalej najvyšší súd dodáva, že jedným z takýchto procesných práv

úpadcu je aj dispozičné procesné právo úpadcu, ktorý sa môže domnievať, že rozhodnutím  

a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich majetkových právach, ktoré sa priamo

týkajú alebo by sa mohli týkať majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, lebo je celkom

nepochybné, že do majetku úpadcu tieto práva patria.

Je nepochybné, že žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a súdne

konanie tým vyvolané sa týkajú majetku úpadcu. Za týchto okolností nemôžu prislúchať

procesné práva na vyvolanom súdnom prieskume žalobcovi, ale len žalobcovi ako úpadcovi,

ktorý bude zastúpený správcom, ktorý v rámci svojej zákonnej zodpovednosti za správu

majetku úpadcu je oprávnený využívať aj prostriedky súdnej ochrany podľa Piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku. Preto aj zákon správcu označil za účastníka takéhoto

konania, nepripúšťajúc, aby úpadca samotný získal dispozičné právo nad konkurzným

majetkom prostredníctvom prebiehajúceho súdneho konania, resp. bol súdnym rozhodnutím

legitimizovaný ako osoba oprávnená na jeho nakladanie.

Keďže prvostupňový súd konal s niekým kto na konanie nebol procesne spôsobilý

a nebol riadne zastúpený, tak rozhodnutie krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 226 O.s.p. je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd

podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí.

V senáte rozhodol odvolací súd pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská