8Sža 15/2009

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci navrhovateľa: I. B., zastúpený Mgr. M. Š., advokátom, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 12.08.2008, č. k. ČAS:MU-300-19/PO-Ž-2008, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. decembra 2008 č. k.   1Saz 8/2008-28 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa   16. decembra 2008 č. k. 1Saz 8/2008-28, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa 12.08.2008, č. k. ČAS:MU-300-19/PO-Ž-2008. Týmto rozhodnutím odporca neudelil navrhovateľovi azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu a podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle vyslovil, že v prípade navrhovateľa neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia do M. podľa § 58 ods. 1, 2 zákona o pobyte cudzincov. Krajský súd dospel k záveru, že odporca pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného

- 2 -

skutkového stavu veci a rozhodol v súlade so zákonom. Stotožnil sa so záverom odporcu, že navrhovateľovi nehrozí pre pracovné spory v krajine pôvodu žiadne bezprávie tak, ako je definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle. Súd sa stotožnil totiž so závermi a zisteniami odporcu o tom, že v prípade navrhovateľa neboli zistené skutočnosti brániace jeho návratu do krajiny pôvodu.

Proti rozsudku navrhovateľ podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí vážne bezprávie. Prvostupňový súd nedostatočne zhodnotil situáciu v M., vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu vec a aj vec navrhovateľa nesprávne po právnej stránke posúdil.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ v ňom neuviedol žiadne nové skutočnosti. Preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ nemal žiadne konkrétne problémy s oficiálnymi orgánmi štátu. V priebehu konania odporca skúmal, či navrhovateľ spĺňa zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu, ako aj doplnkovej ochrany a nakoniec skúmal aj prekážky jeho administratívneho vyhostenia. Dospel k záveru, že počas celého azylového konania nebolo preukázané, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v tom zmysle, ako to upravuje § 2 písm. f/ zákona o azyle. U navrhovateľa nebola zistená prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov do M..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14. mája 2009 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 31.05.2008 z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko sa mu mal jeho bývalý zamestnávateľ vyhrážať fyzickou likvidáciou. Pracoval bez pracovnej zmluvy ako operátor hracích automatov na U.

- 3 -

Prišla za ním skupina neznámych ľudí, ktorí mu oznámili, že spreneveril 70 000 ukrajinských hryvní. Zo strachu pred nimi sa vrátil do M.. Jeho bývalý kolega, kamarát V. S. mu oznámil, že ukrajinská polícia začala vyšetrovať spreneveru peňazí. Z obavy o život opustil krajinu pôvodu.

Rozhodnutím ČAS: MU-300-19/PO-Ž-2008 zo dňa 12.08.2008 Migračný úrad Ministerstva vnútra SR neudelil menovanému azyl podľa § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona   č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol menovanému doplnkovú ochranu. Zároveň podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol, že v jeho prípade neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa   § 58 ods. 1 a 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) do Moldavskej republiky. Po vykonanom dokazovaní mal správny orgán za to, že u navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Nakoľko navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky JČAS: MU-300-19/PO-Ž-2008 zo dňa 12.08.2008 a preto podal v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok na Krajský súd v Košiciach. V opravnom prostriedku žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v časti výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle a neexistencii prekážky administratívneho vyhostenia podľa zákona o pobyte cudzincov. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 1Saz 8/2008-28 zo dňa 16.12.2008 uvedené rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne a konštatoval, že je v súlade so zákonom, pričom sa stotožnil so závermi a zisteniami migračného úradu o neposkytnutí doplnkovej ochrany a neexistencii prekážky administratívneho vyhostenia.

Najvyšší súd sa stotožnil so záverom krajského súdu a odporcu, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 a § 10 zákona o azyle. Problémy navrhovateľa, ktoré mohli vzniknúť z jeho nelegálneho zamestnávania na území U., nie sú sami o sebe relevantným dôvodom pre udelenie azylu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ak navrhovateľ mal z tohto dôvodu obavy o svoj život, mal sa obrátiť na príslušné orgány v krajine pôvodu.

- 4 -

Podľa ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. d/, vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 13b ods. 1 citovaného zákona ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokom rozhodnutia odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, pretože navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 13c ods. 1 zákona o azyle nespĺňa podmienky uvedené v citovaných ustanoveniach v § 13a alebo § 13b. Navrhovateľovi nehrozí pre pracovné spory v krajine pôvodu žiadne bezprávie tak, ako je definované v citovanom ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov č. 48/2002 Z. z., cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzina administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 citovaného zákona, cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, to

- 5 -

neplatí, ak cudzinec svojim konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi a zisteniami správneho orgánu o tom, že v prípade navrhovateľa neboli zistené skutočnosti brániace jeho návratu do krajiny pôvodu, preto rozhodnutie správneho orgánu aj v tejto časti potvrdil. Navrhovateľ nemal žiadne problémy v krajine pôvodu, ktoré by mohli navodiť obavu, že by mohol byť prenasledovaný, z týchto dôvodov preto možno predpokladať, že ani po návrate do krajiny pôvodu mu žiadne prenasledovanie nehrozí, prípadne mu nehrozí, že by mal byť mučený alebo podrobený krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Rovnako neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali prípadnému ohrozeniu jeho života z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej skupine alebo pre politické presvedčenie, prípadne, že by mala byť z tohto dôvodu ohrozená jeho sloboda.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu. Preto postupujúc podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom nepriznal právo na ich náhradu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 14. mája 2009

  JUDr. Eva Babiaková, CSc.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Katuščáková