8Sž/14/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, P.O.BOX 155, Bratislava v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/55/2015 z 13. októbra 2015 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/55/2015 z 13. októbra 2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 500,- €, na bankový účet podľa priloženého platobného predpisu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odôvodnenie

Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodnutím č. RP/55/2015 z 13. októbra 2015 ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.") uložila navrhovateľke pokutu vo výške 5 000,- € podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ uvedeného zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., ktorú navrhovateľka porušila tým, že na programovej službe TV MARKÍZA odvysielala dňa 10.03.2015 v čase o cca 20:23:46 hod., 20:31:55 hod. a dňa 18.03.2015 v čase o cca 20:23:51 hod. a 20:31:26 hod pred a po programe Počasie a dňa 31.03.2015 v čase o cca 20:34:49 hod. po programe Počasie komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť TONDACH SLOVENSKO, s.r.o., ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 ZoVR (ďalej len „komunikát Tondach"), bez toho, aby bol na začiatku a na konci zreteľne oddelený od iných častí programovej služby tak, aby nebol zameniteľný s inými zložkami programovej služby ako aj, že dňa 07.03.2015 v čase o cca 20:15:15 hod., 20:51:10 hod., 21:22:57 hod. a 22:13:33 hod. komunikát, ktorýbol upútavkou na program Babovřesky 2 a v čase o cca 22:51:38 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program 96 hodín: Odplata, dňa 10.03.2015 v čase o cca 20:51:37 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program Chart Show a v čase o cca 21:24:34 hod. a 21:51:35 hod. odvysielal komunikát ktorý bol upútavkou na program 96 hodín: Odplata, dňa 11.03.2015 v čase o cca 20:12:09 hod., 21:25:46 hod. a 22:51:27 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program 96 hodín: Odplata, v čase o cca 20:50:52 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program Búrlivé víno, v čase o cca 21:52:10 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program Fast five a v čase o cca 22:16:10 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program Arrow, dňa 15.03.2015 v čase o cca 20:45:37 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program Mechanik zabijak a v čase o cca 21:18:41 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program Chart Show, dňa 18.03.2015 v čase o cca 20:50:02 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program Búrlivé víno, v čase o cca 21:23:25 hod. a 22:49:43 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program Tokarev, v čase o cca 21:48:07 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program Frajeri vo Vegas a v čase o cca 22:11:31 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program Arrow, dňa 31.03.2015 v čase o cca 20:52:49 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program Rodinné prípady a v čase o cca 21:25:37 hod. odvysielal komunikát, ktorý bol upútavkou na program Herkules, bez toho, aby boli na začiatku zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby a porušila § 36 ods.2 ZoVR v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe TV MARKÍZA dňa 10.03.2015 v čase od 20:00:00 hod. do 20:59:59 hod. a dňa 18.3.2015 v čase o cca 20:00:00 hod. do 20:59:59 hod v súvislosti s odvysielaním komunikátov Tondach došlo k odvysielaniu reklamných šotov v rozsahu vyššom ako 12 minút. Za obe porušenia jej rozhodnutím uložila sankciu - pokutu vo výške 6 000,- €.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa poukázala na to, že odvysielané komunikáty obsahovali krátke výňatky z audiovizuálnych diel Babovřesky 2, Odplata: 96 hodín, Arrow, Fast five, Tokarev, Chart Show, Búrlivé víno, Mechanik zabijak Frajeri vo Vegas, Rodinné prípady a Herkules, pričom charakterom svojho spracovania naplnili definíciu upútavky (podľa § 1 ods. 6 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov) ako formy vlastnej propagácie, a teda reklamy v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Vysielaná reklama musí byť podľa § 34 ods. l zákona č. 308/2000 Z.z. rozoznateľná a zreteľne oddelená v takej miere, aby bola vylúčená zameniteľnosť reklamy s inými zložkami programovej služby. Sporné upútavky neboli na začiatku vymedzené žiadnym obrazovo-zvukovým či priestorovým prostriedkom.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa poukázala tiež na to, že navrhovateľka na televíznej programovej službe TV MARKÍZA dňa 10.03.2015 v čase od 20:00:00 hod. do 20:59:59 hod. a dňa 18.3.2015 v čase o cca 20:00:00 hod. do 20:59:59 hod. v súvislosti s odvysielaním komunikátov Tondach došlo k odvysielaniu reklamných šotov v rozsahu vyššom ako 12 minút. (Dňa 10.03.2015 v čase od 20:00:00 hod. do 20:59:59 hod. odvysielala reklamný blok v čase od cca 20:14:08 hod. do cca 20:19:38 hod. v trvaní 5 minút a 30 sekúnd, komunikát označujúci za sponzora programu Počasie spoločnosť TONDACH SLOVENSKO, s.r.o., ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., v čase od cca 20:23:46 hod. do cca 20:23:55 hod. v trvaní 9 sekúnd, komunikát označujúci za sponzora programu Počasie spoločnosť TONDACH SLOVENSKO, s.r.o., ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., v čase od cca 20:31:55 hod. do cca 20:32:04 hod. v trvaní 9 sekúnd, reklamný blok v čase od cca 20:52:01 hod. do cca 20:58:31 hod. v trvaní 6 minút a 30 sekúnd, v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 18 sekúnd, teda o 18 sekúnd dlhšom ako 12 minút a dňa 18.03.2015 v čase od 20:00:00 hod. do 20:59:59 hod. odvysielala reklamný blok v čase od cca 20:13:50 hod. do cca 20:19:55 hod. v trvaní 6 minút a 5 sekúnd, komunikát označujúci za sponzora programu Počasie spoločnosť TONDACH SLOVENSKO, s.r.o., ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., v čase od cca 20:23:51 hod. do cca 20:24:00 hod. v trvaní 9 sekúnd, komunikát označujúci za sponzora programu Počasie spoločnosť TONDACH SLOVENSKO, s.r.o., ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., v čase od cca 20:31:26 hod. do cca 20:31:35 hod. v trvaní 9 sekúnd, reklamný blok v čase od cca 20:50:27 hod. do cca 20:56:21hod. v trvaní 5 minút a 54 sekúnd, v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 17 sekúnd, teda o 17 sekúnd dlhšom ako 12 minút.

Odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že po začatí upútaviek na programy Babovřesky 2, Odplata: 96 hodín, Arrow, Fast five, Tokarev, Chart Show, Búrlivé víno, Mechanik zabijak Frajeri vo Vegas, Rodinné prípady a Herkules sa v obraze objavuje informácie, obsahujúce údaje o dni a čase vysielania jednotlivých programov, teda, že divák dostal konkrétnu informáciu o dni, čase, názve a prostredníctvom obrazovej zložky aj čiastočne aj o obsahu vysielania predmetných programov, pričom charakter posudzovaných komunikátov ako upútaviek nepopierala ani navrhovateľka vo svojom vyjadrení.

Odporkyňa dospela k záveru, že komunikáty, ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., neboli zreteľne oddelené na začiatku a konci alebo na začiatku od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby, čím došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.

Pokiaľ išlo o porušenie § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. navrhovateľka označila za sponzora programu Počasie spoločnosť TONDACH SLOVENSKO, s.r.o. pričom tieto komunikáty bola navrhovateľka povinná započítať do doby vysielacieho času určeného reklame a telenákupu., čo však navrhovateľka neurobila a prekročila vysielací čas určený na reklamu a telenákup v trvaní 12 minút o 18 sekúnd dňa 10.03.2015 a dňa 18.03.2015 o 17 sekúnd.

V odôvodnení uloženej sankcie rada uviedla právoplatné rozhodnutia, ktorými bola navrhovateľka v minulosti sankcionovaná za porušenie povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 a § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Následne rada poukázala na všetky skutočnosti, ktoré brala do úvahy pri určovaní výšky uloženej pokuty, pričom vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu vysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu porušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 6 000,- €.

Proti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podala včas odvolanie navrhovateľka, v ktorom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. V dôvodoch uviedla, že odporkyňa nesprávne aplikovala § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. a vyložila ho neakceptovateľným spôsobom v kontexte posudzovanej situácie ako aj v kontexte garancií ústavných práv. Štátny orgán pri aplikácii právnej normy môže realizovať len taký výklad, ktorý sú účastníci právnych vzťahov na základe textu normy schopní predvídať. Pokiaľ išlo o porušenie § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., teda prekročenie času určeného na vysielanie reklamy a telenákupu, k tomu sa navrhovateľka vo svojom odvolaní nevyjadrila.

Zákonodarca určil vysielateľom povinnosť realizovať vysielanie reklamy tak, aby bolo zjavné, že ide o reklamu, a povinnosť oddeliť vysielanie reklamy od iných zložiek programovej služby tak, aby priemerný recipient bol schopný odlíšiť reklamu od iných zložiek programovej služby. Zákonodarca ďalej v citovanom ustanovení bez bližšej špecifikácie uvádza, aké prostriedky majú byť použité na oddelenie reklamy.

Podľa názoru navrhovateľky boli z jej strany v rámci vysielania reklamných blokov splnené požiadavky definované ustanovením § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Rozhodnutie odporkyne vychádza z extenzívneho výkladu citovaného ustanovenia, pričom týmto rozhodnutím sú navrhovateľke ukladané nové povinnosti, ktoré zákon nepredpokladá.

Navrhovateľka uviedla, že vysielanie reklamy je uplatnením práva na slobodu prejavu, a preto musia štátne orgány pri obmedzení tohto práva skúmať splnenie podmienok pre takéto obmedzenie, pričom je potrebné dodržať proporcionalitu medzi sledovaným legitímnym cieľom obmedzenia a prostriedkami a formou, akou sa obmedzenie realizuje. Zákon nedáva odporkyni priestor na vlastnú úvahu o tom, ako má oddelenie vysielania reklamy od ostatných zložiek programovej služby vyzerať, ale vyžaduje výlučnelen to, aby bola reklama odlíšiteľná od ostatných zložiek programovej služby.

Navrhovateľka v správnom konaní uviedla, že z dôvodu technických problémov neboli odvysielané obvyklé prostriedky na oddelenie reklamy, čo však automaticky neznamená porušenie zákona. Výkladom odporcu uvedeným v rozhodnutí, by každá zmena prostriedkov na oddelenie reklamy znamenala automatické porušenie zákona. Navrhovateľ má za to, že je nevyhnutné posudzovať, či vôbec došlo k zameniteľnosti s inými zložkami programovej služby. Odporkyňa v rozhodnutí konštatuje, že farebný kruh, obsahujúci údaje o dni a čase vysielania jednotlivých programov, ktorý sa objavuje na obrazovke približne 1 sekundu po začatí komunikátov, neplní funkciu predelového prostriedku, ale len nositeľa informácie o dni a čase odvysielania programov. Nie je zrejmé, na základe čoho odporkyňa dospela k závere, že použitý spôsob oddelenia, ktorý je nositeľom informácie, nemôže byť zároveň aj oddeľovacím prostriedkom.

Navrhovateľka tiež namietala, že zo znenia § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že odporkyňa mala skúmať nielen to, či navrhovateľka dodržala formu (zvukovo-obrazové alebo priestorové prostriedky), ale aj spôsob oddelenia (zreteľne tak, aby reklama a telenákup neboli zameniteľné s inými zložkami). Na porušenie povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. nestačí, aby oddelenie vysielania reklamy bolo nezreteľné. Porušením povinnosti je až situácia, kedy je oddelenie vysielania reklamy nezreteľné až takým spôsobom, že v dôsledku toho došlo k zameniteľnosti reklamy s inými časťami programovej služby. Skutočnosť, že reklama nebola oddelená tradičným spôsobom, neznamená, že nebola pre bežného diváka rozpoznateľná.

V závere odvolania navrhovateľka uviedla, že v prípade, ak najvyšší súd dospeje k záveru o porušení povinnosti uvedenej v § 34 ods. l zákona č. 308/2000 Z.z., žiada o primerané zníženie pokuty. Výška uloženej pokuty je doteraz jedna z najvyšších uložených pokút navrhovateľke za porušenie predmetného ustanovenia, a to aj napriek skutočnosti, že závažnosť deliktu nie je vysoká a že neodvysielanie obvyklých oddeľovacích prostriedkov bolo spôsobené technickými problémami.

K opravnému prostriedku navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch poukázala na to, že v napadnutom rozhodnutí sa podrobne zaoberala vývojom právnej úpravy v danej veci, pričom poukázala na zachovanie princípu oddelenia a rozoznateľnosti pre vysielanie reklamy a telenákupu (na rozdiel od mediálnej komunikácie, pri ktorej sa od uplatňovania princípu oddelenia upustilo a zachovaný zostal iba princíp rozoznateľnosti). Pre splnenie povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. je teda nevyhnutné, aby boli dodržané oba princípy, a teda aby vysielaná reklama a telenákup boli nielen rozoznateľné, ale aj oddelené od ostatných zložiek programovej služby.

K námietke predvídateľnosti aplikácie právnych noriem odporkyňa uviedla, že dikcia zákona je dostatočne presná a zrozumiteľná a účastníkovi právneho vzťahu zo znenia § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. jasne vyplýva povinnosť vysielať reklamu a telenákup tak, aby bola rozoznateľná a oddelená od iných častí programovej služby. Odporkyňa navyše navrhovateľke v minulosti v súvislosti s porušením predmetnej povinnosti uložila sankciu niekoľko krát (8x upozornenie na porušenie zákona, 6x pokuta), a preto navrhovateľka mohla a mala vedieť, akú povinnosť jej zákon ustanovuje a akým spôsobom bude odporkyňa v prípade jej nedodržania postupovať.

Pokiaľ sa jedná o zachovanie proporcionality obmedzenia práva na slobodu prejavu vo vzťahu k dosiahnutiu sledovaného cieľa, odporkyňa poukázala na to, že cieľom, ktorý sleduje § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., je ochrana diváka pred možnou zámenou reklamy za vysielanie iných zložiek programovej služby, a teda ochrana diváka pred potenciálnym uvedením do omylu o povahe vysielanej zložky programovej služby. Tento cieľ nebol v predmetnom prípade naplnený, pretože navrhovateľka vysielanie reklamy od ostatných zložiek programovej služby neoddelila vôbec. Divák musí po odvysielaní oddeľujúcich prostriedkov očakávať vysielanie komerčného charakteru. Uvedené je možné dosiahnuť odvysielaním takých zvukovo-obrazových alebo priestorových prostriedkov, ktoré sú charakteristické pre vysielanie reklamy, a to pre celú programovú službu. Pôjde teda o také oddelenie, ktoré nebudezameniteľné s inou programovou zložkou. K výške uloženej pokuty odporkyňa uviedla, že skutočnosť, že výška pokuty je najvyššia z doteraz uložených, ešte neznamená, že pokuta bola uložená v strednom rozmedzí alebo na hornej hranici zákonom stanoveného rozsahu. Ustanovenie § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. stanovuje výšku pokuty za porušenie podmienok na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu v rozmedzí 3 319,- € až 165 969,- €. Pokuta uložená navrhovateľke vo výške 5 000,- €, je teda jednoznačne na spodnej hranici zákonnej sadzby. Táto nízka suma bola okrem iného určená aj z dôvodu nie vysokej závažnosti spáchaného správneho deliktu.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a v zmysle § 1 písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a mu predchádzajúce správne konania postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov konania na pojednávaní, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Úlohou najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., nakoľko v dňoch 07.03.2015, 10.03.2015, 11.03.2015, 15.03.2015, 18.03.2015 a 31.03.2015 na programovej službe TV MARKÍZA odvysielala upútavky na programy Babovřesky 2, Odplata: 96 hodín, Arrow, Fast five, Tokarev, Chart Show, Búrlivé víno, Mechanik zabijak Frajeri vo Vegas, Rodinné prípady a Herkules bez toho, aby boli na začiatku zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby a dňa 10.03.2015 a 18.03.2015 porušila ustanovenie § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že prekročila vysielací čas určený na reklamu a telenákup v trvaní 12 minút o 18 sekúnd dňa 10.03.2015 a dňa 18.03.2015 o 17 sekúnd o porušenie § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. odvysielaním komunikátov sponzora programu Počasie spoločnosť TONDACH SLOVENSKO, s.r.o. pričom tieto komunikáty bola navrhovateľka povinná započítať do doby vysielacieho času určeného reklame a telenákupu., čo však navrhovateľka neurobila jej odporkyňa uložila pokutu vo výške 6 000,- €.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Podľa § 5 ods.1, písm. g/, h/, m/, n/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitnýchpredpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby, vybavovať sťažnosti na porušenie tohto zákona podľa § 14a.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny.

Podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vlastná propagácia na účely tohto zákona je činnosť vysielateľa určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie, programy, tovary alebo služby, priamo spojené s vysielaním a programami; za vlastnú propagáciu sa nepovažuje oznámenie vysielateľa, ktorým informuje verejnosť o vlastnom programe.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové prostriedky.

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa § 64 ods. 2 vety prvej zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť.

Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.

Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319,- € do 165 969,- € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497,- € do 49 790,- €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že odporkyňa v predmetnej veci náležite postupovala v zmysle citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážila dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, zistila skutočný stav veci, v konaní postupovala v súčinnosti s navrhovateľkou ako s účastníčkou konania a v konaní sa nedopustila ani takej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.

Odvysielané komunikáty odporkyňa kvalifikovala ako upútavky na programy Babovřesky 2, Odplata: 96 hodín, Arrow, Fast five, Tokarev, Chart Show, Búrlivé víno, Mechanik zabijak Frajeri vo Vegas,Rodinné prípady a Herkules, a teda formu vlastnej propagácie napĺňajúcu definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Túto skutočnosť navrhovateľka nenamietala. Navrhovateľa vôbec nenamietal, že dňa 10.03.2015 a 18.03.2015 porušila ust. § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že prekročila vysielací čas určený na reklamu a telenákup v trvaní 12 minút o 18 sekúnd dňa 10.03.2015 a dňa 18.03.2015 o 17 sekúnd.

Spornou otázkou v konaní bola správna aplikácia a zákonný výklad ustanovenia § 34 ods. l zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti so záverom rady o povinnosti oddeliť odvysielané upútavky obrazovo- zvukovými či priestorovými prostriedkami od ostatných zložiek programovej služby.

Najvyšší súd sa v tomto smere stotožnil so závermi rady a uvádza, že výklad a aplikácia sporného ustanovenie radou boli uskutočnené ústavne konformným spôsobom v súlade s textom a účelom právneho predpisu.

Z ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. jednoznačne vyplýva, že pre splnenie povinnosti v ňom ustanovenej musia byť dodržané oba princípy (princíp oddelenia a princíp rozoznateľnosti), teda vysielaná reklama musí byť nielen rozoznateľná, ale aj oddelená od ostatných zložiek programovej služby, pričom citované ustanovenie presne stanovuje možné spôsoby oddelenia, ktorými vo vysielaní televíznej programovej služby môžu byť zvukovo-obrazové alebo priestorové prostriedky.

V nadväznosti na uvedené nemožno priznať úspech ani námietke navrhovateľky, že použitie farebného kruhu obsahujúceho údaje o dni a čase vysielania môže plniť zároveň funkciu nositeľa informácie i funkciu oddeľovacieho prostriedku. Pokiaľ § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. jednoznačne zakotvuje povinnosť zreteľne oddeliť reklamu (či telenákup) od iných častí programovej služby, a to v prípade navrhovateľky zvukovo-obrazovými alebo priestorovými prostriedkami, najvyšší súd môže len v duchu argumentácie odporkyne zdôrazniť, že oddelenie jednej zložky programovej služby od druhej musí nastať presne medzi ukončením jednej zložky a začiatkom druhej, a nie niekde uprostred, resp. počas trvania programovej služby.

Najvyšší súd dospel v prejednávanej veci k jednoznačnému záveru, že odvysielané upútavky na programy Babovřesky 2, Odplata: 96 hodín, Arrow, Fast five, Tokarev, Chart Show, Búrlivé víno, Mechanik zabijak Frajeri vo Vegas, Rodinné prípady a Herkulesneboli zreteľne oddelené od inej zložky programovej služby, čím došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.

K namietanej výške uloženej pokuty najvyšší súd uvádza, že výška uloženej pokuty je v rozhodnutí odporkyne náležite odôvodnená, že pričom nemožno opomenúť skutočnosť, že výška uloženej pokuty (6 000,- €) je na spodnej hranici zákonnej sadzby (§ 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. stanovuje výšku pokuty v rozmedzí 3 319,- € až 165 969,- €).

Ako vyplýva z uvedeného, najvyšší súd nepovažoval námietky navrhovateľky uvedené v jej opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne v spojení s jej námietkami vznesenými na pojednávaní pred najvyšším súdom za relevantné na vyhovenie jej odvolaciemu návrhu. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil podľa § 250q ods.3 veta prvá O.s.p.

O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, pretože bola v konaní neúspešná.

O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému zákonu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.