8Nds/20/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Ľ. K., bytom K., proti odporkyni : Obci Košolná, v konaní o preskúmanie Všeobecne záväzného nariadenia

Obce Košolná č. 2/2007, o nesúhlase Krajského súdu v Trnave s postúpením veci, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci nie je dôvodný.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 20. marca 2012 na Okresnom súde Trnava návrh označený

ako „Podnet na preskúmanie ústavnosti obsahu Všeobecne záväzného nariadenia Obce

Košolná č. 2/2007“, v ktorom poukázala na to, že podľa Všeobecne záväzného nariadenia  

č. 2/2007 sú občania Obce Košolná povinní starať sa na vlastné náklady o verejné

priestranstvá a priekopy pred svojimi domami a pozemkami, majúc pochybnosť, či je takéto

ukladanie povinností fyzickým osobám v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 37S/1/2012 zo dňa 30. mája 2012 vyslovil

svoju vecnú nepríslušnosť a spis postúpil Krajskému súdu v Trnave ako súdu vecne a miestne

príslušnému konštatujúc, že súčasťou správneho súdnictva sú aj konania o súlade všeobecne

záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so

zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými

právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pričom

v správnom súdnictve sú na konanie zásadne vecne príslušné krajské súdy, ak zákon

neustanovuje inak.

Krajský súd v Trnave, ktorému bola vec postúpená, ju predložil dňa 17. augusta 2012

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, nakoľko s jej postúpením nesúhlasí z dôvodu, že

navrhovateľka ako fyzická osoba žiada posúdenie súladu všeobecne záväzného nariadenia

odporkyne s Ústavou Slovenskej republiky, čo je v kompetencii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, a preto nie je dôvod na založenie právomoci všeobecného súdu a príslušnosti

Krajského súdu Trnava.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný rozhodnúť o nesúhlase s

postúpením veci podľa § 104a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP

preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci nie

je dôvodný.

Podľa § 7 ods. 1 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú  

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy

preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,

opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne

záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so

zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými

právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich

podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Ustanovenie § 7 ods. 2 OSP vyjadruje právomoc verejného súdnictva nielen

v správnom súdnictve (piata časť, prvá až šiesta hlava), ale aj v tzv. komunálnom, volebnom

a politickom súdnictve podľa piatej časti siedmej hlavy.

V zmysle § 244 ods. 1, 4, 5 a 6 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na

základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov

verejnej správy (ods. 1). Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie

povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb  

a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich

rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u (ods. 4). Súdy v správnom súdnictve konajú  

o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán  

a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu

vymedzenom osobitnými predpismi (ods. 5). Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú  

a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí

orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika

viazaná (ods. 6).

Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku  

so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev  

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy je predmetom úpravy ustanovenia § 250zfa

OSP.

Podľa § 250zfa ods. 1 až 3 OSP, ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo

nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže

prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu

všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. 36a) Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy

môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia

aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy. Účastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok  

a prokurátor. Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec,

ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie, alebo sídlo samosprávneho kraja, ktorý vydal

všeobecne záväzné nariadenie.

V prejednávanom prípade podala navrhovateľka „podnet“ na preskúmanie obsahu

všeobecne záväzného nariadenia odporkyne majúc pochybnosti o jeho súlade s Ústavou

Slovenskej republiky. Z obsahu jej podania je zrejmé, že ide o konanie o súlade právneho

predpisu, patriace do oblasti verejného súdnictva, a preto   aj pri skúmaní podmienky vecnej

príslušnosti je potrebné vychádzať z príslušného ustanovenia piatej časti OSP analogicky, a to

konkrétne z ustanovenia § 250zfa ods. 3 OSP, podľa ktorého je na rozhodnutie príslušný

krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec, ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie,

v danom prípade Krajský súd v Trnave. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval

nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci Okresným súdom Trnava za nedôvodne

vyslovený.

Bude vecou príslušného súdu posúdiť otázku jeho právomoci na konanie v rámci

skúmania podmienok konania v zmysle § 103 OSP a nasl.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov  

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. augusta 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská