8Ndc/6/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa T., narodeného X., bytom u svojej matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú., dieťa rodičov, matky I. bývajúcej v S. a otca M., bývajúceho v B., o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp.zn. 3P/58/2009, ktorá právna vec je vedená na Okresnom súde Skalica pod sp.zn. 5C/267/2014, o návrhu otca maloletého na prikázanie veci inému súdu, takto

r o z h o d o l :

Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Skalica sp.zn. 5C/267/2014 Okresnému súdu Bratislava V   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa v návrhu na obnovu konania (č.l. 13 spisu), a tiež v jeho doplnení z 5. novembra 2014 (č.l. 129 a nasl.), navrhol, aby vec bola prikázaná Okresnému súdu Bratislava V, v obvode ktorého má bydlisko. Návrh odôvodnil tým, že na Okresnom súde Skalica „nedôveruje ani jednému sudcovi, všetko je tam úplne skorumpované   [...] na tomto súde vládne korupcia, rodinkárstva mafia“.

Matka maloletého s návrhom na prikázanie veci inému súdu nesúhlasí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, príslušný rozhodnúť o návrhu na prikázanie veci (§ 12 ods. 3 O.s.p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh otca maloletého nie je dôvodný.

Podľa § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

Predpokladom prikázania veci z dôvodu vhodnosti podľa citovaného ustanovenia je existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Dôvody delegácie môžu byť rôzne v závislosti od predmetu konania, postavenia účastníkov, ale aj doterajších výsledkov konania. Dôvody na strane účastníkov konania vyplývajúce z ich postavenia môžu mať najmä osobnú, zdravotnú, finančnú, prípadne sociálnu povahu. Nemožno pritom opomenúť, že prikázanie veci inému súdu je výnimkou zo zásady, že vec má prejednať miestne príslušný súd, a teda podmienky prikázania veci treba – ako výnimku – vykladať reštriktívne. Totižto, ak by príslušný súd prikázal vec inému súdu podľa § 12 ods. 2 O.s.p., hoci by pre takéto rozhodnutie tu neboli podmienky, porušil by tým ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanovuje zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V neposlednom rade nadriadený súd berie v úvahu aj prípadné dôsledky navrhovanej vhodnej delegácie a starostlivo skúma,   či delegovaním veci inému súdu nedôjde iba k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží druhého účastníka konania. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa komplexné posúdenie predmetu konania a pomerov účastníkov na oboch procesných 2   8 Ndc 6/2015

stranách. Súd prihliada na pomery a dopad prípadného prikázania veci tak na strane účastníka, ktorý vhodnú delegáciu navrhuje, ako aj na pomery a dopad prípadnej delegácie veci   na ostatných účastníkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že tu nie sú dôvody, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava V. Nie je totiž ničím preukázané, že by Okresný súd Bratislava V prejednal vec hospodárnejšie a rýchlejšie než Okresný súd Skalica. V návrhu na prikázanie veci otec maloletej hospodárnosť konania v tejto veci vníma len z pohľadu jeho bydliska, čím nesprávne zúžil pohľad na všetky ďalšie okolnosti, ktoré majú vplyv na hospodárnosť a rýchlosť konania.

Dôvodom prikázanie veci inému súdu v zmysle vyššie uvedeného v žiadnom prípade nemôže byť nespokojnosť účastníka s postupom a rozhodovaním sudcov vec prejednávajúceho súdu.

Majúc na zreteli uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že návrh otca maloletej na prikázanie veci zo skúmaných hľadísk (rýchlosti a hospodárnosti konania) presvedčivo nepreukazuje naplnenie výnimočných podmienok, ktoré by odôvodňovali delegáciu prípadu z Okresného súdu Skalica na iný súd rovnakého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nevyhovel návrhu na prikázanie veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2015

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková