UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ Q.. Š. B., narodeného XX. P. XXXX, W., V.. Z. XXXX/X, 2/ Q.. Ľ. B., narodenej XX. K. XXXX, W., V.. Z. XXXX/X, XXX XX W., zastúpených advokátkou JUDr. Martinou Fabiánovou, Hencovce, Hencovská 2043, IČO: 47100885, proti žalovaným: 1/ Q.. Q. V., narodenému XX. Q. XXXX, O. XX, I. K. R., 2/ Q.. X. V., narodenému XX. X. XXXX, W., V.. Z. XXXX/X, 3/ X.. I. V., narodenému XX. X. XXXX, W., V.. Z. XXXX/X, všetci žalovaní zastúpení advokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, Bratislava, Kominárska 141/2,4, IČO: 50075870, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/71/2022, o návrhu žalobcov na prikázanie sporu inému súdu, takto
rozhodol:
Návrhu žalobcov na prikázanie sporu inému súdu n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. V konaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/71/2022, žalobcovia v dovolaní proti uzneseniam Krajského súdu v Prešove zo 06. júna 2023 č.k. 22Co/30/2023-234 a zo 14. marca 2024, č.k. 6Co/10/2024-290 navrhli, aby predmetná vec bola prikázaná inému prvoinštančnému súdu, pretože v konaní už došlo k niekoľkým pochybeniam v rozhodovaní súdov.
2. Žalovaní podaním zo 06. februára 2025 súdu prvej inštancie oznámili, že s delegáciou sporu inému súdu nesúhlasia.
3. Najvyšší súd v zmysle § 39 ods. 3 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh žalobcov na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti nie je dôvodný.
4. Podľa § 39 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. 5. Prikázanie (delegácia) z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie zdôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
6. Aplikácia ustanovenia § 39 CSP o prikázaní sporu inému súdu je možná iba v dvoch prípadoch, a to ak sudcovia inak príslušného súdu nemôžu vo veci konať z dôvodu, že sú vylúčení, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti alebo ak tú istú vec rozhodovali na súde inej inštancie (delegácia nutná), alebo bez toho, aby sudcovia boli vylúčení, ak je tu daný dôvod vhodnosti, pod ktorým treba rozumieť hľadisko hospodárnosti konania z pohľadu vzniku možných trov konania, tzn. ak by prejednanie veci iným než (doposiaľ) príslušným súdom znamenalo hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci (delegácia vhodná).
7. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov oboch strán sporu, pričom na pomery strany, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie sporu.
8. Pokiaľ v danej veci žalobcovia navrhli prikázanie sporu inému prvoinštančnému súdu z dôvodu, že v konaní podľa ich tvrdení „došlo k niekoľkým pochybeniam v rozhodovaní súdov“, uvedené nie je v zmysle predchádzajúceho bodu relevantným dôvodom, na základe ktorého by mohol byť spor prikázaný v zmysle § 39 ods. 2 CSP. Vyhovením návrhu z tohto dôvodu by potom bolo možné na návrh ktorejkoľvek strany sporu meniť si podľa potrieb miestne príslušný súd, a to len z dôvodu pocitu, že na inom súde bude rozhodované inak. Uvedené však nie je v súlade s účelom prikázania veci z dôvodu vhodnosti ani s princípom perpetuacio fori a zásadou neodňateľnosti zákonnému sudcovi.
9. V súvislosti s návrhom žalobcov na prikázanie sporu inému súdu najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť i to, že v danom prípade Krajský súd v Prešove uznesením zo 14. marca 2024 č.k. 6Co/10/2024-290 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bardejov z 28. februára 2023 č. k. 5C/71/2022- 206 vo výroku, ktorým zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. konanie sa už skončilo rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby naň nadväzovala žaloba. Na dovolanie žalobcov proti uzneseniam odvolacieho súdu zo 06. júna 2023 č.k. 22Co/30/2023- 234 a zo 14. marca 2024 č.k. 6Co/10/2024-290, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. októbra 2024 sp. zn. 8Cdo/137/2024, 8Cdo 138/2024 dovolanie žalobcov odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27. marca 2025 č.k. I. ÚS 203/2025-12 ústavnú sťažnosť žalobcov/sťažovateľov odmietol). Vzhľadom na výsledok konania na dovolacom súde, v okolnostiach danej veci, keď konanie o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je definitívne skončené, považuje najvyšší súd návrh žalobcov na prikázanie sporu inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP za bezpredmetný.
10. Za stavu, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalobcu nevyhovel.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.