UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Všeobecnej úverovej banky, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanému Q. L., bývajúcemu v V., prechodne v M., o zaplatenie 1 471,42 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 2 Csp 87/2019, o návrhu žalovaného na prikázanie sporu inému súdu, takto
rozhodol:
Návrhu žalovaného na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 2 Csp 87/2019 Okresnému súdu Bratislava IV ani Okresnému súd Bratislava III n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Spišská Nová Ves predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalovaného na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaný na odôvodnenie návrhu uviedol, že dlhodobo žije a pracuje v Bratislave, kde má sídlo aj žalobkyňa. Z dôvodu, že na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava a zároveň z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania žiadal spor prikázať Okresnému súdu Bratislava IV, v obvode ktorého má nehnuteľnosť a prechodný pobyt, resp. Okresnému súdu Bratislava III, v obvode ktorého býva a pracuje.
2. Žalobkyňa s prikázaním sporu inému súdu súhlasila.
3. Podľa § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
4. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať (§ 39 ods. 3 CSP).
5. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý je daný na podklade vopred stanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti súdov. Kprikázaniu sporu inému súdu možno preto pristúpiť iba vo výnimočných prípadoch, v ktorých by prejednanie sporu iným, než (doposiaľ) príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci.
6. Dôvody delegácie môžu byť rôzne v závislosti od predmetu sporu, postavenia strán, ale aj doterajších výsledkov konania. Dôvody na strane strán sporu vyplývajúce z ich postavenia môžu mať najmä osobnú, zdravotnú, finančnú, prípadne sociálnu povahu. Vzhľadom na charakter delegácie sporu ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. V neposlednom rade nadriadený súd berie do úvahy aj prípadné dôsledky navrhovanej delegácie a starostlivo skúma, či delegovaním sporu inému súdu nedôjde iba k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží druhú stranu sporu.
7. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa komplexné posúdenie predmetu sporu a pomerov oboch strán sporu. Súd prihliada na pomery a dopad prípadného prikázania veci tak vo vzťahu strany, ktorá vhodnú delegáciu navrhuje, ako aj na pomery a dopad prípadnej delegácie veci na druhú stranu sporu.
8. V posudzovanom prípade žalovaný odôvodňoval vhodnosť ním navrhovanej delegácie sporu tvrdením, že sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava a dlhodobo pracuje a žije v Bratislave. Tieto dôvody vzhľadom na charakter daného sporu podľa názoru najvyššieho súdu nevykazujú znaky takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. Prikázanie sporu Okresnému súdu Bratislava IV alebo Okresnému súdu Bratislava III neprinesie oproti prejednaniu sporu Okresným súdom Spišská Nová Ves výrazné zjednodušenie prístupu k súdu pre strany sporu, ani nepovedie k výraznejšiemu zhospodárneniu, či urýchleniu konania. Zo všeobecného hľadiska miesto pobytu niektorej zo strán sporu ani jej schopnosť (spôsobilosť) zúčastniť sa súdneho procesu, či problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností za účelom dostavenia sa na vecne a miestne príslušný súd bez ďalšieho a za každým nevyvolávajú zmenu príslušnosti súdu. Strana má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd tiež môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP).
9. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu žalovaného nevyhovel.
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.