8Nc/9/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej spoločnosťou Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, za ktorú koná JUDr. Martin Máčaj, advokát, proti povinnému: P. R., bývajúci v V., o vymoženie 177,93 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 9Er/529/2014 a na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 19CoE/58/2015, oznámení sudkyne, že je tu skutočnosť, so zreteľom na ktorú možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti, takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. Zlata Simková n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci.

Odôvodnenie

Predsedníčka odvolacieho senátu Krajského súdu v Prešove JUDr. Zlata Simková oznámila 14. augusta 2015 predsedníčke súdu, že vo veci sa síce necíti byť zaujatá, vzhľadom však na to, že odvolaním oprávnenej napadnuté rozhodnutie vydala jej dcéra JUDr. Gabriela Petková, PhD., vyššia súdna úradníčka na súde prvého stupňa, môžu vzniknúť pochybnosti o jej nezaujatosti.

Predsedníčka Krajského súdu v Prešove, majúc za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudkyne, predložila vec podľa § 15 ods. 1, veta štvrtá O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O.s.p.

Najvyšší súd preskúmal vec a dospel k záveru, že sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. Zlata Simková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z týchto úvah:

Nemožno predovšetkým opomenúť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listina základných práv a slobôd, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), a teda dôvody vylúčenia sudcu treba - ako výnimku - vykladať reštriktívne.

Dôvodnosť oznámenia sudkyne krajského súdu JUDr. Zlaty Simkovej o skutočnostiach, ktoré môžu podľa nej vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti, najvyšší súd posúdil z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z toho, že sudcovia sú vo všeobecnosti (okrem prípadu uvedeného § 14 ods. 2 O.s.p., o ktorý ale v prejednávanej veci ale nejde) vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.).

Najvyšší súd nezistil, a naostatok netvrdí to ani sudkyňa, že by bol naplnený predpoklad jej pomeru k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Možnosť vzniku pochybností o jej nezaujatosti vyvodzuje z toho, že odvolaním napadnuté rozhodnutie vydala jej dcéra JUDr. Gabriela Petková, PhD., vyššia súdna úradníčka na súde prvého stupňa. Tento sudkyňou uvádzaný dôvod vzniku možných pochybností o jej nezaujatosti ale podľa najvyššieho súdu nie je významný z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p.

Ak sudca navonok - napríklad oznámením v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 O.s.p. - prejaví v písomnej forme svoj úsudok o tom, že stratil osobné presvedčenie o svojich schopnostiach prejednať a rozhodnúť určitú vec nestranne a nezaujato, je na nadriadenom súde, aby posúdil, či nie je daný aj objektívny znak vzťahu oznamujúceho sudcu k prejednávanej veci alebo účastníkom konania.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti (viď tézu Európskeho súdu pre ľudská práva, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či vyslovená obava je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či uvádzané okolnosti sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu, teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Majúc na zreteli vyššie uvedené, najvyšší súd dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že na rozhodovaní súdu prvého stupňa „sa podieľala“ [v danej veci si sudca súdu prvého stupňa tým, že nevyhovel odvolaniu oprávnenej a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu sa stotožnil s rozhodnutím súdneho úradníka, ktorého rozhodnutie tak nadobudol procesnú váhu rozhodnutia sudcu (§ 374 ods. 4 O.s.p.)] dcéra sudkyne odvolacieho súdu, bez ďalšieho nezakladá možnosť vzniku pochybností o jej nezaujatosti.

Najvyšší súd považuje za potrebné v súvislosti s dôvodmi oznámenia sudkyne podľa § 15 ods. 1 O.s.p. na dôvažok pripomenúť, že z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci alebo osôb zúčastnených na konaní vyvolala pocity zakladajúce pomer, so zreteľom na ktorý by vznikali pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že okolnosť uvádzanú oznamujúcou sudkyňou nemožno z hľadiska ustanovení § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 O.s.p. považovať za objektívne zakladajúcu pochybnosti o jej nezaujatom alebo neobjektívnom prejednávaní a rozhodovaní veci.

Z týchto dôvodov najvyšší súd rozhodol, že sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. Zlata Simková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.