8 MCdo 6/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v B., v mene

ktorej koná ako konateľ advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovaným 1/J., bývajúcemu v B.

a 2/ M., bývajúcej v B., o zaplatenie 1 123,12 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Humenné pod sp. zn. 18 C/2/2014, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. septembra 2013 sp. zn.

21 Co/64/2013 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove  

z 30. septembra 2013 sp. zn. 21 Co/64/2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd

prvého stupňa“) 20. júla 2012 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy

1 123,12 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Okresný súd rozhodol o uplatnenom nároku platobným rozkazom  

z 24. augusta 2012 č. k. 5 Ro/202/2012-25, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť,  

aby v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobkyni žalovanú sumu

s príslušenstvom a náhradu trov konania, alebo aby v tej istej lehote podali proti nemu odpor.

Platobný rozkaz bol doručený žalovanému 1/ (7. decembra 2012) a žalovanej 2/  

(4. septembra 2012), pričom títo proti nemu odpor nepodali.

V priebehu doručovania platobného rozkazu žalovaným písomným podaním

doručeným okresnému súdu 18. septembra 2012 oznámilo Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16 (ďalej len „Združenie“), že vstupuje   2   8 MCdo 6/2014

do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných a zároveň podáva proti   platobnému

rozkazu odpor.

Súd prvého stupňa uznesením zo 17. januára 2013 č. k. 5 Ro/202/2012-52 odpor

Združenia proti platobnému rozkazu odmietol (§ 174 ods. 3 O.s.p.) a žalobkyni nepriznal

náhradu trov konania. Odmietnutie odporu odôvodnil tým, že odpor podala neoprávnená

osoba, žalovaní odpor nepodali, Združenie účinne do konania nevstúpilo, nestalo  

sa   účastníkom konania (vedľajším účastníkom konania) a z tohto dôvodu nemohlo podať

odpor proti platobnému rozkazu.

Na odvolanie Združenia Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením

z 30. septembra 2013 sp. zn. 21 Co/64/2013 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

tomuto na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že vo svetle kogentného pravidla

európskeho práva, ktoré predstavuje čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS interpretoval

ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. tak, že ak vedľajší účastník vstúpil do súdneho konania pred

právoplatným skončením vecí, súd mu doručí súdne rozhodnutie a zároveň mu umožní podať opravný prostriedok, ak sa opravným prostriedkom dá zabrániť porušeniu   čl. 6 ods. 1

Smernice rady 93/13/EHS o neprijateľných zmluvných podmienok a pokiaľ súd (ex offo)

súdnu kontrolu nevykonal. Odmietnutím kvalifikovaného odporu podaného Združením pred

právoplatným skončení veci bola Združeniu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

§221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., odvolací súd preto zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.  

Na základe podnetu žalobkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej

len „generálny prokurátor“) proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu mimoriadne

dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Uviedol, že gramatického výkladu ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. odpor proti platobnému

rozkazu je oprávnený podať výlučne odporca. V tomto ustanovení nie je obsiahnutá

legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu majúceho povahu opravného prostriedku

proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Ak by zákonodarca mal úmysel poskytnúť

vedľajšiemu účastníkovi právo na podanie odporu proti platobnému rozkazu, toto jeho právo

by zakotvil priamo v ustanovení § 174 ods. 2 O.s.p.   Za súčasného právneho stavu nie je

možné toto ustanovenie O.s.p. vykladať tak extenzívne, že právo na podanie odporu proti

platobnému rozkazu môže patriť vedľajšiemu účastníkovi a to aj v prípade, že právo podať 3   8 MCdo 6/2014

odpor nevyužije samotný odporca. Pokiaľ v tejto veci Združenie v štádiu skráteného konania

oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, nenastali týmto

oznámením účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva, a preto ani nemohlo byť oprávnenou

osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Z uvedeného možno prijať záver, že

odpor podaný vedľajším účastníkom proti platobnému rozkazu by mal súd odmietnuť

s použitím ustanovenia § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p. ako odpor podaný neoprávnenou osobou

(napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 207/2011, sp.zn. 7 Cdo 135/2013).

Navrhol preto, aby mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo

zrušené a vec vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.  

Žalobkyňa sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.

Žalovaní 1/, 2/ ani Združenie sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci

o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal

generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti

rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté

uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,

že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Generálny prokurátor namietal, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.  

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis 4   8 MCdo 6/2014

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo  

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci je z odôvodnenia mimoriadnym dovolaním napadnutého

uznesenia zrejmé, že odvolací súd vychádzal z názoru, že vedľajšie účastníctvo Združenia  

v   tzv. skrátenom konaní vzniklo (lebo k jeho uplatneniu došlo skôr, než konanie bolo

meritórne ukončené), a tak mu v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. svedčí oprávnenie podať odpor

proti platobnému rozkazu.

Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde  

o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania  

aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu  

(§ 93 ods. 2 O. s. p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého

z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O. s. p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva  

a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom

účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p.).

Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom

konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje

konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán).

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší

účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto

motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku

konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté

jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle

ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa

osobitného predpisu.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p. možno vyvodiť, že tretia osoba sa

stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje   5   8 MCdo 6/2014

do konania na strane niektorého z účastníkov. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú

vždy v každom konaní, resp. v každom štádiu konania. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel

vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie

§ 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak,   že

účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže

naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však

neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv.

skrátenom (rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný rozkaz.

Skrátené konanie v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje

výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania

dokazovania. Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc

v spore“. Táto pomoc sa môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu podaný

odpor (porovnaj Občanský soudní řád, Komentář, I. díl, Panorama Praha 1985, str. 421).

Konanie, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, nadobudne povahu sporového konania vo

vlastnom (užšom) zmysle slova až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným,

v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. Až po takomto

jednoduchom a účinnom procesnom úkone žalovaného, ktorým urobí uplatnený nárok

sporným (odporuje mu), môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva,

pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho

práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p.) prípadne aj svojich

vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O.s.p.).   Vyššie uvedené

znamená, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník  

na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku

vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho

účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto

do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.

Právny názor, podľa ktorého v tzv. skrátenom konaní nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho

účastníctva tretieho subjektu na strane žalovaného a že vedľajší účastník v takom prípade nie

je oprávneným subjektom na podanie odporu proti platobnému rozkazu vyslovil Najvyšší súd

Slovesnkej republiky v rozhonutuiach z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 207/2011,   z 21.

októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013,   z 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012,  

z 31. marca 2014 sp.zn. 2 Cdo 122/2013, z 27. októbra 2013 sp.zn. 1 Cdo 210/2012,   6   8 MCdo 6/2014

z 28. januára 2014 sp.zn. 4 Cdo 209/2013, z 21. júna 2014 3 Cdo 389/2012,  

z 27. októbra 2014 sp.zn. 7 Cdo 462/2014, z 8. decembra 2014 sp.zn. 5 MCdo 4/2014,  

z 21. augusta 2014 sp.zn. 6 M Cdo 3/2014, z 22. októbra 2014 sp.zn. 6 MCdo 11/2014,  

z 26. januára 2015 5 M Cdo 6/2014 a iné. Na právnych záveroch uvedených v označených

rozhodnutiach, zotrváva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

K interpretačným otázkam procesného inštitútu (vedľajšieho účastníctva) s akcentom

na ochranu práv spotrebiteľa v práve EÚ možno poznamenať, že realizáciou ochrany

spotrebiteľa, zaručenej právom EÚ, je v skrátenom konaní ustanovenie §172 ods. 9 O.s.p.,

podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy

a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné

podmienky.

K výkladu vnútrošátneho procesného práva (§ 93 ods. 4 O.s.p.) z pohľadu pravidiel

eúropského práva reprezentovaného čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS odvolacím súdom

je vhodné uviesť, že   Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 27. februára 2014 sp. zn.   C 470/12 dospel k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca Združenie vstup  

do (exekučného) konania, nie je v rozpore s právom Európskej únie. I keď v uvedenom

prípade išlo o vstup Združenia do exekučného konania, sú viaceré závery vyjadrené v tomto rozsudku použiteľné aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd preto poukazuje na to, že

v bodoch 45. a 46. uvedeného rozsudku Súdny dvor konštatoval nasledovné: „Ani smernica

93/13, ani po nej nasledujúce smernice, ktoré dopĺňajú právnu úpravu ochrany spotrebiteľov,

neobsahujú ustanovenia o úlohe, ktorá môže alebo musí byť priznaná združeniam na ochranu

spotrebiteľov v rámci individuálnych sporov týkajúcich sa spotrebiteľa. Smernica 93/13 teda

neupravuje otázku, či také združenia majú mať právo stať sa vedľajšími účastníkmi konania

na podporu spotrebiteľov v rámci takých individuálnych sporov. Z toho vyplýva, že v prípade

neexistencie právnej úpravy Únie, pokiaľ ide o možnosť združení na ochranu spotrebiteľov

stať sa vedľajšími účastníkmi konania v individuálnych sporoch týkajúcich sa spotrebiteľov,

vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu prináleží, aby na základe zásady

procesnej autonómie také pravidlá zaviedol, avšak pod podmienkou, že nesmú byť menej

priaznivé než pravidlá, ktoré upravujú obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu

(zásada ekvivalencie), a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv,

ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity)“. V bodoch 53. až 56. predmetný rozsudok

ďalej uviedol, že hoci smernica „vyžaduje v sporoch, ktoré sa týkajú predajcu alebo 7   8 MCdo 6/2014

dodávateľa a spotrebiteľa, aktívny postup vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v týchto

sporoch, ktorý je nezávislý od zmluvných strán, v každom prípade nemožno tvrdiť, že

odmietnutie pripustiť vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu

spotrebiteľa predstavuje porušenie práva tohto spotrebiteľa na účinný prostriedok nápravy

pred súdom tak, ako to zakotvuje uvedený článok (pozn.: čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie). Okrem toho vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov

nemožno stavať na rovnakú úroveň ako právnu pomoc poskytovanú v určitých prípadoch

podľa tohto článku osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky. Pokiaľ ide o možnosť

združenia na ochranu spotrebiteľov dovolávať sa v tomto kontexte uvedeného článku, je

potrebné konštatovať, že odmietnutie pripustiť toto vedľajšie účastníctvo v konaní týkajúcom

sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok nápravy  

na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä v jeho

práve na kolektívnu žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. 2 smernice 93/13. Navyše treba

dodať, že podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať

takého spotrebiteľa vo všetkých konaniach vrátane exekúcie na základe plnomocenstva

udeleného spotrebiteľom“.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a že generálny prokurátor

dôvodne podal proti nemu mimoriadne dovolanie (§ 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1

písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd preto uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O. s. p v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,

záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania   a konania

o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2  

O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

8   8 MCdo 6/2014

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2015  

  JUDr. Oľga Trnková,v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková