8 MCdo 6/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v B., v mene
ktorej koná ako konateľ advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovaným 1/J., bývajúcemu v B.
a 2/ M., bývajúcej v B., o zaplatenie 1 123,12 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. 18 C/2/2014, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. septembra 2013 sp. zn.
21 Co/64/2013 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove
z 30. septembra 2013 sp. zn. 21 Co/64/2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd
prvého stupňa“) 20. júla 2012 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy
1 123,12 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Okresný súd rozhodol o uplatnenom nároku platobným rozkazom
z 24. augusta 2012 č. k. 5 Ro/202/2012-25, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť,
aby v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobkyni žalovanú sumu
s príslušenstvom a náhradu trov konania, alebo aby v tej istej lehote podali proti nemu odpor.
Platobný rozkaz bol doručený žalovanému 1/ (7. decembra 2012) a žalovanej 2/
(4. septembra 2012), pričom títo proti nemu odpor nepodali.
V priebehu doručovania platobného rozkazu žalovaným písomným podaním
doručeným okresnému súdu 18. septembra 2012 oznámilo Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16 (ďalej len „Združenie“), že vstupuje 2 8 MCdo 6/2014
do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných a zároveň podáva proti platobnému
rozkazu odpor.
Súd prvého stupňa uznesením zo 17. januára 2013 č. k. 5 Ro/202/2012-52 odpor
Združenia proti platobnému rozkazu odmietol (§ 174 ods. 3 O.s.p.) a žalobkyni nepriznal
náhradu trov konania. Odmietnutie odporu odôvodnil tým, že odpor podala neoprávnená
osoba, žalovaní odpor nepodali, Združenie účinne do konania nevstúpilo, nestalo
sa účastníkom konania (vedľajším účastníkom konania) a z tohto dôvodu nemohlo podať
odpor proti platobnému rozkazu.
Na odvolanie Združenia Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením
z 30. septembra 2013 sp. zn. 21 Co/64/2013 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
tomuto na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že vo svetle kogentného pravidla
európskeho práva, ktoré predstavuje čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS interpretoval
ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. tak, že ak vedľajší účastník vstúpil do súdneho konania pred
právoplatným skončením vecí, súd mu doručí súdne rozhodnutie a zároveň mu umožní podať opravný prostriedok, ak sa opravným prostriedkom dá zabrániť porušeniu čl. 6 ods. 1
Smernice rady 93/13/EHS o neprijateľných zmluvných podmienok a pokiaľ súd (ex offo)
súdnu kontrolu nevykonal. Odmietnutím kvalifikovaného odporu podaného Združením pred
právoplatným skončení veci bola Združeniu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle
§221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., odvolací súd preto zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
Na základe podnetu žalobkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej
len „generálny prokurátor“) proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu mimoriadne
dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Uviedol, že gramatického výkladu ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. odpor proti platobnému
rozkazu je oprávnený podať výlučne odporca. V tomto ustanovení nie je obsiahnutá
legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu majúceho povahu opravného prostriedku
proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Ak by zákonodarca mal úmysel poskytnúť
vedľajšiemu účastníkovi právo na podanie odporu proti platobnému rozkazu, toto jeho právo
by zakotvil priamo v ustanovení § 174 ods. 2 O.s.p. Za súčasného právneho stavu nie je
možné toto ustanovenie O.s.p. vykladať tak extenzívne, že právo na podanie odporu proti
platobnému rozkazu môže patriť vedľajšiemu účastníkovi a to aj v prípade, že právo podať 3 8 MCdo 6/2014
odpor nevyužije samotný odporca. Pokiaľ v tejto veci Združenie v štádiu skráteného konania
oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, nenastali týmto
oznámením účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva, a preto ani nemohlo byť oprávnenou
osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Z uvedeného možno prijať záver, že
odpor podaný vedľajším účastníkom proti platobnému rozkazu by mal súd odmietnuť
s použitím ustanovenia § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p. ako odpor podaný neoprávnenou osobou
(napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 207/2011, sp.zn. 7 Cdo 135/2013).
Navrhol preto, aby mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo
zrušené a vec vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalobkyňa sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.
Žalovaní 1/, 2/ ani Združenie sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci
o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal
generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti
rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté
uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Generálny prokurátor namietal, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis 4 8 MCdo 6/2014
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V preskúmavanej veci je z odôvodnenia mimoriadnym dovolaním napadnutého
uznesenia zrejmé, že odvolací súd vychádzal z názoru, že vedľajšie účastníctvo Združenia
v tzv. skrátenom konaní vzniklo (lebo k jeho uplatneniu došlo skôr, než konanie bolo
meritórne ukončené), a tak mu v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. svedčí oprávnenie podať odpor
proti platobnému rozkazu.
Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde
o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu
(§ 93 ods. 2 O. s. p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O. s. p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva
a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom
účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p.).
Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom
konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje
konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán).
Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší
účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto
motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku
konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté
jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle
ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p. možno vyvodiť, že tretia osoba sa
stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje 5 8 MCdo 6/2014
do konania na strane niektorého z účastníkov. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú
vždy v každom konaní, resp. v každom štádiu konania. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel
vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie
§ 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že
účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže
naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však
neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv.
skrátenom (rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný rozkaz.
Skrátené konanie v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje
výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania
dokazovania. Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc
v spore“. Táto pomoc sa môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu podaný
odpor (porovnaj Občanský soudní řád, Komentář, I. díl, Panorama Praha 1985, str. 421).
Konanie, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, nadobudne povahu sporového konania vo
vlastnom (užšom) zmysle slova až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným,
v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. Až po takomto
jednoduchom a účinnom procesnom úkone žalovaného, ktorým urobí uplatnený nárok
sporným (odporuje mu), môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva,
pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho
práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p.) prípadne aj svojich
vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O.s.p.). Vyššie uvedené
znamená, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník
na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho
účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto
do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.
Právny názor, podľa ktorého v tzv. skrátenom konaní nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva tretieho subjektu na strane žalovaného a že vedľajší účastník v takom prípade nie
je oprávneným subjektom na podanie odporu proti platobnému rozkazu vyslovil Najvyšší súd
Slovesnkej republiky v rozhonutuiach z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 207/2011, z 21.
októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013, z 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012,
z 31. marca 2014 sp.zn. 2 Cdo 122/2013, z 27. októbra 2013 sp.zn. 1 Cdo 210/2012, 6 8 MCdo 6/2014
z 28. januára 2014 sp.zn. 4 Cdo 209/2013, z 21. júna 2014 3 Cdo 389/2012,
z 27. októbra 2014 sp.zn. 7 Cdo 462/2014, z 8. decembra 2014 sp.zn. 5 MCdo 4/2014,
z 21. augusta 2014 sp.zn. 6 M Cdo 3/2014, z 22. októbra 2014 sp.zn. 6 MCdo 11/2014,
z 26. januára 2015 5 M Cdo 6/2014 a iné. Na právnych záveroch uvedených v označených
rozhodnutiach, zotrváva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.
K interpretačným otázkam procesného inštitútu (vedľajšieho účastníctva) s akcentom
na ochranu práv spotrebiteľa v práve EÚ možno poznamenať, že realizáciou ochrany
spotrebiteľa, zaručenej právom EÚ, je v skrátenom konaní ustanovenie §172 ods. 9 O.s.p.,
podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy
a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky.
K výkladu vnútrošátneho procesného práva (§ 93 ods. 4 O.s.p.) z pohľadu pravidiel
eúropského práva reprezentovaného čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS odvolacím súdom
je vhodné uviesť, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 27. februára 2014 sp. zn. C 470/12 dospel k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca Združenie vstup
do (exekučného) konania, nie je v rozpore s právom Európskej únie. I keď v uvedenom
prípade išlo o vstup Združenia do exekučného konania, sú viaceré závery vyjadrené v tomto rozsudku použiteľné aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd preto poukazuje na to, že
v bodoch 45. a 46. uvedeného rozsudku Súdny dvor konštatoval nasledovné: „Ani smernica
93/13, ani po nej nasledujúce smernice, ktoré dopĺňajú právnu úpravu ochrany spotrebiteľov,
neobsahujú ustanovenia o úlohe, ktorá môže alebo musí byť priznaná združeniam na ochranu
spotrebiteľov v rámci individuálnych sporov týkajúcich sa spotrebiteľa. Smernica 93/13 teda
neupravuje otázku, či také združenia majú mať právo stať sa vedľajšími účastníkmi konania
na podporu spotrebiteľov v rámci takých individuálnych sporov. Z toho vyplýva, že v prípade
neexistencie právnej úpravy Únie, pokiaľ ide o možnosť združení na ochranu spotrebiteľov
stať sa vedľajšími účastníkmi konania v individuálnych sporoch týkajúcich sa spotrebiteľov,
vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu prináleží, aby na základe zásady
procesnej autonómie také pravidlá zaviedol, avšak pod podmienkou, že nesmú byť menej
priaznivé než pravidlá, ktoré upravujú obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu
(zásada ekvivalencie), a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv,
ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity)“. V bodoch 53. až 56. predmetný rozsudok
ďalej uviedol, že hoci smernica „vyžaduje v sporoch, ktoré sa týkajú predajcu alebo 7 8 MCdo 6/2014
dodávateľa a spotrebiteľa, aktívny postup vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v týchto
sporoch, ktorý je nezávislý od zmluvných strán, v každom prípade nemožno tvrdiť, že
odmietnutie pripustiť vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu
spotrebiteľa predstavuje porušenie práva tohto spotrebiteľa na účinný prostriedok nápravy
pred súdom tak, ako to zakotvuje uvedený článok (pozn.: čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie). Okrem toho vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov
nemožno stavať na rovnakú úroveň ako právnu pomoc poskytovanú v určitých prípadoch
podľa tohto článku osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky. Pokiaľ ide o možnosť
združenia na ochranu spotrebiteľov dovolávať sa v tomto kontexte uvedeného článku, je
potrebné konštatovať, že odmietnutie pripustiť toto vedľajšie účastníctvo v konaní týkajúcom
sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok nápravy
na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä v jeho
práve na kolektívnu žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. 2 smernice 93/13. Navyše treba
dodať, že podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať
takého spotrebiteľa vo všetkých konaniach vrátane exekúcie na základe plnomocenstva
udeleného spotrebiteľom“.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a že generálny prokurátor
dôvodne podal proti nemu mimoriadne dovolanie (§ 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1
písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd preto uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O. s. p v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,
záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania
o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2
O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
8 8 MCdo 6/2014
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. marca 2015
JUDr. Oľga Trnková,v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková