8ECdo/57/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému Y. C., bývajúcemu v C. T. XX, o vymoženie 1200,29 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8 Er 899/2007, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 29. mája 2014 sp. zn. 2 CoE 39/2014, takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 29. mája 2014 sp. zn. 2 CoE 39/2014 o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Humenné uznesením zo 7. augusta 2013 č.k. 8 Er 899/2007-35 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil a rozhodnutie o trovách exekúcie si vyhradil na samostatné uznesenie po právoplatnosti zastavenia exekúcie. Rozhodol s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/, b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, články 3, 4, 6 smernice Rady č. 93/13/EHS. Uviedol, že rozhodcovský súd sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Bol toho názoru, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku individuálne nevyjednal a je nesporné, že spotrebiteľ nemal možnosť meniť ju. Rozhodcovská doložka, je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ vystupuje v konaní ako slabšia strana, pričom súdy preskúmavajú rozhodcovské rozhodnutia z pohľadu formálne a materiálnej vykonateľnosti. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 29. mája 2014 sp. zn. 2 CoE 39/2014 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a návrh na prerušenie konania zamietol. Uviedol, že súd má povinnosť počas celého exekučného konania prihliadať ex offo na to, či sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu s poukazom na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011. Na námietku oprávnenej, že daný právny vzťah nebol vzťahom spotrebiteľským uviedol, že oprávnená v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. l písm. c/ O.s.p. zamietol s poukazom na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávnenej ( C-243/08, C-237/02 ).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom namietala, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania ( § 237 písm. b/ O.s.p. ) pre prípad, že na strane povinného vystupoval vedľajší účastník, 3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 4. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), 5. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 6. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 7. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn., 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 ECdo 26/2013, 3 ECdo 46/2013, 3 ECdo 56/2014, 3 ECdo 76/2013, 3 ECdo 104/2013, 3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 167/2013, 3 ECdo 207/2013, 3 Co 44/2013, 3 CoE 30/2014, 3 ECdo 95/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 ECdo 273/2013, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014, 8 ECdo 152/2014, 8 ECdo 190/2014, 8 ECdo 253/2014, 8 ECdo 167/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.