8 ECdo 41/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 8 CoE 26/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P.., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti povinnému B., bývajúcemu v H., pre vymoženie 1 023,70 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9 Er 51/2005, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. augusta 2014 sp. zn. 9 CoE 16/2014, takto
r o z h o d o l :
Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. augusta 2014 sp. zn. 9 CoE 16/2014 z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. augusta 2014 sp. zn. 9 CoE 16/2014 o d m i e t a.
Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad 2. marca 2005 poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej 23. októbra 2004 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou pod sp. zn. N 4007/2004, NZ 77891/2004.
Unesením z 3. septembra 2013 č.k. 9 Er 51/2005-32 Okresný súd Poprad exekúciu zastavil a vyslovil že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 57 ods. 1, písm. a/ Exekučného poriadku. Konštatoval porušenie zákonných podmienok pri vydávaní 8 CoE 26/2015
exekučného titulu – notárskej zápisnice, ktorá nemá vlastnosti materiálnej vykonateľnosti a na jej základe nie sú splnené podmienky na vedenie exekúcie. O trovách rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 27. augusta 2014 sp. zn. 9 CoE 16/2014 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.), návrh na prerušenie konania zamietol. K námietkam oprávnenej konštatoval, že exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonania exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to aj bez návrhu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 63/2009 podľa ktorého, jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je aby obsahovala právny záväzok, ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou zápisnice. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Meno zástupcu bolo predformulované vo formulárovej zmluve, pričom súdu sú známe aj daľšie spotrebiteľské zmluvy uzavreté medzi terajším oprávneným a inými spotrebiteľmi, ktoré obsahovali totožné plnomocenstvo pre toho istého právneho zástupcu. Na podporu svojich záverov poukázal rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010. Návrh na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) zamietol s odôvodnením, že je neopodstatnený. Na správnosti záverov súdu prvého stupňa nič nemení ani tá skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, pričom v prejednávanej veci bolo potrebné pri zastavení exekúcie rozhodovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Uvedený nedostatok však nie je dôvodom na zrušenie ani zmenu napadnutého uznesenia v tejto časti, pretože konečné rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie je vecne správne a v súlade so zákonom, účastníci konania boli na možnosť použitia tohto ustanovenia odvolacím súdom upozornený.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. Rovnaké uznesenie napadla oprávnená dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), ten kto v konaní vystupoval ak účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania ( § 237 písm. b/ O.s.p.) pre prípad, že v konaní 8 CoE 26/2015
na strane povinného vystupoval vedľajší účastník, 3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde pod pod sp. zn. sp. zn. 3 Cdo 7/2013, 3 Cdo 23/2013, 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 28/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 Cdo 39/2013, 3 Cdo 58/2013, 3 Co 44/2013, 3 ECdo 46/2013, 3 CoE 30/2014, 3 Co 44/2013, 3 CoE 30/2014, 3 ECdo 46/2013, 3 ECdo 56/2014, 3 ECdo 76/2013, 2 Cdo 10/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 8 ECdo 118/2014, 8 ECdo 124/2014, 8 ECdo 154/2014, 8 ECdo 180/2014, 8 ECdo 163/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
8 CoE 26/2015
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2015
JUDr. Oľga Trnková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková