Najvyšší súd  

8 ECdo 268/2014

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, ICO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grӧsslingová č. 4, proti povinnému

S. R.,

bývajúcemu v H., pre vymoženie 250,28 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Humenné pod sp. zn. 21 Er 241/2008, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského

súdu v Prešove z 28 novembra 2013 sp. zn. 10 CoE 23/2013, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28 novembra 2013 sp. zn.  

10 CoE 23/2013 o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné uznesením z 19. júla 2012 č. k. 21 Er 241/2008-75 exekúciu

zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Uviedol, že pri posudzovaní exekučného titulu  

v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej

doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu,

že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice

93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej

doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto nie  

je pre spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami smernice

93/13/EHS a z týchto dôvodov súd exekúciu v súlade s úst. § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2

Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 28 novembra 2013  

sp. zn. 10 CoE 23/2013 žiadosti na podanie návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev

na rozhodnutie o predbežnej otázke nevyhovel, návrh na prerušenie konania zamietol

uznesenie v ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Aj keď podľa odvolacieho súdu bola rozhodcovská doložka

uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o úvere dohodnutá ako

alternatívna s právomocou všeobecného súdu, čím bola formálne splnená požiadavka uvedená

v § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Avšak takéto dojednanie nie je individuálne,

lebo spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s jej obsahom, ktorý

nemohol ovplyvniť. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenia Ústavného súdu slovenskej republiky

sp. zn. 2 ÚS 499/2010 a 2 ÚS 489/2010, podľa ktorých exekučné súdy majú oprávnenie

posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so Zákonom, čo vyplýva z § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku. Z § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pritom vyplýva, že ak začatú exekúciu

súd vyhlásil za neprípustnú, lebo je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať,  

čo sa týka aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu, exekúciu zastaví. K návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. konštatoval, že nieje opodstatnený, pretože sporné

právne otázky už boli vyriešené ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (vo veci C-40/08,  

C-240-244/98, C-243/08), a z tohto dôvodu nevyhovel aj žiadosti oprávnenej na predloženie

prejudiciálnej otázky v ňou navrhnutom znení ako aj návrhu na prerušenie konania.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podala oprávnená

dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237

písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.),

3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/

O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v

konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/

O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležité dokazovanie,  

6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2  

písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie

prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm.

c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnúť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola  

v počte väčšom ako päť predmetom konania j

pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 3 Cdo 7/2013, 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 28/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 Cdo 58/2013,  

3 ECdo 26/2013, 3 ECdo 46/2013, 3 ECdo 56/2014, 3 ECdo 76/2013, 3 ECdo 104/2013,  

3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 207/2013, 3 Co 32/2013, 3 Co 44/2013,  

3 CoE 30/2014, 3 CoE 24/2013, 3 ECdo 95/2014, 3 ECdo 235/2014, 4 Cdo 34/2013,  

2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013,  

6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014.

Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak

vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho

konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.

V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody

neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b  

ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. januára 2015

  JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová