Najvyšší súd Slovenskej republiky
8 ECdo 246/2014
8 CoE 142/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnému R., bývajúcemu v G., o vymoženie 945,80 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8 Er 972/2009, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 10. februára 2014 sp. zn. 23 CoE 318/2013, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta uznesením z 24. apríla 2012 č.k. 8 Er 972/2009-30 exekúciu zastavil [§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní], ktorá bola vedená na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 23. októbra 2009 sp. zn. S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“). V odôvodnení konštatoval, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Dojednali tiež rozhodcovskú doložku, na základe ktorej vo veci konal rozhodcovský súd. V rozhodcovskom rozsudku zaviazal oprávnenú na plnenie podľa zmluvy, kde nebolo možné posúdiť čo tvorí samotnú istinu, poplatky a sankcie za nesplnenie povinnosti. Takéto plnenie je právom nedovolené, odporujúce dobrým mravom. Predmetná rozhodcovská zmluva je neprijateľná a v dôsledku 8 CoE 142/2014
toho neplatná (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy). Preto výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, nakoľko ňou bola spotrebiteľovi odopretá ochrana práv, ktoré mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernice Rady č. 93/13/EHS. Označený rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je nie je vykonateľný a súd exekúciu zastavil.
Uvedené uznesenie napadla odvolaním oprávnená; navrhla tiež prerušiť konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
Krajský súd v Trnave uznesením z 10. februára 2014 sp. zn. 23 CoE 318/2013 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Uviedol, že v danom prípade nie sú dôvody na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), súd prvého stupňa, ktorý bol v danom prípade povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a svoje zistenia správne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v preskúmavanej veci uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľnú (neplatnú) podmienku. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať spor účastníkov konania, preto označený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul a súd správne exekúciu zastavil.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.
8 CoE 142/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 7/2013, 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 28/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 Cdo 58/2013, 3 ECdo 26/2013, 3 ECdo 46/2013, 3 ECdo 56/2014, 3 ECdo 76/2013, 3 ECdo 104/2013, 3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 207/2013, 3 Co 32/2013, 3 Co 44/2013, 3 CoE 30/2014, 3 CoE 24/2013, 3 ECdo 95/2014, 3 ECdo 235/2014, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. februára 2015
JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová