Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

8 ECdo 228/2014

 

  8 CoE 130/2014

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnej I.,

bývajúcej v J., o vymoženie 334,61 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica

pod sp. zn. 10 Er 188/2009, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Trnave z 29. novembra 2013 sp. zn. 11 CoE 304/2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica uznesením z 24. augusta 2012 č.k. 10 Er 188/2009-25 exekúciu

zastavil [§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní], ktorá bola vedená

na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo 4. decembra 2008 sp. zn. S. (ďalej len

„označený rozhodcovský rozsudok“). V odôvodnení konštatoval, že účastníci uzavreli zmluvu

o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Dojednali tiež rozhodcovskú

doložku, v zmysle ktorej všetky spory budú riešené buď pred rozhodcovským súdom alebo

pred všeobecným súdom, pričom výber konkrétneho rozhodcovského súdu bude na zmluvnej

strane, ktorá podá žalobu. Táto rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi nanútená,

neprimerane zvýhodnila dodávateľa a povinnú zbavila reálnej možnosti ochrany jej práv pred 8 CoE 130/2014

všeobecným súdom. Predmetná doložka je neprijateľná (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho

zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla

založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto je rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul

právne neúčinný nulitný. Vzhľadom na to súd exekúciu zastavil.

Uvedené uznesenie napadla odvolaním oprávnená; navrhla tiež prerušiť konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.

Krajský súd v Trnave uznesením z 29. novembra 2013 sp. zn. 11 CoE 304/2013

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, návrhy oprávnenej na prerušenie

konania zamietol. Uviedol, že v danom prípade nie sú dôvody na prerušenie konania (§ 109

ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.), súd prvého stupňa, ktorý bol v danom prípade povinný

kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe

vykonateľného exekučného titulu, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a svoje zistenia

správne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v preskúmavanej veci

uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľnú (neplatnú) podmienku. Neplatná

rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať spor

účastníkov konania, preto označený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučný

titul a súd správne exekúciu zastavil.  

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie

napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“

(§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237  

písm. d/ O.s.p.), 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

(§241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť

konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej  

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne

zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili  

na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia

súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň

žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru

Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.

8 CoE 130/2014

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 3 Cdo 7/2013, 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 28/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 Cdo 58/2013,  

3 ECdo 26/2013, 3 ECdo 46/2013, 3 ECdo 56/2014, 3 ECdo 76/2013, 3 ECdo 104/2013,  

3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 207/2013, 3 Co 32/2013, 3 Co 44/2013,  

3 CoE 30/2014, 3 CoE 24/2013, 3 ECdo 95/2014, 3 ECdo 235/2014, 4 Cdo 34/2013,  

2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013,  

6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014.

Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak

vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho

konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.

V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody

neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b  

ods. 5 O.s.p. v spojení   s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146  

ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2015

  JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová