UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej EXEDRA s. r. o., so sídlom v Šali, P. Pázmaňa č. 49/3, IČO: 36 228 001, zastúpenej advokátskou kanceláriou POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Vysoká č. 19, IČO: 47 233 559, proti povinným 1/ P. U., 2/ R. U., obom bývajúcim v P. č. XX, o vymoženie 16 036,85 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 8 Er 326/2008, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. júna 2017 sp. zn. 9 CoE 46/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Povinným 1/, 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 13. marca 2017 sp. zn. 8 Er 326/2008 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vedenú proti povinným na vymoženie sumy 16 036,85 eur s príslušenstvom a trov konania a uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi trovy exekúcie vo výške 44,87 eur v lehote troch dní od doručenia tohto uznesenia.
2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej uznesením z 29. júna 2017 sp. zn. 9 CoE 46/2017 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne [§ 387 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] a účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovanározdielne. Oprávnená navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
5. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
6. Podľa CSP sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak (pozri § 2 CSP). Z hľadiska právnej úpravy prípustnosti dovolania „iným“ zákonom v zmysle § 2 CSP je tiež Exekučný poriadok.
7. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
8. Najvyšší súd už v niektorých prípadoch rozhodoval o dovolaniach, ktoré boli podané proti rozhodnutiam (uzneseniam) vydaným v exekučnom konaní (pozri napríklad rozhodnutia sp. zn. 6 ECdo 3/2017, 6 ECdo 7/2017, 6 ECdo 9/2017, 6 ECdo 11/2017, 6 ECdo 13/2017, 6ECdo 15/2017, 8 ECdo 14/2017, 8 ECdo 16/2017). Najvyšší súd pri posudzovaní prípustnosti týchto dovolaní akcentoval, že išlo o dovolania smerujúce proti rozhodnutiam vydaným do 31. marca 2017. Vzal na zreteľ, že vtedajšia právna úprava nevylučovala celkom prípustnosť dovolania, a preto rešpektujúc ústavný princíp dôvery v platné právo a v správnosť aktov orgánov verejnej moci (vrátane v nich obsiahnutých poučení o možnosti opravných prostriedkov), posudzoval prípustnosť týchto dovolaní podľa právnej úpravy účinnej do 31. marca 2017.
9. Od právneho stavu, ktorý bol významný z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolaní uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia najvyššieho súdu, treba dôsledne odlišovať právny stav, v rámci ktorého bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané po 1. apríli 2017, teda už za účinnosti Exekučného poriadku (v doplnenom znení účinnom od uvedeného dňa), ktorý výslovne vylučuje prípustnosť dovolania a dovolania generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
10. V danom prípade odvolací súd rozhodol 29. júna 2017. Dovolanie, ktoré bolo podané 29. septembra 2017, smeruje „proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní“. Dôvody, so zreteľom na ktoré najvyšší súd v prípadoch uvedených v bode 8. tohto uznesenia posudzoval prípustnosť dovolaní podľa právnej úpravy účinnej do 31. marca 2017, tu nie sú dané.
11. Najvyšší súd dovolanie oprávnenej, prípustnosť ktorého je ustanovením § 202 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení od 1. apríla 2017) výslovne vylúčená, odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
12. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že povinným ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila oprávnená (§ 256 ods. 1 CSP), povinným preukázateľne žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.
13. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.