8 ECdo 216/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   v exekučnej veci   oprávnenej   S.., so sídlom v B., IČO: X. proti povinnej O., bývajúcej v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou B.., so

sídlom v B., IČO X.,   o vymoženie 41,66 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 37 Er 5935/2006, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave   z 3. apríla 2014 sp. zn. 20 CoE

142/2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského   súdu   v   Bratislave  

z 3. apríla 2014 sp. zn. 20 CoE 142/2013 z r u š u j e a vec tomuto súdu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II   20. decembra 2006 vydal poverenie č. 5102027241  

na vykonanie exekúcie vymožením sumy 1 255 Sk s príslušenstvom (poplatkom z omeškania

8 607 Sk), trov konania a trov exekúcie na základe exekučného   titulu – platobného výmeru

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. z 11. augusta 2004 č.6809/2004, vykonateľného  

2. októbra 2004, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť na účet poisťovne dlžné

poistné na zdravotné poistenie za obdobie január 1995 do apríla 1995 vo výške 1 255 Sk,

poplatok z omeškania ( 8 607 Sk) a trovy konania (40 Sk).

Uznesením Okresného súdu Bratislava II z 24. apríla 2012 č.k. 37Er /5935/2006-19

bola pripustená zámena na strane oprávneného tak, že namiesto Všeobecnej zdravotnej

poisťovne, a.s. do konania vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s.

Okresný súd Bratislava II uznesením   z   8. marca 2013 č.k. 37Er /5935/2006-44

exekúciu zastavil a návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.   V odôvodnení uviedol, že

povinná 26. februára 2013 doručila súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že   právo

predpísať poistné a teda právo vydať platobný výmer sa premlčalo 9. mája 1998 v dôsledku

uplynutia 3 ročnej premlčacej doby od splatnosti poistného (t.j. od 8. mája 1995) v zmysle

§21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení platnom do 30. apríla 1995 (ďalej

tiež „zákon č. 273/1994 Z.z.“). Súd vychádzal z toho, že právo predpísať poistné sa premlčí

za tri roky odo dňa jeho splatnosti (§ 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z.). Poistné bolo

uplatňované za rok 1995, kedy bolo aj splatné. Právo predpísať poistné platobným výmerom

sa premlčalo v roku 1998,   platobný výmer bol vydaný v roku 2004, súd preto zastavil

exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.   Z dôvodu, že exekúcia bola

zastavená odpadol už dôvod pre   odklad exekúcie, návrh povinnej na odklad exekúcie bol preto zamietnutý (§56 ods. 2 Exekučného konania).

Na odvolanie oprávnenej (proti výroku o zastavení exekúcie) Krajský súd v Bratislave

uznesením z 3. apríla 2014 sp. zn. 20 CoE 142/2013 rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil

tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Za nesporné (v zhode so súdom

prvého stupňa) považoval to, že platobný výmer bol vydaný 11. augusta 2004 (a stal sa

vykonateľným 2.   októbra 2004), teda po   uplynutí   trojročnej premlčacej lehoty pre

predpísanie poistného v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z..,   lebo poistné bolo

splatné do 8. mája 1995. Povinná v konaní o predpísanie poistného nevzniesla námietku

premlčania. Zdôraznil však potrebu rozlišovať právo na predpísanie poistného od práva  

na vymáhanie poistného. Právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo (§ 21 ods. 3 zákona č. 273/1994

Z.z.). Je zrejmé, že oprávnená podala (včas) návrh na vykonanie exekúcie pred uplynutím

trojročnej premlčacej doby (návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 25. septembra 2006

a exekučný titul sa stal vykonateľným 2. októbra 2004). Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že námietka premlčania práva vymáhať poistné (§ 21 ods. 3 zákona  

č. 273/1994 Z.z.) vznesená povinnou nie je dôvodná a preto podľa § 220 O.s.p. zmenil výrok

rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

Povinná v dovolaní, ktorým napadla uznesenie odvolacieho súdu, namietala

nedostatočne zdôvodnené ale i nesprávne právne posúdenie veci súdom v otázke

(ne)účinnosti námietky premlčania práva na predpísanie poistného. Dovolateľka

argumentovala tým, že premlčanie práva na predpísanie poistného nastáva aj bez uplatnenia

námietky premlčania, ide tu fakticky o preklúziu práva, čo znamená, že uplynutím premlčacej

lehoty dochádza k zániku práva na vydanie platobného výmeru ako individuálneho správneho

aktu   (viď   rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7.   decembra 2010 sp.zn.  

3 Szd 1/2010). Platobný výmer je nezákonným rozhodnutím, lebo pôvodný oprávnený nebol

zákonom zmocneným na jeho vydanie. Platobný výmer navyše nebol riadne doručený

povinnej, ktorá sa v čase doručovania zdržiavala dlhodobo v zahraničí. Z týchto dôvodov

navrhla, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu a exekúciu zastavil.

Oprávnená sa k dovolaniu povinnej písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, proti rozhodnutiu proti

ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.)  

a nejde o žiaden z prípadov na ktoré dopadá § 239 ods. 3 O.s.p., preto bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) ho preskúmal a zistil, že dovolanie bolo

podané dôvodne.

V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že  

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.)

viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ

tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje

len podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ustanovenú v § 242 ods. 1,  

druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa

predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., majúcich za následok tzv. zmätočnosť konania

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu nebola

dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie taký

závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle

§ 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva.

Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok

priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,

vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom

zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych

záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

Dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci konanie pred odvolacím súdom  

je takouto vadou (vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia) postihnuté. Odvolací súd totiž

zmenil   rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie

zamietol z iného právneho dôvodu (pre nepremlčanie práva vymáhať poistné v zmysle § 21

ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z.), než ktorým odôvodnil zastavenie exekučného konania

prvostupňový súd (pre premlčanie práva predpísať poistné v zmysle § 21 ods. 1 zákona  

č. 273/1994 Z.z.), a to bez toho, aby umožnil povinnej vyjadriť sa k možnosti takéhoto iného

právneho posúdenia veci. Za rozhodujúcu skutočnosť odôvodňujúcu zamietnutie   návrhu

povinnej na zastavenie exekúcie považoval, na rozdiel od súdu prvého stupňa, nepremlčanie

práva vymáhať poistné   (§ 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z.); je tak zrejmá odlišnosť

aplikovaných právnych   úprav súdmi   – právo vymáhať poistné (§ 21 ods. 3 zákona  

č. 273/1994 Z.z.) – právo predpísať poistné (§ 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z.).  

Odvolací súd síce môže zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa (§ 220 O.s.p.),  

no zároveň, ak bol toho názoru, že je potrebné vec posúdiť inak (z iného právneho dôvodu)

a teda podľa ustanovení právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli

použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, bol povinný vyzvať účastníkov konania,

aby sa k možnému odlišnému právnemu posúdeniu vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Tým, že

odvolací súd takto nepostupoval, jeho rozhodnutie možno označiť za „prekvapivé“, pri

nerešpektovaní zásady dvojinštančnosti i zásady kontradiktórnosti a rovnosti občianskeho

súdneho konania, v dôsledku čoho bola povinnej odňatá možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k možnému použitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité  

a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi

konania možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (R 33/2011, uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 sp. zn. 5 Cdo 322/2009).

Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O.s.p., ktorá zakladá

prípustnosť dovolania povinnej a zároveň aj jej opodstatnenosť, zrušil dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1,  

ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania  

a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. apríla 2015

  JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková