8 ECdo 216/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S.., so sídlom v B., IČO: X. proti povinnej O., bývajúcej v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou B.., so
sídlom v B., IČO X., o vymoženie 41,66 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 37 Er 5935/2006, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 3. apríla 2014 sp. zn. 20 CoE
142/2013, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 3. apríla 2014 sp. zn. 20 CoE 142/2013 z r u š u j e a vec tomuto súdu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II 20. decembra 2006 vydal poverenie č. 5102027241
na vykonanie exekúcie vymožením sumy 1 255 Sk s príslušenstvom (poplatkom z omeškania
8 607 Sk), trov konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu – platobného výmeru
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. z 11. augusta 2004 č.6809/2004, vykonateľného
2. októbra 2004, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť na účet poisťovne dlžné
poistné na zdravotné poistenie za obdobie január 1995 do apríla 1995 vo výške 1 255 Sk,
poplatok z omeškania ( 8 607 Sk) a trovy konania (40 Sk).
Uznesením Okresného súdu Bratislava II z 24. apríla 2012 č.k. 37Er /5935/2006-19
bola pripustená zámena na strane oprávneného tak, že namiesto Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s. do konania vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s.
Okresný súd Bratislava II uznesením z 8. marca 2013 č.k. 37Er /5935/2006-44
exekúciu zastavil a návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že
povinná 26. februára 2013 doručila súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že právo
predpísať poistné a teda právo vydať platobný výmer sa premlčalo 9. mája 1998 v dôsledku
uplynutia 3 ročnej premlčacej doby od splatnosti poistného (t.j. od 8. mája 1995) v zmysle
§21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení platnom do 30. apríla 1995 (ďalej
tiež „zákon č. 273/1994 Z.z.“). Súd vychádzal z toho, že právo predpísať poistné sa premlčí
za tri roky odo dňa jeho splatnosti (§ 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z.). Poistné bolo
uplatňované za rok 1995, kedy bolo aj splatné. Právo predpísať poistné platobným výmerom
sa premlčalo v roku 1998, platobný výmer bol vydaný v roku 2004, súd preto zastavil
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Z dôvodu, že exekúcia bola
zastavená odpadol už dôvod pre odklad exekúcie, návrh povinnej na odklad exekúcie bol preto zamietnutý (§56 ods. 2 Exekučného konania).
Na odvolanie oprávnenej (proti výroku o zastavení exekúcie) Krajský súd v Bratislave
uznesením z 3. apríla 2014 sp. zn. 20 CoE 142/2013 rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil
tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Za nesporné (v zhode so súdom
prvého stupňa) považoval to, že platobný výmer bol vydaný 11. augusta 2004 (a stal sa
vykonateľným 2. októbra 2004), teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty pre
predpísanie poistného v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z.., lebo poistné bolo
splatné do 8. mája 1995. Povinná v konaní o predpísanie poistného nevzniesla námietku
premlčania. Zdôraznil však potrebu rozlišovať právo na predpísanie poistného od práva
na vymáhanie poistného. Právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo (§ 21 ods. 3 zákona č. 273/1994
Z.z.). Je zrejmé, že oprávnená podala (včas) návrh na vykonanie exekúcie pred uplynutím
trojročnej premlčacej doby (návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 25. septembra 2006
a exekučný titul sa stal vykonateľným 2. októbra 2004). Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že námietka premlčania práva vymáhať poistné (§ 21 ods. 3 zákona
č. 273/1994 Z.z.) vznesená povinnou nie je dôvodná a preto podľa § 220 O.s.p. zmenil výrok
rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
Povinná v dovolaní, ktorým napadla uznesenie odvolacieho súdu, namietala
nedostatočne zdôvodnené ale i nesprávne právne posúdenie veci súdom v otázke
(ne)účinnosti námietky premlčania práva na predpísanie poistného. Dovolateľka
argumentovala tým, že premlčanie práva na predpísanie poistného nastáva aj bez uplatnenia
námietky premlčania, ide tu fakticky o preklúziu práva, čo znamená, že uplynutím premlčacej
lehoty dochádza k zániku práva na vydanie platobného výmeru ako individuálneho správneho
aktu (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. decembra 2010 sp.zn.
3 Szd 1/2010). Platobný výmer je nezákonným rozhodnutím, lebo pôvodný oprávnený nebol
zákonom zmocneným na jeho vydanie. Platobný výmer navyše nebol riadne doručený
povinnej, ktorá sa v čase doručovania zdržiavala dlhodobo v zahraničí. Z týchto dôvodov
navrhla, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu a exekúciu zastavil.
Oprávnená sa k dovolaniu povinnej písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, proti rozhodnutiu proti
ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.)
a nejde o žiaden z prípadov na ktoré dopadá § 239 ods. 3 O.s.p., preto bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) ho preskúmal a zistil, že dovolanie bolo
podané dôvodne.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa
zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ
tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje
len podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale aj podľa ich obsahu.
Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ustanovenú v § 242 ods. 1,
druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa
predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., majúcich za následok tzv. zmätočnosť konania
(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu nebola
dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie taký
závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv
účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom
zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych
záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).
Dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci konanie pred odvolacím súdom
je takouto vadou (vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia) postihnuté. Odvolací súd totiž
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie
zamietol z iného právneho dôvodu (pre nepremlčanie práva vymáhať poistné v zmysle § 21
ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z.), než ktorým odôvodnil zastavenie exekučného konania
prvostupňový súd (pre premlčanie práva predpísať poistné v zmysle § 21 ods. 1 zákona
č. 273/1994 Z.z.), a to bez toho, aby umožnil povinnej vyjadriť sa k možnosti takéhoto iného
právneho posúdenia veci. Za rozhodujúcu skutočnosť odôvodňujúcu zamietnutie návrhu
povinnej na zastavenie exekúcie považoval, na rozdiel od súdu prvého stupňa, nepremlčanie
práva vymáhať poistné (§ 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z.); je tak zrejmá odlišnosť
aplikovaných právnych úprav súdmi – právo vymáhať poistné (§ 21 ods. 3 zákona
č. 273/1994 Z.z.) – právo predpísať poistné (§ 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z.).
Odvolací súd síce môže zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa (§ 220 O.s.p.),
no zároveň, ak bol toho názoru, že je potrebné vec posúdiť inak (z iného právneho dôvodu)
a teda podľa ustanovení právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli
použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, bol povinný vyzvať účastníkov konania,
aby sa k možnému odlišnému právnemu posúdeniu vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Tým, že
odvolací súd takto nepostupoval, jeho rozhodnutie možno označiť za „prekvapivé“, pri
nerešpektovaní zásady dvojinštančnosti i zásady kontradiktórnosti a rovnosti občianskeho
súdneho konania, v dôsledku čoho bola povinnej odňatá možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k možnému použitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité
a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi
konania možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (R 33/2011, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 sp. zn. 5 Cdo 322/2009).
Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O.s.p., ktorá zakladá
prípustnosť dovolania povinnej a zároveň aj jej opodstatnenosť, zrušil dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1,
ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. apríla 2015
JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková