Najvyšší súd

8 ECdo 177/2014

Slovenskej republiky     U z n e s e n i e   Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej E.., so sídlom v B. IČO: X., zastúpenej JUDr. Martinom Bránikom, advokátom v Leviciach, K. Marxa 10, proti povinným 1/ B., so sídlom v B., 2/ I., bývajúcemu v Š., 3/ D., bývajúcej v Š., pre vymoženie 7 000€ s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.   37 Er 2809/2013, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave   z 27. novembra 2013 sp. zn. 18 CoE 500/2013, takto

  r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave   z 27. novembra 2013 sp. zn. 18 CoE 500/2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

  Oprávnená podala 19. júna 2013   súdnemu exekútorovi ( JUDr. Ivanovi Nestorovi )   návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice   z 11. septembra 2012   pod č. N 329/2012, Nz 32275/2012, NCRIs 32954/2012 napísanej notárom Mgr. Stanislavou Palkovou   a to v rozsahu   istiny 7 000 €, zmluvného úroku   1 050 €, úroku z omeškania 0, 15 % zo sumy 7 000€ od 11. marca 2013 do zaplatenia a trov exekúcie - súdny poplatok 16, 50 € a 2 úkony právnej služby, spolu 269, 46 €. Následne dňa 21. júna 2013   podala na Okresný súd Bratislava II žiadosť o udelenie poverenia   na vykonanie exekúcie v súlade s § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov   na základe uvedeného exekučného titulu pre vymoženie istiny 7 000 € s príslušenstvom.

  Okresný súd Bratislava II uznesením z 22. augusta 2013 č. k. 37 Er 2809/2013 – 21 žiadosť   súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie   z 21. júna 2013 zamietol. V odôvodnení   poukázal   na znenie   predmetnej notárskej zápisnice  , citoval ustanovenia § 44 ods. 2, § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 2   Exekučného poriadku. Uviedol, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie v nej obsiahnuté. Možno pritom uznať len dlh, ktorý vznikol a nie ktorý vznikne. V danej veci vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval ( notárska zápisnica bola spísaná v ten istý deň ako uzavretá ústna zmluva o pôžičke a pôžička bola poskytnutá v splátkach po spísaní notárskej zápisnice ) a do budúcna by bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Inak by bolo povinnému odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase   uznania,   pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti   nastanú.   Takáto notárska zápisnica   ( verejná listina ) nie je exekučným titulom ( i keď ako verejná listina nie je neplatná, lebo právny 2   8 ECdo 177/2014

úkon spísaný v podobe notárskej zápisnice - úkon vykonaný kvalifikovanou formou – nie je možné zamieňať so samotnou notárskou zápisnicou   ako verejnou listinou ). Notárska zápisnica   o uznaní dlhu a súhlase   povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, pretože v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiaden dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie, ktorý vznikne v budúcnosti. V predmetnej veci sa   oprávnená   zaviazala poskytnúť povinnému 41 000 €   s tým, že   ich poskytne postupne v splátkach   a nie celú sumu pred podpisom notárskej zápisnice. Ako vyplynulo z notárskej zápisnice   a zmluvy o úvere, v deň podpisu zmluvy ešte nikto nič nikomu nedlhuje. Povinní spísali notársku zápisnicu   v rovnaký deň ako uzavreli   s oprávnenou zmluvu o úvere a uznali dlh 41 000 €, čo do dôvodu aj do výšky s tým, že v čase spísania žiadny dlh neexistoval, nakoľko peňažné prostriedky   vo výške 41 000 € im oprávnená poskytla neskôr, po podpise notárskej zápisnice.   Jedná sa o neprijateľnú   zmluvnú podmienku, pretože to odoberá právo spotrebiteľovi brániť sa, napr. na súde. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv   a tomto prípade to tak je. Povinní v notárskej zápisnici uznali dlh, ktorý v tom čase ešte neexistoval, nakoľko peňažné prostriedky povinným, ako vyplýva zo zmluvy o úvere, boli poskytnuté po podpise notárskej zápisnice. Pred podpisom notárskej zápisnice   boli povinným   poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 7 000 € a zvyšná časť   34 000 € bola poskytnutá   neskôr, do 2 mesiacov   od podpisu zmluvy.   Na záver uviedol, že „nakoľko notárska zápisnica bola spísaná predtým, ako bol poskytnutý celý úver, súd žiadosť zamietol a vyhlásil exekúciu za neprípustnú“ ( ? ).

  Krajský súd v Bratislave na odvolanie oprávnenej uznesením z 27. novembra 2013 sp. zn. 18CoE 500/2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a oprávnenej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Mal za preukázané, že 21. júna 2013 podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia   na vykonanie exekúcie a v návrhu na vykonanie exekúcie žiadala oprávnená vymôcť istinu 7 000 €   s príslušenstvom na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poukázal   na to, čo je uvedené v predmetnej notárskej zápisnici, aký vzťah zakladá zmluva o úvere,   na   úpravu inštitútu uznania   záväzku v Občianskom zákonníku ( § 558 ) a v   Obchodnom zákonníku ( § 323 )   a na predpoklady vykonateľnosti rozhodnutia v exekučnom konaní. Konštatoval  , že ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka nemožno   použiť na záväzky z obchodných zmlúv, pretože uznanie   záväzku z obchodných vzťahov upravuje   § 323 Obchodného zákonníka, ktorý má dispozitívnu povahu. Uviedol, že pri skúmaní vykonateľnosti notárskej zápisnice je predmetom skúmania predovšetkým naplnenie formálnych náležitostí notárskej zápisnice, čo však neznamená, že existencia – neexistencia práva podľa hmotnoprávnych   ustanovení nemá v exekučnom konaní žiaden význam. Rovnako, ako pri exekučnom titule, ktorého základ je založený na rozhodnutí, aj pri notárskej zápisnici   ako exekučnom titule je v zásade   možné skúmať iba materiálne   a formálne predpoklady jej vykonateľnosti, vychádzajúc z ústavnej zásady, podľa ktorej výklad a uplatňovanie práva, musí byť v súlade s ústavou. Pozornosť preto treba venovať naplneniu náležitostí, ktoré predpokladá § 41 Exekučného poriadku a to, jednoznačné určenie predmetu plnenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd po preskúmaní návrhu na začatie 3   8 ECdo 177/2014

exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako aj exekučného titulu, dospel k záveru, že odvolaniu oprávnenej nie je možné vyhovieť a uznesenie prvostupňového súdu treba ako vecne správne potvrdiť. Uznávacím prejavom, ako aj exekučným titulom bola v danom prípade predmetná notárska zápisnica, ktorá však obsahovala uznanie záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka s odkazom na uzatvorenú úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka pri odkaze na budúce plnenie – poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 41 000 €. Odvolací súd s poukazom na § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku dospel k záveru, že nakoľko absentuje   predpoklad vykonateľnosti exekučného titulu, súd prvého stupňa nepochybil, keď žiadosť súdneho exekútora zamietol. Následne citoval § 219 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.

  Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora a uplatnila si trovy dovolacieho konania. Namietala, že účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) a nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu považovala za strohé, nedostatočné a nepreskúmateľné   a tým zakladajúce vadu rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p. a prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s p. V tomto smere   poukázala na odôvodnenia viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa jej názoru   napadnuté uznesenie neposkytuje žiadne odôvodnenie, prečo odvolací súd   považuje za právne neprípustné uznanie záväzku formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ak uznávaný záväzok preukázateľne vznikol už uzatvorením zmluvy o úvere a neposkytuje žiadne odôvodnenie, prečo odvolací súd zastáva odlišný právny názor ako Krajský súd v Banskej Bystrici v obdobnej veci. Odvolací súd podľa nej tiež vôbec nezohľadnil podstatnú skutkovú okolnosť a to že si uplatňuje   iba sumu vo výške 7 000 €, ktorá bola preukázateľne poskytnutá povinnému 1/ ešte pred   uznaním záväzku formou notárskej zápisnice. Preto notárska zápisnica spĺňa všetky predpoklady vykonateľnosti v časti vymáhanej sumy 7 000 €.   Skutočnosť, že vo zvyšnom rozsahu   ( 34 000 € )peňažné prostriedky   neboli reálne poskytnuté, nie je právne významná pre posúdenie vykonateľnosti exekučného titulu. Inými slovami, neposkytnutie peňažných prostriedkov vo zvyšnej časti ( 34 000 € ) nespôsobuje „nevykonateľnosť“ exekučného titulu v časti reálne poskytnutých prostriedkov ( 7 000 € ). Za   právne prípustné nepovažovala, aby   odvolací súd pripustil vznik záväzku zo zmluvy o úvere momentom uzatvorenia zmluvy, avšak nepripustil možnosť uznania takto vzniknutého záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka. V ďalšom poukázal   na argumentáciu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia obsiahnuté už v jej odvolaní.

  Povinní sa k dovolaniu nevyjadrili.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.  

4   8 ECdo 177/2014

  Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O s.p.).

  Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p. V zmysle platnej právnej úpravy je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1, písm. a/ a písm. b/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil   vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie   o právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ O.s.p.).

  Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

  Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. nie je prípustné.

  Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by   v   konaní,   v   ktorom   bolo   vydané,   došlo   k   niektorej   z   procesných   vád   taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,   b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,   c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

  Z   hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné ( pozri napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.   5   8 ECdo 177/2014

  Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva

  Oprávnená namietala vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. t. j. odňatie jej možnosti konať pred súdom a spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné, lebo uznesenie odvolacieho súdu je touto vadou postihnuté.

  Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak   súd postupoval v rozpore   so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom súd   odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia, ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti   ( záhlavia, výroku, odôvodnenia ). Zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti ( arbitrárnosti ). Vydanie zmätočného rozhodnutia nemá svoje právne   opodstatnenie najmä z hľadiska   ústavou zaručeného práva účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

  Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len ústava )   a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd   ( ďalej len dohovor ), porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. 331/04,   II. ÚS 174/04.

  To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,   jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je   pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( pozri napr. Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998 ).

  Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry ( pozri napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04 ) tiež vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie   ( čl. 46 ods. ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru )   je aj právo   účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením   nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali   do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ( pozri I. ÚS 241/07 ).

6   8 ECdo 177/2014

  Požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu ustanovuje v § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.  

  Je nepochybné, že súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia   na vykonanie exekúcie zamietol, lebo notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s jej vykonateľnosťou   nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že bola podpísaná v ten istý deň ( 11. septembra 2012 ) ako zmluva o úvere, kedy ešte žiaden dlh neexistoval ( peňažné prostriedky   oprávnená vyplatila   až následne )   a uznať možno len   dlh, ktorý už vznikol ( nie ktorý vznikne v budúcnosti ). Krajský súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne ( § 219 ods. 1 O. s. p. ) a vo vzťahu k jeho odôvodneniu citoval aj ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť   len na   skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť   na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Napriek tomu   z   odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že sa stotožnil   s tvrdením oprávnenej, podľa ktorého na vznik záväzkového vzťahu založeného   zmluvou   o úvere sa nevyžaduje   reálne čerpanie úveru dlžníkmi ( s tým možno len súhlasiť, pretože zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt   v porovnaní so zmluvou o pôžičke, ktorá je reálnym kontraktom – pozn. NS SR ). Teda odvolací súd „zrejme“ nepovažoval za správny záver prvostupňového súdu týkajúci sa ním   uvedeného dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnici ako exekučného titulu, čo   jednoznačne z odôvodnenia jeho uznesenia   nemožno vyvodiť. Následne v odôvodnení uznesenia citoval úpravu inštitútu uznania záväzku v Občianskom zákonníku   a v Obchodnom zákonníku   a   konštatoval : „ Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu. Najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. Určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky   musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný prejav vôle dlžníka ( v tomto prípade notárskej zápisnici ). Ustanovenie § 558 OZ nemožno použiť   na záväzky   z obchodných zmlúv   ( str. 1605 komentár k § 558 OZ – Imrich Fekete, Veľký komentár ). Uznanie záväzku vyplývajúce z obchodných vzťahov upravuje ust. § 323 Obch. zák., ktoré má dispozitívne povahu“   Rozobral   predpoklady   vykonateľnosti   rozhodnutia v exekučnom konaní aj z hľadiska povinnosti ich skúmania exekútorom a exekučným súdom, osobitne vo vzťahu k notárskej zápisnici  . Na základe   týchto „len“ v teoreticko-všeobecnej rovine uvedených konštatovaní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku dospel odvolací súd k záveru, že absentuje predpoklad vykonateľnosti   exekučného titulu. V odôvodnení jeho rozhodnutia teda úplne absentuje právna argumentácia vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam danej veci. Odvolací súd žiadnym ( právne ) relevantným spôsobom neodôvodnil   „jeho“   ( citoval str. 1605 komentára k § 558 OZ ) záver, že ustanovenie 558 OZ nemožno použiť   na záväzky z obchodných zmlúv a z neho vyplývajúci záver o absencii predpokladu vykonateľnosti exekučného titulu t. j. v danej veci   notárskej zápisnice. Úplne bez povšimnutia zostala oprávnenou zdôrazňovaná skutočnosť ( súdmi oboch nižších stupňov ), že   poskytla povinnému časť úveru vo výške 7 000 € v hotovosti pri podpise zmluvy, teda že v čase   podpisu notárskej zápisnice došlo k čiastočnému reálnemu plneniu   zmluvy   ( v exekučnom konaní   uplatnila   z istiny   úveru   len reálne poskytnutých 7 000 € ). Takto 7   8 ECdo 177/2014

koncipované odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nemožno podľa názoru dovolacieho súdu považovať za dostatočné a preskúmateľné.  

  Nepreskúmateľnosť uznesenia odvolacieho súdu majúca za následok jeho nepresvedčivosť, je vadou konania, ktorou sa účastníkom odníma možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O., s. p. ). So zreteľom na to, dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu   zrušil a   vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 3 O. s. p. ).

  V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).

  Toto rozhodnutie prijal sená t Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2015

  JUDr. Oľga Trnková, v.r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková