8ECdo/17/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského č. 2712, IČO: 36 039 039, proti povinnej Y. C., naposledy bývajúcej v X., o vymoženie 82,98 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 5 Er 723/2009, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. apríla 2017 sp.zn. 14 CoE 698/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 20. júna 2016 č.k. 5 Er 723/2009-30 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vedenú proti povinnej na vymoženie sumy 82,98 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej uznesením z 20. apríla 2017 sp.zn. 14 CoE 698/2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne [§ 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie, ktoré odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v § 421 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Oprávnená vyčítala odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke správnej interpretácie a aplikácie ustanovenia § 243f ods. 1 a 4 Exekučného poriadku. Uviedla, že odvolací súd toto ustanovenie interpretoval a aplikoval v rozpore s ústavným princípom zákazu retroaktivity, keďže akceptovalzastavenie exekúcie súdom prvej inštancie pre nesplnenie povinnosti, ktorú v čase nadobudnutia exekučného titulu nemala a ktorú ani splniť nemohla. Oprávnená navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo alternatívne, aby ho zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Oprávnená zároveň navrhla, aby dovolací súd odložil právoplatnosť uznesenia odvolacieho súdu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

5. Podľa CSP sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak (pozri § 2 CSP). Z hľadiska právnej úpravy prípustnosti dovolania „iným“ zákonom v zmysle § 2 CSP je tiež Exekučný poriadok.

6. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

7. Najvyšší súd už v niektorých prípadoch rozhodoval o dovolaniach, ktoré tá istá oprávnená podala proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní (pozri napríklad rozhodnutia sp.zn. 6 ECdo 3/2017, 6 ECdo 7/2017, 6 ECdo 9/2017, 6 ECdo 11/2017, 6 ECdo 13/2017, 6 ECdo 15/2017). Najvyšší súd pri posudzovaní prípustnosti týchto dovolaní akcentoval, že išlo o dovolania smerujúce proti rozhodnutiam vydaným do 31. marca 2017. Vzal na zreteľ, že vtedajšia právna úprava nevylučovala celkom prípustnosť dovolania, a preto, rešpektujúc ústavný princíp dôvery v platné právo a v správnosť aktov orgánov verejnej moci (vrátane v nich obsiahnutých poučení o možnosti opravných prostriedkov), posudzoval prípustnosť týchto dovolaní podľa právnej úpravy účinnej do 31. marca 2017.

8. Od právneho stavu, ktorý bol významný z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolaní uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia najvyššieho súdu, treba dôsledne odlišovať právny stav, v rámci ktorého bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané po 1. apríli 2017, teda už za účinnosti Exekučného poriadku (v doplnenom znení účinnom od uvedeného dňa), ktorý výslovne vylučuje prípustnosť dovolania a dovolania generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

9. V danom prípade odvolací súd rozhodol 20. apríla 2017. Dovolanie, ktoré bolo podané 23. júna 2017, smeruje „proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní“. Dôvody, so zreteľom na ktoré najvyšší súd v prípadoch uvedených v bode 7. tohto uznesenia posudzoval prípustnosť dovolaní podľa právnej úpravy účinnej do 31. marca 2017, tu nie sú dané.

10. Najvyšší súd dovolanie oprávnenej, prípustnosť ktorého je ustanovením § 202 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení od 1. apríla 2017) výslovne vylúčená, odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.