UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného B., bývajúceho v T., proti povinnej M., bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. Romanom Desátom, advokátom so sídlom v Šuranoch, Hasičská 9, o vymoženie 2.619,65 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7 Er 603/2016, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 21. marca 2018 sp. zn. 8 CoE 146/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Oprávnenému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Považská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 5. mája 2017 č. k. 7 Er 603/2016-95 návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie zamietol.
2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie povinnej proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na zastavenie exekúcie, uznesením z 21. marca 2018 sp. zn. 8 CoE 146/2017 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala povinná dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená osoba, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolacísúd uvádza nasledovné:
5. Podľa CSP sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak (viď § 2 CSP). Z hľadiska právnej úpravy prípustnosti dovolania „iným“ zákonom v zmysle § 2 CSP je tiež Exekučný poriadok.
6. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
7. Najvyšší súd už v niektorých prípadoch rozhodoval o dovolaniach, ktoré ten istý oprávnený podal proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 6 ECdo 3/2017, 6 ECdo 7/2017, 6 ECdo 9/2017, 6 ECdo 11/2017, 6 ECdo 13/2017, 6 ECdo 15/2017). Najvyšší súd pri posudzovaní prípustnosti týchto dovolaní akcentoval, že išlo o dovolania smerujúce proti rozhodnutiam vydaným do 31. marca 2017. Vzal na zreteľ, že vtedajšia právna úprava nevylučovala celkom prípustnosť dovolania, a preto, rešpektujúc ústavný princíp dôvery v platné právo a v správnosť aktov orgánov verejnej moci (vrátane v nich obsiahnutých poučení o možnosti opravných prostriedkov), posudzoval prípustnosť týchto dovolaní podľa právnej úpravy účinnej do 31. marca 2017.
8. Od právneho stavu, ktorý bol významný z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolaní uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia najvyššieho súdu, treba dôsledne odlišovať právny stav, v rámci ktorého bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané po 1. apríli 2017, teda už za účinnosti Exekučného poriadku (v doplnenom znení účinnom od uvedeného dňa), ktorý výslovne vylučuje prípustnosť dovolania a dovolania generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
9. V danom prípade odvolací súd rozhodol 21. marca 2018. Dovolanie, ktoré bolo podané 27. júna 2018, smeruje „proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní“. Dôvody, so zreteľom na ktoré najvyšší súd v prípadoch uvedených v bode 7. tohto uznesenia posudzoval prípustnosť dovolaní podľa právnej úpravy účinnej do 31. marca 2017, tu nie sú dané.
10. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie povinnej ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).
11. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila povinná (§ 256 ods. 1 CSP), oprávnenému preukázateľne žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.