Najvyšší súd   8 ECdo 25/2015

8 CoE 17/2015

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4,   IČO: 36864421, proti povinnému R. P., bývajúcemu v Z., o vymoženie 559,02 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 10 Er 776/2007, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 24. septembra 2014 sp. zn. 21 CoE 67/2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

  Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín uznesením zo 4. júla 2013 č.k. 10 Er 776/2007- 79 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil[§ 57 ods. 1 písm. g/   zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)], návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol. Exekúcia bola vedená na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 12. januára 2007 sp. zn. SR 7149/06 (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“). V odôvodnení konštatoval, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Dojednali tiež rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory budú riešené buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, pričom výber konkrétneho rozhodcovského súdu bude na zmluvnej strane, ktorá podá žalobu. Táto rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi nanútená, neprimerane zvýhodnila dodávateľa a povinného zbavila reálnej možnosti ochrany jeho práv pred všeobecným súdom. Predmetná rozhodcovská zmluva je neprijateľná (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, smernica Rady č. 93/13/EHS). Exekučný titul – rozhodcovský rozsudok tak nie je materiálne vykonateľný, pretože zaväzuje povinného na plnenia v rozpore so zákonom. Súd nedospel k záveru, že by v predmetnom konaní existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladového práva na Súdny dvor EÚ.

Na odvolanie oprávnenej Okresný súd Dolný Kubín uznesením zo 17. marca 2014 č.k. 10 Er 776/2007-137 opätovne   rozhodol zákonný sudca ( § 374 ods. 4 O.s.p. ) o návrhu oprávnenej na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že tento návrh zamietol. V odôvodnení poukázal na rovnaké dôvody ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí.

8 ECdo 25/2015

Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 31. decembra 2013 č.k. 10 Er 776/2007-121 návrh oprávnenej na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol s odôvodnením, že nie je prípustné podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku.

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín zo 4. júla 2013 č.k. 10 Er 776/2007- 79 a doplňujúce uznesenie z 31. decembra 2013 č.k. 10 Er 776/2007-121 napadla oprávnená odvolaním; navrhla tiež prerušiť konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.

Krajský súd v Žiline uznesením z 24. septembra 2014 sp. zn. 21 CoE 67/2014 uznesenie súdu prvého stupňa a doplňujúce uznesenie ako vecne správne potvrdil,   návrhy oprávnenej na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.) zastavil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že o návrhoch na prerušenie konania už rozhodol okresný súd, kde boli otázky rovnako formulované, preto ide o prekážku veci začatej ( § 83, § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. ). Podľa odvolacieho súdu   bol exekučný súd   povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená   na základe vykonateľného exekučného titulu. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a svoje zistenia správne právne posúdil. V preskúmavanej veci bola medzi účastníkmi uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľnú (neplatnú) podmienku. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať spor účastníkov konania, preto označený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul a súd správne exekúciu zastavil.  

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania ( § 237 písm. b/ O.s.p. ) pre prípad, že na strane povinného vystupoval vedľajší účastník, 3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 4. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p.), 5. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 6. sa v konaní dopustili inej vady majúcej   za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 7. napadnuté rozhodnutie založili   na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 3 Cdo 7/2013, 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 28/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 Cdo 58/2013,   3 ECdo 26/2013, 3 ECdo 46/2013, 3 ECdo 56/2014, 3 ECdo 76/2013, 3 ECdo 104/2013,   3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 207/2013, 3 Co 32/2013, 3 Co 44/2013,   3 CoE 30/2014, 3 CoE 24/2013, 3 ECdo 95/2014, 3 ECdo 235/2014, 4 Cdo 34/2013,   2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013,   8 ECdo 25/2015

6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014, 8 ECdo 152/2014, 8 ECdo 190/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b   ods. 5 O.s.p. v spojení   s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. Advokátovi Mgr. Martinovi Machajovi, právnemu zástupcovi povinného uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní pred dovolacím súdom nepriznal, nakoľko jeho plnomocenstvo zaniklo právoplatným rozhodnutím vo veci, čo uviedol na č.l. 228 spisu.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. júna 2015

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová