Najvyšší súd 8 ECdo 270/2014
8 CoE 158/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti povinnej K. J., bývajúcej v N., pre vymoženie 971,60 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18 Er 353/2010, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 22. apríla 2014 sp. zn. 10 CoE 19/2014, takto
r o z h o d o l :
Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 22. apríla 2014 sp. zn. 10 CoE 19/2014 z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 22. apríla 2014 sp. zn. 10 CoE 19/2014 o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina uznesením z 9. októbra 2013 č.k. 18 Er 353/2010- 31 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodol s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, smernica Rady č. 93/13/EHS. Mal preukázané zo zmluvy o úvere a jej všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou, uzatvorenej medzi účastníkmi a na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, že obsahuje neprijateľnú podmienku – rozhodcovskú doložku. 8 ECdo 270/2014
Tá ustanovuje, že spotrebiteľ má síce možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak rozhodcovské konanie začne na návrh dodávateľa ( čo je výlučne vždy ), spotrebiteľ je nútený sa podrobiť tomuto konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Okrem toho sídlo rozhodcovského konania je v sídle spoločnosti dodávateľa, čo nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti rozhodcovského súdu ( rozsudok Súdneho dvora vo veci C 40/08 ). Preto súd dospel k záveru, že takáto rozhodcovská doložka je neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nakoľko tvorí súčasť úverovej formulárovej zmluvy. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Dojednané sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti sú v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami a sú v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu súd ex offo exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ( § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ).
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Žiline uznesením z 22. apríla 2014 sp. zn. 10 CoE 19/2014 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ), návrhy na prerušenie konania zamietol, účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd konštatoval správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa záverov súdu prvého stupňa, nakoľko zodpovedá nielen vnútroštátnej právnej úprave ( Exekučný poriadok a Zákon rozhodcovskom konaní ), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ. Právny vzťah založený medzi účastníkmi zmluvy bolo nutné jednoznačne posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. K námietke oprávnenej o porušení princípu rovnosti zbraní súdom nie je opodstatnená nakoľko jej ostala zachovaná zákonná možnosť namietať nesprávnosť záverov exekučného súdu ako súdu prvého stupňa odvolacím súdom, ktorú aj podaným odvolaním využil.
Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nemôže byť vykonateľný a súd správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Návrhy 8 ECdo 270/2014
na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania ( § 237 písm. b/ O.s.p. ) pre prípad, že na strane povinného vystupoval vedľajší účastník, 3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 4. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p.), 5. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 6. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 7. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 7/2013, 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 28/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 Cdo 58/2013, 3 ECdo 26/2013, 3 ECdo 46/2013, 3 ECdo 56/2014, 3 ECdo 76/2013, 3 ECdo 104/2013, 3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 207/2013, 3 Co 32/2013, 3 Co 44/2013, 3 CoE 30/2014, 3 CoE 24/2013, 3 ECdo 95/2014, 3 ECdo 235/2014, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014, 8 ECdo 152/2014, 8 ECdo 190/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli 8 ECdo 270/2014
vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2015) už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. apríla 2015
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová