8 Co 3/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci hromadného podania oprávnenej P.., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., o zaplatenie súdneho poplatku za spracovanie hromadného podania, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. marca 2014 sp. zn. Spr. 568/2014, takto
rozhodol :
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. marca 2014 sp. zn. Spr. 568/2014 p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 17. marca 2014 sp. zn. Spr. 568/2014 uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia súdny poplatok za spracovanie hromadného podania vo výške 11 € podľa pol. č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov. V odôvodnení uviedol, že krajskému súdu bolo 5. marca 2014 doručené elektronicky hromadné podanie oprávnenej, odvolania vo veciach vedených na krajskom súde pod sp. zn. 12 CoE 110/2013, 2 CoE 220/2013, 2 CoE 346/2014, 2 CoE 295/2014, 1 CoE 309/2013, 1 CoE 237/2014, 43 CoE 429/2013, 41 CoE 400/2013, 43 CoE 421/2014, 41 CoE 469/2013 a 41 CoE 377/2013, spolu 11 podaní. Podľa položky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov za spracovanie hromadného podania za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie sa platí súdny poplatok 1 €. Pri podaní hromadného podania dochádza k jeho spracovaniu v zmysle § 139b ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ vyhláška č. 543/2005 Z. z.“), podľa ktorého spracovaním hromadného podania je zistenie počtu podaní tvoriacich hromadné podanie a spracovanie zoznamu podaní tvoriacich hromadné podanie v členení na podania tvoriace hromadné podania určené na odoslanie inému súdu a na podania určené na zapísanie do príslušného súdneho registra. Spracovaním hromadného podania je ďalej vykonanie úkonov podľa ods. 2 až 6 na súde, ktorý hromadné podanie prijal. V zmysle § 42a ods. 1 O. s. p. hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní doručených tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň. Keďže oprávnená podala elektronickou poštou ( 5. marca 2014 ) spolu 11 podaní v uvedených veciach, čo treba považovať za hromadné podanie, v súlade s § 139b ods. 2 písm. f/ citovanej vyhlášky bol za každé podanie vyrubený súdny poplatok 1 € ( položka 20b Sadzobníka súdnych poplatkov ), spolu 11 €.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala oprávnená odvolanie. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť bez náhrady. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté 2 8 Co 3/2014
uznesenie je nepreskúmateľné pre úplnú absenciu dôvodov jeho vydania. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločné hromadné podanie. Nie je prípustné, aby neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia nebolo označenie predmetu spoplatnenia. Poukázala na to, že k rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení z 15. októbra 2013 sp. zn. 15 Co 479/2013. Ďalej uviedla, že podľa ustanovenia § 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh. Nenavrhla súdu vykonať úkony. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo boli podania súdom vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým istým subjektom v ten istý deň. Tvrdila, že jej podanie nie je hromadným podaním. Z uznesenia súdu tiež nie je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má byť, alebo nemá byť spoplatnené. Spoplatnené totižto v spojení s ustanovením § 42a O.s.p. nemôže byť podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním. Napokon poukázala na právne závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia (§ 212 ods.1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ oprávnená namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia krajského súdu , treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu, 3 8 Co 3/2014
presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p. m. m. I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p.
Za arbitrárne resp. nedostatočne odôvodnené treba považovať rozhodnutie všeobecného súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné).
Nie je možné stotožniť sa s argumentáciou oprávnenej, že v napadnutom rozhodnutí úplne absentuje odôvodnenie – dôvody jeho vydania. Napadnuté uznesenie obsahuje odôvodnenie, v ktorom súd okrem iného uviedol, že oprávnená podala 5. marca 2014 spolu 11 odvolaní vo vyššie uvedených veciach, čo považoval za hromadné podanie. Následne preto v zmysle § 139b ods. 2 písm. f/ vyhlášky č. 543/2005 Z.z. uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť za spracovanie hromadného podania súdny poplatok 1 € (za každé z 11 podaní) podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov, spolu 11 €.
Rovnako nie je opodstatnená ani námietka oprávnenej, že z napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločné hromadné podanie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia presne špecifikoval 11 podaní oprávnenej, ktoré vyhodnotil ako hromadné podanie, za spracovanie ktorého následne vyrubil súdny poplatok v sume 11 €. Pokiaľ oprávnená v tejto súvislosti, na podporu svojich tvrdení, poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. októbra 2013 sp. zn. 15 Co 479/2013 treba uviesť, že predmetné uznesenie sa na danú vec vôbec nevzťahuje. Krajský súd v Banskej Bystrici v tomto uznesení totiž riešil situáciu, keď okresný súd pri 4 8 Co 3/2014
vydávaní uznesenia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania zvolil taký postup, kedy skutočnosť, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločné hromadné podanie, mala byť zrejmá výlučne zo samostatnej písomnosti – z prílohy uznesenia, na ktorú súd vo výroku a tiež v odôvodnení rozhodnutia odkazoval. V danej veci o takú situáciu nejde. Ako už bolo uvedené vyššie, krajský súd v texte napadnutého uznesenia dostatočným spôsobom špecifikoval, ktoré podania vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločné hromadné podanie oprávnenej, pričom neodkazoval na žiadnu samostatnú písomnosť – prílohu.
Podľa § 42a ods. 1 O.s.p. hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní doručených tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň.
Podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa za spracovanie hromadného podania platí za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie 1 €.
Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 64/2013 Z.z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. navrhované nové ustanovenie § 42a reaguje na skúsenosti z aplikačnej praxe a pretrvávajúcu potrebu úpravy osobitného režimu hromadného podania, a to za situácie, keď niektorí účastníci konania na súdy podávajú tisíce podaní adresovaných často aj súdom odlišným od súdu, na ktorý svoje hromadné podanie doručia. Na tento účel sa neraz využívajú elektronické prostriedky, pričom z konania osôb je niekedy indikovaný až šikanózny výkon práva na súdnu ochranu. V tomto kontexte a v záujme dôsledného naplnenia zmyslu a cieľa § 1 O.s. p. v kontexte s verejným záujmom na stabilizovanom výkone súdnictva sa vymedzuje osobitný procesný režim spracovania hromadného podania, ktoré tvorí najmenej 10 podaní doručených jednému súdu jedným účastníkom a v jeden deň.
Podľa § 139b ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. spracovaním hromadného podania je zistenie počtu podaní tvoriacich hromadné podanie a spracovanie zoznamu podaní tvoriacich hromadné podanie v členení na podania tvoriace hromadné podanie určené na odoslanie inému súdu a na podania určené na zapísanie do príslušného súdneho registra. Spracovaním hromadného podania je ďalej vykonanie úkonov podľa odsekov 2 až 6 na súde, ktorý hromadné podanie prijal.
Oprávnená v odvolaní namietala, že jej podania nie sú hromadným podaním, Základné podmienky pre posúdenie, či sa jedná o hromadné podanie v zmysle § 42a O.s.p. vyplývajú z obsahu tohto ustanovenia a sú limitované počtom najmenej 10 akýchkoľvek podaní, dátumom ich podania, t. j. musia byť podané všetky v ten istý deň a účastníkom konania musí byť ten istý účastník, pričom aj podania sa musia týkať tohto istého účastníka. Všetky tieto kritéria oprávnená splnila. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožňuje so záverom krajského súdu, že podania oprávnenej doručené súdu 5. marca 2014 (zapísané 6. marca 2014) sú hromadným podaním v zmysle § 42a ods. 1 O.s.p.
5 8 Co 3/2014
Krajský súd po tom, ako mu boli doručené podania oprávnenej v počte 11 kusov, bol povinný sa nimi zaoberať – spracovať ich v zmysle ustanovenia § 139b ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Spracovanie došlého hromadného podania je úkon súdu, ktorý súd vykonáva aj bez osobitného návrhu, preto odvolacia námietka oprávnenej, že na takýto úkon súdu nedala návrh, neobstojí. Spracovanie procesných podaní došlých na súd je úkonom vykonaným v prospech účastníka konania (§ 1 ods. 2 zákona číslo 71/1992 Zb.), pretože je nevyhnutným predpokladom ďalšieho procesného postupu súdu vo veci, ktorej sa obsah týchto podaní týka. Ak súd vykonal úkon, ktorý je nevyhnutný pre ďalšie konanie, a ktorý podlieha poplatkovej povinnosti v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov, bol súd povinný účastníkovi, ktorý toto procesné podanie urobil, uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov za spracovanie tohto hromadného podania. Výklad oprávnenej, že spoplatnené nemôže byť podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním, z právneho predpisu nevyplýva. Spoplatneniu podlieha každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie, keď kritérium hromadného podania určuje § 42a ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver poznamenáva, že mimo súvis s vecou je oprávnenou citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007, lebo súd prvého stupňa nepoužil analógiu a predmetom poplatkového úkonu nie je súdne konanie, ale úkon súdu (spracovanie hromadného podania) podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov.
Z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2015
JUDr. Oľga Trnková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková