8Co/1/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R.. J. Y., H.., bývajúceho v Z., N. XXXX/XX, proti žalovanej BL Slovakia, spol. s r. o., so sídlom v Nitre, Mostná 72, IČO: 31 396 054, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o., so sídlom v Nitre, Skautská 12, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Roman Heinrich, o žalobe na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 28 Cb 16/2001, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 11 C 2/2017, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2018 sp. zn. 11 C 2/2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2018 sp. zn. 11 C 2/2017 p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. januára 2018 sp. zn. 11 C 2/2017 žalobu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 28 Cb 16/2001 odmietol. Po uvedení dôvodov, ktorým žalobca odôvodnil žalobu na obnovu konania, citácii príslušných ustanovení CSP, týkajúcich sa žaloby na obnovu konania konštatoval, že predpokladom toho, aby súd pripustil obnovené konanie vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach § 397 až § 408 CSP. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu strán sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Ustanovenie § 397 CSP pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád, resp. z niektorého vymieneného zákonného dôvodu a výnimočne je prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval. To platí obdobne aj pre platobný rozkaz. Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty apripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Túto koncepciu je nevyhnutné mať na zreteli v prípade pripustenia, že je v danom prípade taký dôvod, pre ktorý je namieste povoliť obnovu konania. Žalobca v žalobe na obnovu konania uviedol, že dôvodom obnovy konania je uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 ObdoV 11/2014 z 27. februára 2017, ktorým bolo zrušené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 13/2014 z 27. februára 2014. Mal za to, že počas konania o návrhu na prerušenie konania nemôže byť konanie vo veci ukončené právoplatným rozsudkom, nakoľko právoplatnosťou rozsudku sa konanie končí, pričom ďalej už nie je možné riešiť otázku, či je právoplatné. Rozsudkom z 30. apríla 2014 sp. zn. 28 Cb 16/2001 tunajší súd rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie 6 636,86 € zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 98 727,43 € spolu s príslušenstvom a trovami konania. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd SR rozsudkom z 27. januára 2016 sp. zn. 4 Obo 38/2014 rozsudok z 30. apríla 2014 sp. zn. 28 Cb 16/2001 potvrdil v uvedenej napadnutej časti vyhovujúceho výroku, v ktorej časti nadobudol právoplatnosť 24. marca 2016. V časti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 86 445,68 € s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Keďže v tejto časti nenadobudol rozsudok právoplatnosť, nie je voči nemu v zmysle § 397 CSP prípustné podať žalobu na obnovu konania, lebo môže smerovať výlučne proti právoplatnému rozsudku. V ďalšom sa zameral na preskúmanie dôvodov žaloby na obnovu konania týkajúcej sa právoplatnej časti predmetného rozsudku 28 Cb 16/2001, keď dôvodom obnovy konania je skutočnosť, že rozhodnutie o prerušení konania 28 Cb 16/2001 z 5. februára 2014 v spojení s opravným uznesením z 30. apríla 2014 nadobudlo právoplatnosť už 24. marca 2016, pričom počas konania o návrhu na prerušenie konania nemožno rozhodnúť vo veci samej právoplatným rozsudkom. V tejto súvislosti súd konštatoval, že podaná žaloba na obnovu konania nie je dôvodná. Dôvody uvádzané žalobcom v podanej žalobe nie je možné subsumovať pod žiadny zákonný dôvod vyplývajúci z § 397 a/ až f/ CSP, resp. § 398 CSP. V neposlednom rade súd uviedol, že žalobca, vystupujúci v konaní sp. zn. 28 Cb 16/2001 ako žalovaný, podal voči rozsudku Najvyššieho súdu SR dovolanie, o ktorom nebolo do dňa vydania tohto uznesenia rozhodnuté. Žalobca tak podľa názoru súdu nevymedzil taký dôvod, ktorý by zakladal dôvodnosť podania žaloby na obnovu konania. Civilný sporový poriadok pripúšťa, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade, že z obsahu žaloby už „na prvý pohľad“ (zjavne) vyplýva, že je nedôvodná (t. j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP). V zmysle uvedeného preto žalobu na obnovu konania Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 28 Cb 16/2001 odmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu (v zmysle jeho poučenia o možnosti podať odvolanie, jeho náležitostiach a o dôvodoch) podal odvolanie žalobca a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/, g/ a h/ CSP, keď podľa jeho názoru pre vydanie odmietavého výroku bez akéhokoľvek dokazovania neboli splnené procesné podmienky, pretože súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V ďalšom podrobne rozviedol dôvody vytýkaných vád konania, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa JUDr. Andrea Sedlačková a súd bol nesprávne obsadený, vo veci (28 Cb 16/2001) rozhodol vecne nepríslušný súd, súd nevykonal žiadne dokazovanie, preto dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o svojom práve odmietnuť žalobu na obnovu konania bez prejednania, nedoručenie uznesenia 3 Obo 7/2017 z 10. mája 2017, ktoré je pre vec aj irelevantné. Pretože podľa neho existujú rozvedené dôvody je nesporné, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že obnova konania bude povolená.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu potvrdil ako vecne správne a priznal jej náhradu trov konania. Poukázala na to, že právoplatný rozsudok krajského súdu vo veci 28 Cb 16/2001, ktorý sa týka zaplatenia sumy 12 281,75 € s príslušenstvom vydal senát, ktorého členmi boli JUDr. Jarmila Glončáková, JUDr. Ľubica Krišková a Mgr. Štefan Zeleňák. JUDr. Andrea Sedlačková nebola členkou senátu, ktorý vo veci rozhodoval. Skutočnosť, že JUDr. Andrea Sedlačková rozhoduje vo veci o zaplatenie 86 445,68 € s príslušenstvom, ktoré prebieha ďalej, nie je dôvodom, že by mala byť vylúčená z rozhodovania o žalobe na obnovu konania o zaplatenie 12 281,75 € s príslušenstvom. Okrem toho senát 11C 2/2017 bol ustanovený skôr. Teda nejde oodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP. Pokiaľ ide o námietku vecnej nepríslušnosti, k tejto sa už vyjadril Najvyšší súd SR tak, že nie jej opodstatnená. Keďže žalobca neuviedol o aké nesprávne skutkové zistenia by malo ísť, nešpecifikoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Podstatné však je, že súd vychádzal z dôkazov predložených žalobcom a na ich základe rozhodol. Ani ďalšie odvolacie námietky žalobcu nepovažoval z uvedených dôvodov za opodstatnené. Žalobcovi preto nebolo žiadnym spôsobom znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, nie podľa výslovného ustanovenia CSP, ale v súlade s čl. 4 základných princípov CSP (podľa § 10 ods. 2 OSP účinného do 30. 6. 2016 o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. c/ CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Rozsudkom z 30. apríla 2014 sp. zn. 28 Cb 16/2001 Krajský súd v Bratislave konanie v časti o zaplatenie 6 636,86 € zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 98 727,43 € s príslušenstvom a trovami konania. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd SR rozsudkom z 27. januára 2016 sp. zn. 4 Obo 38/2014 potvrdil rozsudok krajského súdu v napadnutej časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 12 281,75 € s príslušenstvom. V časti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 86 445,68 € s príslušenstvom zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nakoľko napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 86 445,68 € s príslušenstvom nenadobudol právoplatnosť, nie je voči nemu v zmysle § 397 CSP prípustné podať žalobu na obnovu konania, lebo táto môže smerovať len voči právoplatnému rozsudku. Krajský súd sa preto zameral na preskúmanie dôvodov podanej žaloby na obnovu konania týkajúcej sa právoplatnej časti predmetného rozsudku sp. zn. 28 Cb 16/2001 z 30. apríla 2014 a dospel k záveru o jej zjavnej nedôvodnosti.

6. Podľa § 410 CSP žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

7. Žalobca sa domáhal obnovy konania vo veci, v ktorej rozhodoval v prvej inštancii Krajský súd v Bratislave, preto aj žalobu na obnovu konania správne prejednal tento súd.

8. Žaloba na obnovu konania bola odmietnutá z dôvodu, že žalobca nevymedzil taký dôvod, ktorý by zakladal dôvodnosť podania takejto žaloby na obnovu konania, keď podľa § 413 ods. 1 písm. e/ CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne nedôvodná. S týmto záverom krajského súdu sa najvyšší súd plne stotožňuje, lebo z obsahu žaloby bolo možné vyvodiť, že neboli dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP. V podrobnostiach poukazuje na dôvody rozhodnutia krajského súdu. Preto odmietnutím žaloby na obnovu konania nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu krajského súdu, ktorým by žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP). Rozhodnutie krajského súdu preto nevychádza ani z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Nie sú preto dané ani ďalšie odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/ CSP.

9. Námietka žalobcu týkajúca sa konania vylúčenej sudkyne nie je dôvodná, keď JUDr. Andrea Sedlačková nerozhodovala vo veci sp. zn. 28 Cb 16/2001 (obnovy ktorej sa domáhal), čo napokon potvrdil aj samotný žalobca. V danej veci t. j. vo veci žaloby na obnovu konania rozhodoval trojčlenný senát Krajského súdu v Bratislave v zložení predsedníčky senátu JUDr. Andrea Haitová a členov senátu Mgr. Soňa Pekarčíková a JUDr. Andrea Sedlačková. Uznesenie o odmietnutí žaloby na obnovu konaniaaj členovia tohto senátu v uvedenom zložení podpísali.

10. V predmetnej veci preto najvyšší súd, stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu, potvrdil napadnuté uznesenie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - dovolacie dôvody, a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).