8 Co 1/2015

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 10, proti povinnej I. F., bývajúcej v P., pre vymoženie 120 €, o odvolaní povinnej proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. decembra 2014   sp. zn. E 7219952413, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie o d m i e t a.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením z 11. decembra 2014 sp. zn. E 7219952413

nariadil na uspokojenie prednostnej pohľadávky oprávneného vo výške 100 € výkon

rozhodnutia zrážkami uvedenej sumy zo mzdy, resp. iných príjmov, ktoré povinnej

nahrádzajú mzdu, ktorá patrí povinnej u jej platiteľa mzdy : C., IČO: X. (ďalej len

„platiteľ mzdy“). Zároveň uložil platiteľovi mzdy povinnej, aby po doručení tohto uznesenia

vykonal zo mzdy povinnej určené zrážky, nevyplácal zrazené sumy povinnej a aby až po

doručení upovedomenia o právoplatnosti tohto uznesenia zrazenú sumu poukázal na uvedené

číslo účtu uvedenej banky. V odôvodnení   uviedol, že na základe exekučného titulu –

uznesenia Okresného súdu Bardejov z 2. apríla 2013 sp. zn. 2 T 57/2011, vykonateľného  

2. apríla 2013 – bola povinnej uložená povinnosť, ktorú v určenej lehote nesplnila, preto bolo

vymáhanie zverené krajskému súdu (§ 3 ods. 3, § 7 ods. 2 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe

a vymáhaní súdnych pohľadávok, ďalej len „zákon č. 65/2001 Z. z.“).

Proti tomuto uzneseniu podala podľa § 374 ods. 4 O. s. p. odvolanie povinná, ktorá

vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala o jeho prehodnotenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.)  

po preskúmaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) dospel

k záveru, že odvolanie povinnej treba odmietnuť.

V danej veci je predmetom konania vymáhanie súdnej pohľadávky vyplývajúcej

z rozhodovacej (a inej) činnosti súdov podľa § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z. z. keď Krajský

súd v Bratislave bol súdom prvého stupňa vecne a miestne príslušným na konanie v danej veci

(§ 7 ods. 1 zákona č. 65/2001 Z. z.).

Predmetné uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou (Mgr. Katarínou

Fabianovou) dňa 11. decembra 2014 a povinná ho prevzala 29. decembra 2014 (pondelok), čo

potvrdila svojím podpisom na doručenke (č. l. 14 spisu). Z doručenky súčasne vyplýva, že

uznesenie bolo doručované poštou (do vlastných rúk povinnej) s neúspešným pokusom o jeho

doručenie 18. decembra 2014 a opakovaným doručením 19. decembra 2014 a 22. decembra

2014 bola zásielka (s uznesením) uložená na pošte. Odvolanie proti tomuto uzneseniu podala

(v   dvoch vyhotoveniach) povinná na pošte 14. januára 2015 (streda) a na Krajský súd

v Bratislave bolo doručené 16. januára 2015 (č. l. 16 spisu).

Uznesenie obsahuje (okrem iných náležitostí) poučenie, podľa ktorého proti nemu nie

je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p.) s tým, že v prípade, ak rozhodnutie vydal vyšší

súdny úradník, čo je daný prípad, je odvolanie prípustné, ak ho podá oprávnená osoba  

v lehote do 15-tich dní od jeho doručenia písomne na Krajský súd v Bratislave v dvoch

vyhotoveniach, podaním odvolania sa také rozhodnutie zruší a opätovne rozhodne sudca  

(§ 374 ods. 4 O. s. p.).

O odvolaní podanom povinnou proti uzneseniu vydanému vyššou súdnou úradníčkou

opätovne   sudca   (Krajského   súdu   v   Bratislave)   nerozhodoval   a   vec   bola   predložená

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu s tým, že podanému

odvolaniu nemôže byť vyhovené, nakoľko bolo podané oneskorene (na pošte 14. januára

2015 a doručené Krajskému súdu v Bratislave 16. januára 2015) a účinky § 374 ods. 4 O. s. p.

nenastanú.

Z uvedeného vyplýva, že povinná odvolanie proti uzneseniu vydanému vyššou súdnou

úradníčkou, v poučení uvedenej lehote, nepodala. Ak uznesenie prevzala 29. decembra 2014

(bez prihliadnutia na predchádzajúce pokusy o doručenie a uloženie zásielky na pošte), čo bol

pondelok, lehota (15 dní) na podanie odvolania začala plynúť 30. decembra 2014 a skončila

13. januára 2015, t. j. utorok, pričom povinná ho podala na pošte až 14. januára 2015,  

t. j. oneskorene.

Preto podaním odvolania sa napadnuté uznesenie nezrušilo (nenastali účinky uvedené

v § 374 ods. 4 O. s. p.) a nemusel o ňom rozhodovať (opätovne) sudca. Potom treba

vychádzať z toho, že proti uzneseniu vydanému 11. decembra 2014 nie je prípustné odvolanie

(§ 202 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v konaní

o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona – „zákona č. 65/2001 Z. z.“).

Z uvedených dôvodov možno dospieť k záveru, že povinná napadla uznesenie súdu

prvého stupňa (krajského súdu), proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Preto jej odvolanie

Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.).

Trovy odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky oprávnenému

nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1  

O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2015

  JUDr. Oľga Trnková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová