8CdoR/3/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. B., narodenú 5. M. XXXX (toho času plnoletú), Č., Z. XXX/XX, v tom čase zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, Imre Madácha 9, dieťa rodičov E.M. B., narodenej XX. G. XXXX, T. O. XXX a otca Z. B., narodeného X. B. XXXX, Č., Z. XXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Kristínou Cellengovou, Veľký Krtíš, Nám. A. H. Škultétyho 6, za účasti Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, o zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 11P/45/2015, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoP/9/2019 z 2. apríla 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/9/2019 z 2. apríla 2019 v napadnutom potvrdzujúcom výroku o nedoplatku zročného výživného a v súvisiacom výroku o trovách odvolacieho konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. 17CoP/9/2019 z 2. apríla 2019 potvrdil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len,,súd prvej inštancie“) č. k. 11P/45/2015 -831 zo 4. decembra 2018, vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 15. apríla 2016 do 4. decembra 2018 vo výške 616,44 eura, ktorý nedoplatok povolil matke splácať v splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným k rukám otca, a to až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výrokoch o trovách konania účastníkov a povinnosti otca nahradiť trovy konania štátu vo výške 150 eur na účet Slovenskej republiky, Okresného súdu Veľký Krtíš vedený v Štátnej pokladnici č. SK 7081800000007000162028 do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 11P/45/2015-831 zo 4. decembra 2018 zveril maloletú Z. B. do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach; matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Viktórie mesačne sumou vo výške 40 eur, a to vždy do 15-teho dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci vopred k rukám otca, počnúc od 15.apríla 2016; upravil styk matky s maloletou Z. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v mesiaci v sobotu v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že matka si maloletú prevezme v určený čas v mieste bydliska otca a maloletú odovzdá otcovi v mieste jeho bydliska; otcovi uložil povinnosť maloletú na styk s matkou riadne a včas pripraviť, odovzdať ju v stanovenom čase a na stanovenom mieste matke; uložil maloletej Z. výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši; uložil rodičom maloletej výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo forme rodičovskej terapie, za účelom zlepšenia rodičovských kompetencií a komunikácie pri starostlivosti o maloletú a to na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši; rozhodol o trovách štátu. Uvedeným rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6C/222/04-52 z 28. apríla 2005 vo výroku o zverení maloletého dieťaťa a k zmene rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6P/158/10-161 z 20. decembra 2011 vo výroku o výživnom vo vzťahu k maloletej Z.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 8. januára 2019 a výrok o výživnom dňom 22. decembra 2018.

2.1. Súd prvej inštancie vychádzajúc z kritérií vyplývajúcich z § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len,,Zákona o rodine“) určil výšku vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu sumou 40 eur mesačne, počnúc dňom 15. apríla 2016, zohľadnením zverenia maloletej Z. do osobnej starostlivosti otcovi a to uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7PPOm/1/2016-7 z 15. apríla 2016 o nariadení predbežného opatrenia. Vzhľadom na výšku výživného a počiatok plnenia vyživovacej povinnosti matky, určil za obdobie od 15. apríla 2016 do 4. decembra 2018, t. j. do dňa rozhodnutia súdom prvej inštancie, nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 616,44 eura podľa vyčíslenia súdom za 16 dní v mesiaci apríl 2016 v sume 21,28 eura, za rok 2017 spolu 480 eur, za obdobie od januára 2018 až do novembra 2018 v sume 440 eur a za 4 dni v mesiaci december 2018 v sume 5,16 eura. Pri vyčíslení nedoplatku na zročnom výživnom zohľadnil zaplatené výživné matkou dvakrát po 40 eur a v exekučnom konaní vymoženú sumu na výživu maloletej vo výške 252,30 eur. Určený nedoplatok na výživnom vo výške 616,44 eura súd prvej inštancie povolil matke splácať v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám otca, a to až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

3. Odvolací súd posudzujúc odvolaním napadnutý výrok o dlžnom výživnom nepovažoval namietanú jeho výšku za dôvodnú. Podotkol, že výška vychádza z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, s ktorým odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie sa zároveň stotožnil. Napadnutý výrok ako vecne správny potvrdil vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania účastníkov a o trovách štátu v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len,,CMP“).

4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletej (ďalej len „dovolateľ“), uplatnením dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Namietal nesprávne určenú výšku nedoplatku na zročnom výživnom, ktoré odôvodnenie odvolacieho súdu považoval za zmätočné. Dovolateľ argumentoval tým, že odvolací súd pri výpočte konečnej sumy zročného výživného postupoval nesprávne (rovnako ako súd prvej inštancie), ak za obdobie 15. apríla 2016 do 4. decembra 2018, určil celkovú výšku nedoplatku v sume 934,14 eura, z ktorej sumy odpočítal zaplatenú sumu 80 eur a vymoženú v exekučnom konaní matkou celkom vo výške 252,30 eura. V tejto súvislosti uviedol, že odvolací súd sa nezaoberal skutočnou odvolacou námietkou otca maloletej, ktorá sa týkala nesprávneho výpočtu zročného výživného, ktoré neprepočítal. Tvrdil, že do nedoplatku zročného výživného mala byť započítaná suma vo výške 332,30 eura. Podľa názoru dovolateľa, do výpočtu nedoplatku nebolo zahrnuté zročné výživné za celé obdobie t. j. 15. apríla 2016 do 4. decembra 2018. Odvolací súd mal vynechať obdobie mesiacov máj až december 2016 v sume 320 eur, preto podľa dovolateľa mala byť výška nedoplatku v sume 934,14 eura. Vzhľadom na uvedené považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za zmätočné, keďže nebolo zrejmé ako dospel odvolací súd ku konečnej sume nedoplatku zročného výživného vo výške 616,44 eura, pretože to jasne a zrozumiteľnenevysvetlil. Navrhol napadnutý rozsudok vo vzťahu k napadnutému výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zrušiť aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Matka považovala dovolanie otca za rozporné s dobrými mravmi. Navrhla ho zamietnuť.

6. Kolízny opatrovník, ani Krajská prokuratúra Banská Bystrica sa k doručenému dovolaniu písomne nevyjadrili.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné.

8. V danom prípade dovolanie bolo podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je od 1. júla 2016 upravené Civilným mimosporovým poriadkom. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je upravený v ustanovení § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže ustanovenia § 76 a § 77 CMP obsahujúce niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovujú inak“; posudzovanie prípustnosti dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, je potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.

9. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

10. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním.

11. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

13. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. 14. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).

1 5. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

17. Predmetom dovolacieho prieskumu je preskúmanie výroku určeného nedoplatku zročného výživného za obdobie od 15. apríla 2016 do 4. decembra 2018 vo výške 616,44 eura, stanoveného súdom prvej inštancie, s ktorou výškou sa odvolací súd stotožnil, bez toho, aby sa vysporiadal s námietkou jeho nesprávneho výpočtu, resp. určenia.

18. Z odôvodnenia uvedeného v bode 13 napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd považoval určený nedoplatok na výživnom za obdobie od 15. apríla 2016 do 4. decembra 2018 vo výške 616,44 eur za vecne správny, určený na základe dostatočne zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie, po zohľadnení plnenia vyživovacej povinnosti zo strany matky dobrovoľne dvakrát po 40 eur, t. j. 80 eur a sumy 252,30 eur vymoženej na výživu maloletej v exekučnom konaní. 19. Oboznámením sa s obsahom namietanej výšky určeného nedoplatku na zročnom výživnom, dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd sa zákonu zodpovedajúcim spôsobom nevysporiadal s podstatnou námietkou uplatnenou účastníkom v konaní.

2 0. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

21. Civilný sporový poriadok umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v rozsudku v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V takom prípade sa môže obmedziť v odôvodnení len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Zákon však vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie, pokiaľ sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je zároveň vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Za podstatný je potrebné považovať taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. (Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1296 s.).

22. V preskúmavanej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva dostatočnú odpoveď na uplatnenúpodstatnú argumentáciu otca maloletej Viktórie v zmysle § 387 ods. 3 v spojení s § 393 ods. 2 CSP, lebo z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplýva, ako sa odvolací súd vysporiadal s namietanou nesprávne určenou výškou nedoplatku zročného výživného. Pokiaľ sa odvolací súd stotožnil s jeho výškou, určenou súdom prvej inštancie, bez toho aby matematickým výpočtom overil jej správnosť, svojím konaním zaťažil konanie vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. 2 3. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav. Len všeobecné konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia nemožno považovať za dostatočné vysporiadanie sa s podstatnými uplatnenými námietkami v konaní (I. ÚS 116/2020). 2 4. V zmysle judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). 25. Nedostatok vysporiadania sa s podstatnou a relevantnou námietkou uplatnenou otcom maloletej Z. v podanom odvolaní je závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama osebe zakladá porušenie jeho procesných práv v takej miere, že možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd je povinný vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní aj v prípade tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP (III. ÚS 314/2018, IV. ÚS 372/2020). 26. Dodržiavanie povinnosti rozhodnutie náležite odôvodniť má zaručiť transparentnosť rozhodovania súdov, lebo každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy (čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP). Súd je preto povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony strany sporu primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať (II. ÚS 675/2014). Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 243/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. 27. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len,,ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, zároveň však nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska proti Španielsku z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016). 28. Dovolací súd posudzujúc namietané nedostatočné odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku, ako aj náležité nevysporiadanie sa s podstatnou argumentáciou súvisiacou s nesprávne stanovenou výškou zročného výživného za obdobie od 15. apríla 2016 do 4. decembra 2018, podľa výpočtu stanoveného súdom prvej inštancie uvedeného v bode 39 jeho odôvodnenia vo výške 616,44 eura (21,28 eura za 16 dní v mesiaci apríl 2016, 480 eur za rok 2017, 440 eur za obdobie od januára do novembra 2018, 5,16 eura za 4 dni v mesiaci december 2018), konštatuje, že len spočítaním uvedených súm nemožno dospieť k celkovej sume nedoplatku zročného výživného vo výške 616,44 eura. Z uvedeného je teda zrejmé, že do celkovej výšky nedoplatku zročného výživného nebolo zahrnuté obdobie od mája do decembra 2016(40 eur á 8 mesiacov t. j. v sume 320 eur), ktorú sumu dovolateľ namietal v podanom odvolaní, s ktorou námietkou sa vôbec nevysporiadal odvolací súd (v spise na č. l. 877). V kontexte uvedeného preto dovolací súd považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. S prihliadnutím na zistený skutočný stav a určenú výšku nedoplatku zročného výživného za obdobie od 15. apríla 2016 do 4. decembra 2018 za zmätočné. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorému chýba akékoľvek vysporiadanie sa s argumentáciou strany v konaní, nenapĺňa atribúty rozhodnutia spravodlivého a presvedčivého, teda takého, ktoré by bolo možné považovať za rozhodnutie zabezpečujúce spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov v konaní (m. m. III. ÚS 402/08, IV. ÚS 279/2018). 29. Nadväzujúc na uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP je nielen prípustný, ale aj dôvodný, preto rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

30. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu opätovne prejednať a rozhodnúť o odvolaní otca z 28. decembra 2018 (v spise na č. l. 877) podaného v čase maloletosti Z. B. (toho času už plnoletej) proti výroku o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 15. apríla 2016 do 4. decembra 2018. 31. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí vo veci samej (§ 453 ods. 3 CSP). 32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.