8CdoR/14/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého Š. Č.J., narodeného XX. S. XXXX, bytom ako rodičia, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny - OSVaR Banská Bystrica, dieťa matky C. Č., narodenej XX. N. XXXX, H.Á. H., Y. X. XX/XX, a otca V. Č., narodeného XX. I. XXXX, H. H., Y. X. XX/XX, zastúpeného JUDR. Filipom Geletom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova č. 24, na návrh Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.0PPom/1/2025, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 26. júna 2025 č. k. 13CoPom/1/2025-64, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline uznesením z 26. júna 2025 č. k. 13CoPom/1/2025-64 (ďalej len „odvolací súd“) zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že maloletého Š. Č. dočasne zveril do starostlivosti Diagnostického centra, ul. J. Jančeka 32, Ružomberok, na dobu troch mesiacov od umiestnenia maloletého. Podľa ust. § 365 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej „CMP“), ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Obmedzenie času trvania neodkladného opatrenia neplatí, ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia je začaté konanie vo veci samej, ak bolo do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zverené maloleté dieťa bez sprievodu alebo ak nebolo možné v lehote šiestich mesiacov zlúčiť maloletého cudzinca s jeho rodinou.. Odvolací súd uviedol, že z doteraz osvedčených skutočností je zrejmé, že u maloletého dlhšiu dobu pretrvávajú výchovné problémy, ktoré vyúsťujú do agresívneho správania, čo vyplynulo z predložených listinných dôkazov (správy zo školy, z ÚPSVaR), ako aj z vyjadrenia samotných rodičov. Ani samotná doba trvania výchovných problémov (problémy pretrvávajú od roku 2021) nemôže byť dôvodom prekonštatovanie, že sa nejedná o potrebu naliehavej úpravy, prihliadajúc najmä na to, že problémy u maloletého sa neustále stupňujú aj napriek stanovenej medikamentóznej liečbe. Za takéhoto stavu, keď u maloletého pretrvávajú výchovné problémy, neustále sa stupňujú a vyúsťujú i do sebapoškodzovania, dospel odvolací súd k presvedčeniu, že je potrebné formou okamžitého zásahu zakročiť a vykonať potrebnú diagnostiku za účelom poskytnutia potrebnej pomoci maloletému, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu navrhovateľky vyhovel.

2. Proti uvedenému rozsudku podal dňa 25. augusta 2025 dovolanie otec maloletého, ku ktorému sa vyjadrila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky dňa 12. septembra 2025, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica dňa 11. septembra 2025 a matka maloletého dňa 26.septembra 2025.

3. Následne bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní dňa 06. októbra 2025.

4. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) predovšetkým, či sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a dospel k záveru, že v konaní nastala neodstrániteľná procesná prekážka, pre ktorú je potrebné dovolacie konanie zastaviť.

5. Predmetom dovolacieho preskúmania je uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 26. júna 2025, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce v dočasnom zverení maloletého do starostlivosti diagnostického centra, a to na dobu troch mesiacov od umiestnenia maloletého. Z obsahu spisu vyplýva, že výkon tohto rozhodnutia sa uskutočnil dňa 26. júna 2025. Lehota troch mesiacov, na ktorú bolo neodkladné opatrenie nariadené, teda uplynula dňa 26. septembra 2025. Spis bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený na rozhodnutie o dovolaní dňa 6. októbra 2025, teda po zániku účinkov napadnutého neodkladného opatrenia.

6. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 9. Jednou zo základných podmienok konania, ktorú súd skúma v každom štádiu konania, je existencia predmetu konania, resp. existencia rozhodnutia, ktorého preskúmania sa účastník domáha. V prípade, ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje opravný prostriedok, stratí svoje právne účinky ešte pred tým, ako o tomto opravnom prostriedku rozhodne príslušný súd, odpadá predmet konania, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku ďalšieho konania.

10. V posudzovanej veci bolo neodkladné opatrenie nariadené na presne vymedzený čas, a to na dobu troch mesiacov. Uplynutím tejto doby dňa 26. septembra 2025 zanikli právne účinky napadnutého uznesenia odvolacieho súdu v zmysle § 333 CSP. V čase, keď vec napadla dovolaciemu súdu na rozhodnutie, už neexistovalo vykonateľné rozhodnutie, ktoré by upravovalo práva a povinnosti účastníkov a ktoré by mohlo byť predmetom dovolacieho preskúmania.

11. Vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. júna 2025, sp. zn. 13CoPom/1/2025, uplynutím času, na ktorý bolo vydané, zaniklo a stratilo svoje právne účinky, odpadol predmet dovolacieho konania. Táto skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nemôže dovolací súd pokračovať v konaní a meritórne sa zaoberať dovolacími námietkami dovolateľov.

12. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd podľa § 161 ods. 2 CSP konanie pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (zánik neodkladného opatrenia) zastavil.

13. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na to, že dovolacie konanie bolo zastavené z dôvodu, ktorý nezavinil žiadny z účastníkov, ale z dôvodu objektívnej skutočnosti (uplynutia času), dovolací súd v súlade s citovaným ustanovením a zásadami uplatňovanými v mimosporových konaniach rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.