8Cdo/97/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. M., bývajúcej v X., zastúpenej JUDr. Vladimírom Servátkom, advokátom so sídlom v Leviciach, Pri Podlužianke 3, proti žalovaným 1/ Prvej stavebnej sporiteľni a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO 31 335 004, 2/ Dražobnej spoločnosti a.s., so sídlom v Bratislave, Gunduličova 3, IČO 35 849 703, zastúpenej advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova 18, IČO 36 795 038 a 3/ H. Z., bývajúcemu v R., o neplatnosť dražby, vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 12 C 46/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 4. júla 2018 sp.zn. 8 Co 322/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovanému 2/ priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu. Žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Levice rozsudkom z 22. septembra 2016, č.k. 12 C 46/2012-478, v spojení s opravným uznesením z 27. februára 2017 č.k. 12 C 46/2012-508 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dražby.

2. Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 4. júla 2018 sp.zn. 8 Co 322/2017 rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s jeho opravným uznesením, potvrdil. V odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku odvolací súd sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti a uviedol ďalšie dôvody.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla napadnuté rozhodnutie „zmeniť“. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Dôvodila, že „tak prvostupňový, ako aj odvolací súd, nevzali do úvahy argumentáciu žalobcu, ktorú podporil relevantnými dôkazmi, a preto jeho rozhodnutie je v rozpore so zákonom.“ Za „absolútne nesprávny“ považuje žalobkyňa právny názor odvolacieho súdu, že „ust. civilného sporového poriadku od 1. júla 2016 súdom nepriznávajú oprávnenie ustanoviť v rámci civilného sporového konania znalca, ktorý vypracujeznalecký posudok pre potreby výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, teda nie je dané oprávnenie súdu rozhodovať o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pri dobrovoľných dražbách, keďže toto oprávnenie pre súd nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.“ Tvrdí preto, že na základe jej návrhu „mal vykonať súd dokazovanie vyhotovením nového znaleckého posudku, bez splnenia tejto povinnosti meritórne rozhodnutie tak prvoištančného, ako aj druhoinštančného súdu je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Tým boli závažne porušené práva žalobcu na spravodlivý súdny proces“.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení považoval dovolanie za nedôvodné, žalovaný 2/ žiadal dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania a žalovaný 3/ sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je nasledovné:

6. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere.

7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

8. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 9. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním sa aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

10. Pokiaľ dovolateľka v dovolaní vytýka niektoré nedostatky v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie a tiež nesprávnosť hodnotenia výsledkov dokazovania, vec prejednávajúci senát dovolacieho súdu pripomína, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a zakladajúcim prípustnosť dovolania) nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého z dôkazov (napr. R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Nová právna úprava na samej podstate uvedeného nič nezmenila (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 2Cdo 159/2017, 3 Cdo 59/2017, 5 Cdo 47/2017 a 7 Cdo 42/2017).

11. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s vadou podľa § 420 písm. f/ CSP mienila namietať, že k uvedenej vade došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdmi nižšej inštancie, dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP (napr. R 24/2017). Keďže žalobkyňa prípustnosť svojho dovolania výslovne nevyvodzuje z niektorého z ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ CSP a neodôvodňuje ho nesprávnosťou právneho posúdenia veci, najvyšší súd neurobil predmetom svojho prieskumu otázku, či napadnuté rozhodnutie nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

12. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobkyne odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).

13. Úspešnej žalovanej 2/ dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu, žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo im nevznikli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.