UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, proti žalovaným 1/ K. bývajúcemu v D., 2/ S. bývajúcemu v D., 3/ K. bývajúcemu v D., o zaplatenie 16 211,57 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9 C 6/2014, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. júna 2015 sp. zn. 12 Co 364/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaní 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. júna 2015 sp. zn. 12 Co 364/2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 29. januára 2014 č. k. 9 C 6/2014-163, ktorým bolo zastavené konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZoSP“) z dôvodu, že žalobkyňa, ktorá nie je osobne oslobodená od súdnych poplatkov, poplatok, napriek poučeniu o následkoch nesplnenia poplatkovej povinnosti, v súdom určenej lehote nezaplatila.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalobkyňa podala na pošte 24. augusta 2015 dovolanie dôvodiac, že zastavením konania, pre aké rozhodnutie neboli zákonné podmienky, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.
3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru,že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné (447 písm. c/ C.s.p.).
5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C.s.p. stručne uvádza, že vzhľadom na to, že dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené a nejde o uznesenie, ktoré má znaky uznesenia uvedené v ustanoveniach § 239 ods. 1 písm. b/, ods. 2 O.s.p., bolo by dovolanie prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo malo niektorú z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ ostatne uvedeného poriadku. Takú vadu konania ale odvolací súd nezistil.
6. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že zastavením konania jej bolo odňaté právo konať pred súdom, pretože podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona ZoSP v znení v čase rozhodovania odvolacieho súdu (teraz § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSP) je oslobodená od súdnych poplatkov, robí tak neopodstatnene.
7. Osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSP zaiste sleduje účel, aby zaplatenie súdneho poplatku nesťažovalo uplatnenie práva na súdnu ochranu osobou, ktorá v dôsledku trestného činu iného je bez toho v nepriaznivej životnej situácii.
8. Predmetné oslobodenie od súdneho poplatku je výlučne viazané na osobu žalobcu (poškodeného) a neprechádza na poistiteľa, na ktorého podľa podmienok § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo právo poisteného na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Pre oslobodenie poisťovateľa vstupujúceho do sfér hmotných práv poisteného nie sú dôvody ekonomické, sociálne ani morálne, ktoré nepochybne viedli zákonodarcu k tomu, že v ustanovení § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSP poskytol osobné oslobodenie od súdnych poplatkov žalobcovi v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom. Právnym dôvodom oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSP je osoba žalobcu, ktorý uplatňuje právo na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom, nie charakter pohľadávky.
9. ZoSP v ustanoveniach § 4 ods. 2 poistiteľa v prípade subrogačného postihu voči škodcovi od súdnych poplatkov výslovne neoslobodzuje. Pokiaľ by mal zákonodarca úmysel oslobodiť poistiteľa, na ktorého prešlo právo zo zákona (cessio legis), bol by to v § 4 ods. 2 ZoSP primerane vyjadril napríklad tak, ako to urobil v prípade „štátu“ alebo „Sociálnej poisťovne“. Ak by teda tento úmysel zákonodarca mal, bol by do § 4 ods. 2 ZoSP zaradil ustanovenie, v zmysle ktorého je od súdneho poplatku oslobodený „poistiteľ, na ktorého prešlo právo poisteného podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka“.
10. Osobné oslobodenie, rovnako ako súdom priznané individuálne oslobodenie od súdnych poplatkov, neprechádza na poistiteľa, na ktorého prešlo právo poisteného podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
11. Pri zákonnom prechode práva podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka na poistiteľa ide síce o prechod pôvodného nároku poisteného na náhradu škody a teda poistiteľ vstupuje do práv poisteného, to všetko ale (len) v oblasti hmotnoprávnych predpokladov a podmienok realizácie jeho práva voči škodcovi, teda v súkromnoprávnej oblasti (napr. v tom, že zmena v osobe veriteľa pri tomto zákonnom prechode práva nemá vplyv na plynutie premlčacej doby), nie však v oblasti finančno-právnych vzťahov medzi poplatníkom a štátom.
12. Vzhľadom na fiškálnu povahu ZoSP nie je možné legitímne očakávať aplikáciu takého extenzívneho výkladu jeho § 4 ods. 2 písm. j/, ktorý by spočíval v potrebe oslobodenia aj iného subjektu než žalobcu (poškodeného) uplatňujúceho svoje právo na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.
13. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a ako také ho treba odmietnuť podľa 447 písm. c/ C.s.p.
14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.