UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu HALO reality s.r.o., so sídlom v Prievidzi, T. Vansovej 509/15, IČO: 46 565 701, zastúpeného JUDr. Jozefom Jaškom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Falešníka 10, proti žalovanej Mgr. E. I. bývajúcej v E., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 13, IČO: 47 234 148, za ktorú koná JUDr. Zuzana Štrbáková, konateľ, advokát, o zaplatenie zmluvnej pokuty 10 000 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 4C/162/2015, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 27. júna 2019 sp.zn. 17Co/102/2019, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej priznáva náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne uznesením z 27. júna 2019 sp.zn. 17Co/102/2019 potvrdil uznesenie Okresného súdu Prievidza zo 14. februára 2019 č.k. 4C/162/2015-73 v jeho odvolaním žalobcu napadnutom II. výroku (ktorým bolo určené, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %) a rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie, prípustnosť ktorého mimoriadneho opravného prostriedku vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. tvrdiac, že odvolací súd pri riešení právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo jeho rozhodnutie (výklad ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku), sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
3. Žalovaná vo vyjadrení navrhla dovolanie zamietnuť a žiadala priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil obsah dovolania žalobcu a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť, pretože je neprípustné.
5. Žalobca prípustnosť dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, no v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia je v takomto príde prípustnosť dovolania vylúčená, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
6. Pretože v § 357 písm. m/ CSP je uvedené uznesenie o nároku na náhradu trov konania, je v zmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o trovách konania (porovnaj napr. uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/152/2019, 4/Cdo/71/2019, 7Cdo/276/2019, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 56/2017, bod 27 a pod.).
7. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.
8. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v dovolacom konaní úspešnej žalovanej priznal ich plnú náhradu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods.1 a 2 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.