8 Cdo 889/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M., bývajúcej v Z., 2/ J., bývajúceho v Z., proti žalovaným 1/ J., bývajúcemu v Z., 2/ M., bývajúcej v Z., 3/ Ž., bývajúcej v Z. X., 4/ I., bývajúcej v H., 5/ T., bývajúcej v Z., 6/ I., bývajúcej v R., 7/ M.,

bývajúcej v R., V. 8/ F., bývajúcemu v N., 9/ M., bývajúcej v C., 10/ J., bývajúcemu v Z.,

zastúpeným opatrovníkom T., bývajúcim v O., 11/ Ž., bývajúcej v D., o určenie

spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod

sp. zn. 6 C 53/2003, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ a 11/, zastúpených advokátom JUDr.

Pavlem Novotným, so sídlom v Dolnom Kubíne, A. Sládkoviča 1801/4 proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 28. júla 2015 sp. zn. 5 Co 223/2015, takto  

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 28. júla 2015 sp. zn. 5 Co 223/2015 potvrdil

rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín z 30. marca 2015 č. k. 6 C 53/2003-946, ktorým bolo

určené, že spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach bližšie označených vo výroku

rozsudku patria do dedičstva po O. a M..

2. Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaní 1/, 2/ a 11/ podali dovolanie.

3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona

č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia  

jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) preskúmal vec

a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných 1/, 2/ a 11/ treba odmietnuť, pretože smeruje proti

rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné (447 písm. c/ C.s.p.).

5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C.s.p. stručne

uvádza, že vzhľadom na to, že dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený a nejde o rozsudok, ktorý by mal znaky uvedené

v ustanoveniach § 238 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb.

(ďalej len „O.s.p.“) účinného do 30. júna 2016, bolo by dovolanie prípustné iba vtedy,  

ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo malo niektorú z vád uvedených v § 237  

ods. 1 písm. a/ až g/ uvedeného poriadku. Takú vadu konania ale odvolací súd nezistil.  

6. Pokiaľ sa v dovolaní namieta, že rozhodnutia súdov sú nedostatočne odôvodnené,

dovolací súd uvádza, že judikatúra najvyššieho súdu už dávnejšie (viď R 111/1998) považuje

nepreskúmateľnosť rozhodnutia za „inú vadu konania“, ktorá prípustnosť dovolania

nezakladá. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú

tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam

najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad

rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).

7. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo  

3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré

bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

Dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá

veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne   len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy,  

keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady

najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku

2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh

proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

8. V danom prípade dovolaním napadnuté rozhodnutie uvádza skutkový stav, ktorý

považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil

svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom

prvého stupňa a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku

odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu)

jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa

(tak ako aj v posudzovanej veci), stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné

skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.  

Za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať

to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

9. Niektoré formulácie obsiahnuté v dovolaní nasvedčujú tomu, že v dovolaní  

je zastávaný názor, podľa ktorého v konaní došlo k tzv. inej (v § 237 ods. 1 O.s.p.

neuvedenej) vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. „Iná procesná vada“ je síce relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/

O.s.p.), úspešne však môže byť uplatnená iba v procesne prípustnom dovolaní. Konštantná

judikatúra najvyššieho súdu zastáva názor, že takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá  

(viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011,

5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).  

I keby teda v preskúmavanej veci došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladalo by to prípustnosť dovolania žalovaných 1/, 2/

a 11/.

11. Pokiaľ je v dovolaní namietané, že napadnutý rozsudok (a spolu s ním aj rozsudok

súdu prvého stupňa) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

O.s.p.), dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej  

zo skutkových zistení vyvodzuje právne záver a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle,

že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012

a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,  

3 Cdo 53/2011, 4 Cdo X./2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž

o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý

by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

13. Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia § 238 O.s.p., nepreukázala sa opodstatnenosť argumentácie v dovolaní

o dôvode zakladajúcom prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady vymenované v § 237 ods. 1 O.s.p.,

dovolací súd odmietol dovolanie ako procesne neprípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.)  

bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd

neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júla 2016

  JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Suchá