8Cdo/81/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V., bývajúcej v B., zastúpenej advokátom Mgr. Robertom Antalom, so sídlom v Banskej Bystrici, Kláry Jarunkovej č. 2, o zrušenie rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony nebohého P., vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 2 Ps 2/2012, za účasti ďalších účastníčok F. bývajúcej v X., T., bývajúcej v X. a L. bývajúcej v B., zastúpených advokátkou JUDr. Máriou Stahovcovou, so sídlom v Brezne, ČSA č. 18, o dovolaní účastníčok F. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. novembra 2016 sp. zn. 15 CoP 45/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Brezno rozsudkom z 3. júla 2014 č. k. 2 Ps 2/2012-254 zrušil svoj skorší rozsudok z 24. apríla 2007 č. k. 8 Ps 1/2007-36, ktorým bol P., narodený XX. T. XXXX, pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie účastníčok konania F. rozsudkom z 23. novembra 2016 sp. zn. 15 CoP 45/2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (bod I. výroku rozsudku) a navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (bod II. výroku rozsudku).

3. Proti II. výroku rozsudku odvolacieho súdu (ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov odvolacieho konania) podali dovolanie F. (ďalej len „dovolateľky“).

4. Navrhovateľka žiadala dovolanie odmietnuť, eventuálne zamietnuť.

5. Konanie vo veciach o spôsobilosti na právne úkony je mimosporovým konaním, ktoré je s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené samostatne v ustanoveniach § 231 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilnýmimosporový poriadok (ďalej aj ako „CMP“).

6. Civilný mimosporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu dovolacieho konania (viď § 76 a § 77). Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku [zákon č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“)], ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 CSP), a to oprávnenými osobami zastúpenými v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

8. Najvyšší súd už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane dovolacieho konania (m. m. I. ÚS 4/2011).

9. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

10. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

11. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí.

12. Pod pojmom „vec sama“ sa rozumie vec, ktorá je predmetom konania, pre ktorú sa spor (konanie) vedie. V konaní, v ktorom ide o rozhodnutie sporu o právo medzi stranami sporu, ktorí stoja proti sebe v postavení žalobcu a žalovaného, sa za vec samu považuje nárok uplatnený žalobou, o ktorom má byť v príslušnom konaní vecne rozhodnuté. V tzv. mimosporových konaniach „vecou samou“ je to, o čom má súd na návrh alebo z vlastného podnetu rozhodnúť (o veci samej vymedzenej žalobou/ návrhom viď aj publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2016, str. 1354 a 1355). Rozhodnutím vo veci samej v zmysle uvedeného nie je rozhodnutie o trovách konania.

13. Rozhodnutím o trovách konania sa konanie ani nekončí. „Skončením konania“ z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP treba totiž rozumieť skončenie konania o veci samej, niekonania o inom (hoci s vecou samou súvisiacom alebo na rozhodnutie o veci samej nadväzujúcom) predmete.

14. Závery obsiahnuté vyššie (bod 11 až 13) vyplývajú aj z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, podľa ktorej nová úprava prípustnosti dovolania obmedzuje možnosť podať dovolanie len na meritórne rozhodnutia (rozsudočné výroky) a z nemeritórnych rozhodnutí len voči tým, ktorými sa konanie končí (odmietnutie, zastavenie a pod.).

15. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie proti rozhodnutiu o trovách konania podľa § 420 CSP nie je prípustné.

16. Tento záver nepriamo potvrdzuje aj časť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. februára 2017 sp. zn. I. ÚS 56/2017, podľa ktorej, „ak Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) vylučuje uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania (§ 419, § 420 a § 421 CSP ), bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva“.

17. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

18. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že prípustnosť dovolania uvádzaná dovolateľkami z § 420 CSP nevyplýva.

19. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd preto procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez skúmania, či v konaní došlo k namietanej procesnej nesprávnosti. 20. O náhrade trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté uplatnením pravidla podľa § 52 CMP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.