Najvyšší súd

8 Cdo 72/2014

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P.., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F.., so sídlom v B. IČO: X., proti žalovanej S., za

ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17 C 250/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 19. marca 2013 sp. zn.

5 NcC 100/2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Žilina žalobu, ktorou sa voči

žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe okrem iného uviedla, že predmetnú

ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Žilina, preto jeho sudcovia

nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Žiline rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).

Okresný súd Žilina považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho

sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne predložil na rozhodnutie

Krajskému súdu v Žiline (§ 16 ods. 1 O.s.p.).

  Krajský súd v Žiline uznesením z 19. marca 2013 sp. zn. 5 NcC 100/2013 rozhodol, že

sudca Okresného súdu Žilina M. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod sp.zn. 17 C 250/2012 a ostatní sudcovia Okresného súdu Žilina nie sú

vylúčení z jej prejednávania a rozhodovania.

Uvedené uznesenie Krajského súdu v Žiline napadla žalobkyňa dovolaním, ktoré

odôvodnila tým, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ a § 241   ods. 2  

písm. a/ O.s.p.). Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline

na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241  

ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle tohto

ustanovenia môže účastník konania napadnúť dovolaním iba právoplatné rozhodnutia

„odvolacieho“ súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní  

proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky,  

ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa  

(§ 10 ods. 2 O.s.p.).  

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Žiline

rozhodoval nie ako súd odvolací (nekonal v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.), ale ako súd

nadriadený Okresnému súdu Žilina (konal v zmysle § 14 a nasl. O.s.p.). Dovolaním

žalobkyne je teda napadnuté rozhodnutie iného než odvolacieho súdu; takéto rozhodnutie  

nie je spôsobilým predmetom dovolania.

Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania

smerujúceho proti rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti

súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, so zreteľom na ktorý súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení

s § 243c O.s.p.). Najvyšší súd preto konanie o dovolaní žalobkyne zastavil.

  Dovolateľka z procesného hľadiska zavinila, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť

a vznikla jej povinnosť nahradiť žalovanej trovy tohto konania. Dovolací súd jej nepriznal

náhradu trov konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 243b

ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2015

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková