8Cdo/66/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. E., nar. X. L. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v U., dieťaťa rodičov L. E., bývajúcej v E. a G. E., bývajúcemu v U., zastúpeného Mgr. Vierou Rajzákovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Námestie Osloboditeľov č. 82, o zvýšenie výživného na maloletú, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 2 P 114/2012, o dovolaní otca maloletej G. E. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 3. septembra 2013, sp. zn. 12 NcC 19/2013, takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach uznesením z 3. septembra 2013, sp. zn. 12 NcC 19/2013 podľa § 14 O.s.p. rozhodol, že sudkyňa JUDr. Zuzana Levkušová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 2 P 114/2012.

Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal otec maloletej G. E. dovolanie 21. októbra 2013 (na pošte i faxom - viď č. l. 174, 180 a 207 spisu), v ktorom navrhol vec prikázať Krajskému súdu v Banskej Bystrici, pretože podľa jeho názoru možno pochybovať o nezaujatosti sudcov Okresného súdu Michalovce i sudcov Krajského súdu v Košiciach, v konaní rozhodovali vylúčení sudcovia, dovolaním napadnuté rozhodnutie je nesprávne a zasahuje do jeho práva na nestranný súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či v danej veci sú splnené podmienky, za ktorých môže konať (§ 103 O.s.p.). Dospel pritom k záveru, že vo veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto treba konanie o dovolaní G. E. zastaviť.

Občiansky súdny poriadok v § 10 a nasl. určuje funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky je príslušný na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.), na rozhodovanie odovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.), na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho (§ 10a ods. 2 O.s.p.), na rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam súdov a napokon na rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu (§ 10a ods. 4 O.s.p.).

Dovolanie G. E. smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Košiciach rozhodol o nevylúčení sudkyne Okresného súdu Michalovce JUDr. Zuzany Levkušovej z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Na rozhodnutie o dovolaní proti takému rozhodnutiu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale ani iného súdu.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia môže účastník konania napadnúť dovolaním iba právoplatné rozhodnutia „odvolacieho“ súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.).

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Košiciach rozhodoval nie ako súd odvolací (nekonal v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.), ale ako súd nadriadený Okresnému súdu Michalovce (konal v zmysle § 14 a nasl. O.s.p.). Dovolaním G. E. je teda napadnuté rozhodnutie iného než odvolacieho súdu; takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom dovolania.

K podmienkam konania na strane súdu patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, so zreteľom na uvedené bolo potrené dovolacie konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v obdobných veciach (R 40/1998, obdobne napr. sp. zn.: 5 Cdo 34/2009, 4 Cdo 137/2012, 4 Cdo 397/2013, 3 Cdo 389/2013, 5 Cdo 399/2013, 7 Cdo 120/2013).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej poznamenáva, že uznesenie krajského súdu napadnuté dovolaním nadobudlo právoplatnosť 18. septembra 2013 [z doručeniek, ktoré sú pripojené k pokynu na doručenie tohto rozhodnutia (čl. 168 spisu) vyplýva, že právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa (JUDr. Viera Rajzáková) prevzala rozhodnutie 18. septembra 2013, matka maloletého dieťaťa 16. septembra 2013 a kolízny opatrovník 11. septembra 2013]. V nadväznosti na vyššie uvedené treba vychádzať z toho, že jednomesačná lehota zákonom vymedzená na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) uplynula 18. októbra 2013 (piatok). Ak otec maloletého dieťaťa podal dovolanie na pošte a zároveň i faxom dňa 21. októbra 2013, podal ho tiež oneskorene.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.