UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V., bývajúcej v B., v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. Robertom Antalom, advokátom, Banská Bystrica, Skuteckého 1, o zrušenie rozsudku o pozbavení P. spôsobilosti na právne úkony, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 2 Ps 2/2012, za účasti F., bývajúcej v X., T. bývajúcej v X. a L. bývajúcej v B. v dovolacom konaní zastúpených JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, Brezno, ČSA 18, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2015 sp. zn. 15 CoP 66/2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2015 sp. zn. 15 CoP 66/2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Brezno rozsudkom z 3. júla 2014 č. k. 2 Ps 2/2012-254 zrušil svoj rozsudok z 24. apríla 2007 č. k. 8 Ps 1/2007-36, ktorým bol P., narodený XX. T. XXXX pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Vyhovel tak návrhu V. dcéry P. z 21. júna 2012, podaný podľa § 190 Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“), ktorá tvrdila, že pre jeho pozbavenie spôsobilosti P. na právne úkony neboli podmienky. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre skoršie rozhodnutie súdu, bol nesprávny, vychádzajúci z nedostatočných skutkových zistení. Súd znalca ani nevypočul a nevykonal ani dôkaz výsluchom P.. Skutočnosť, že P. X. P. XXXX zomrel, nepovažoval za prekážku konania a rozhodnutia o návrhu V.. Tento svoj záver odôvodnil nasledovne: „Zákon neustanovuje, že účastníkom konania podľa § 190 O.s.p. musí byť osoba, o ktorej spôsobilosť na právne úkony sa v minulosti rozhodovalo. Ide pritom o konanie o spôsobilosti na právne úkony, ktoré možno začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.). Účastníkmi konania môžu tak byť osoby, o ktorých právach sa má konať, ako aj osoby, ktorých práva a povinnosti môžu byť rozhodnutím dotknuté. [...] Nakoľko podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou lehotou, žiadnym časovým obmedzením, nie je nevyhnutné, aby účastníkom konania bola osoba, ktorá bola spôsobilosti na právne úkony pozbavená. Výsledkom konania podľa § 190 O.s.p. nie je konštatovanie, že osoba, v minulosti pozbavená spôsobilosti na právne úkony, je alebo nie je na právne úkony spôsobilá, ale konštatovanie, že na takéto rozhodnutie (pozbavení spôsobilosti na právne úkony) neboli podmienky“.
2. Krajský súd v Banskej Bystrici, konajúci o odvolaní F. a L. ďalších dcér P., rozsudkom z 3. júna 2015 sp. zn. 15 CoP 66/2014 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh V. zamietol. Rozhodol tak majúc za to, že je dôvodná námietka odvolateliek, že účastníkom konania podľa § 190 O.s.p. má byť aj ten, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo koho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Poukázal na ustanovenie § 94 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať i bez návrhu sú účastníkmi konania aj tí, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, „teda v danom prípade predovšetkým osoba, o ktorej spôsobilosť na právne úkony sa koná. Aj podľa ustanovenia § 190 O.s.p. dochádza (rovnako ako pri podaní návrhu na pozbavenie, prípadne obmedzenie spôsobilosti na právne úkony) k začatiu konania o spôsobilosti občana na právne úkony (R 2/1984). Konanie o zrušenie rozsudku podľa § 190 O.s.p. je systematicky zaradené pod konanie o spôsobilosti na právne úkony (§ 186 až 191 O.s.p.) a v takomto prípade ide o konanie o osobnom stave, teda statusovú vec, kde postavenie účastníka konania má predovšetkým osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje. Keďže ide o statusovú vec, povaha veci v zásade nepripúšťa prechod (sukcesiu) na nástupcu, pretože to vylučuje hmotné právo. Nakoľko v predmetnom konaní nebol účastníkom konania t. č. nebohý P. V., nar. XX.X.XXXX., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX,. teda pred podaním návrhu navrhovateľkou v predmetnom konaní (návrh bol podaný dňa 21.6.2012) odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a návrh zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Účastníkmi konania v konaniach, ktoré možno začať aj ex offo sú všetci tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať (§ 94 ods. 1). Postavenie účastníka konania bude mať predovšetkým osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje“. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa s vecou z iných hľadísk už nezaoberal.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka V. dovolanie. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozsudok súdu prvej inštancie bude potvrdený. Podľa navrhovateľky odvolací súd posúdil vec v otázke účastníctva v konaní podľa § 190 O.s.p. právne nesprávne. Tvrdí, že uvedené ustanovenie „neupravuje žiadne konkrétne podmienky okrem tej, že súd zistí, že pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky“. Podľa navrhovateľky ani z ustanovenia § 94 ods. 1 O.s.p. nevyplýva žiadna taká podmienka, podľa ktorej by účastníkom konania podľa § 190 O.s.p. musela byť nevyhnutne aj osoba, o spôsobilosti na právne úkony ktorej bolo predchádzajúcim rozsudkom rozhodnuté. Konanie podľa § 190 O.s.p. v skutočnosti statusovou vecou ani nie je, resp. nie je konaním o spôsobilosti dotknutej osoby na právne úkony. Ide skôr o „,preskúmavacie konanie´ výsledkom ktorého je zistenie súdu, či boli alebo neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku o obmedzení či pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Keďže takéto rozhodnutie má právne účinky spätné, môže byť vydané bez akéhokoľvek časového obmedzenia, nie je samozrejme vylúčené, že dotknutá osoba v čase rozhodovania už nebude nažive. V takomto prípade samozrejme súd koná o právach a povinnostiach jej právnych nástupcov, resp. aj tretích osôb, ak môžu byť výsledkom konania na svojich právach a povinnostiach dotknuté“. Dovolateľka tiež namieta, že odvolací súd sa riadne nevyrovnal s jej argumentáciu vo vyjadrení k jeho výzve podľa § 213 ods. 2 O.s.p. Nezaoberal sa v tomto vyjadrení zdôrazňovaným rozdielom medzi rozhodovaním súdu podľa ustanovenia § 186 a nasl. O.s.p. a rozhodovaním podľa ustanovenia § 190 O.s.p. Poukázala na skutočnosť, že „rozhodnutie súdu, ktorým je zrušený predchádzajúci rozsudok súdu podľa § 190 O.s.p., má konštitutívne účinky pôsobiace ex tunc - teda so spätnou účinnosťou v tom zmysle, že po právoplatnosti zrušovacieho rozsudku sa na dotknutú osobu hľadí, akoby nikdy spôsobilosti na právne úkony zbavená nebola, resp. jej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená. A v tomto spočíva podstatný argument, prečo nemusí nevyhnutne táto osoba byť účastníkom konania podľa § 190 O.s.p.. Súd totiž nerozhoduje o spôsobilosti konkrétnej osoby na právne úkony v čase rozhodovania, ale rozhoduje o tom, či konkrétna osoba v minulosti bola alebo nebola zbavená spôsobilosti na právne úkony v súlade so zákonom. Ak nebola a teda predchádzajúci rozsudok súd podľa § 190 O.s.p. zruší, potom sa na túto osobu spätne hľadí, ako na plne spôsobilú na právne úkony a teda aj právne úkony, ktoré táto osoba v minulosti vykonala, a boli určené za neplatné z dôvodu nedostatku spôsobilosti na právne úkony, sú právnymi úkonmi platnými !!! Ak v tomto konkrétnom prípade už dotknutá osoba nežije, právne účinky takto platných právnych úkonov sa vzťahujú na jej právnych nástupcov, t. j. v danom prípade jej štyri dcéry, ktoré podľa § 94 ods. 1 O.s.p. nevyhnutne musia byť účastníkmi súdneho konania podľa § 190 O.s.p.“. 4. F. a L. navrhli, aby dovolací súd dovolanie navrhovateľky „odmietol“, pretože ním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je správne.
5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 35 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, zákona č.161/2015 Z.z. (ďalej len „C.m.p.“)] na základe dovolania, ktoré bolo podané na súde prvej inštancie 16. júla 2015, po zistení, že tento mimoriadny opravný prostriedok podala včas účastníčka konania zastúpená advokátom proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dospel bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.) k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
7. Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je vždy závažným zásahom do osobnej integrity a osobnostných práv fyzickej osoby. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho „právna smrť“) je prostriedkom ultima ratio, t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými (I. ÚS 313/2012). Najvyšší súd k tomu poznamenáva, že nová právna úprava civilného mimosporového konania, účinná od 1. júla 2016, vylučuje zo svojej úpravy pozbavenie spôsobilosti na právne úkony práve pre jeho rozpor s ľudskoprávnymi štandardami.
8. Rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony je rozhodnutím o osobnom stave. Toho dôsledkom je, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný nielen pre účastníkov, pre všetky orgány, ale je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 O.s.p.). V konečnom dôsledku záväznosť rozhodnutia o zbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony znamená, že súd alebo iný orgán, pre záver ktorého je potrebné posúdiť otázku spôsobilosti fyzickej osoby na ten - ktorý právny úkon, musí vychádzať z rozhodnutia o zbavení (obmedzení) spôsobilosti tejto osoby na právne úkony. Rozhodnutie súdu o pozbavení (obmedzení) spôsobilosti na právne úkony nepripúšťa dôkaz opaku, teda že v čase uskutočnenia úkonu bola osoba, inak pozbavená (obmedzená) rozhodnutím súdu spôsobilosti na právne úkony, na daný úkon spôsobilá.
9. Aj v konaniach podľa piatej hlavy tretej časti Občianskeho súdneho poriadku (osobitné ustanovenia o konaní o spôsobilosti na právne úkony), napriek povinnosti súdu náležite zistiť predpoklady a podmienky takéhoto závažného zásahu do integrity fyzickej osoby, mohlo dôjsť k vydaniu takého rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, pre aké rozhodnutie tu neboli podmienky. Na nápravu takýchto pochybení bolo koncipované ustanovenie § 190 O.s.p., umožňujúce časovo neobmedzenou autoremedúrou zrušiť pôvodný rozsudok, ktorý bol vydaný v rozpore s objektívne existujúcim skutkovým a právnym stavom.
10. Úprava povinnosti súdu zrušiť skorší rozsudok (porovnaj dikciu predmetného ustanovenia: „Vydaný rozsudok súd zruší...“) je nepochybne motivovaná osobitnou povahou konania o spôsobilosti na právne úkony a závažnými dôsledkami, ktoré má rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony pre fyzickú osobu, a nepochybne aj pre jej blízke osoby. Účelom tohto ustanovenia je čo najrýchlejšie napraviť krivdu, ktorá sa fyzickej osobe stala na jej základných právach súdnym rozhodnutím vydaným v rozpore so zákonom.
11. V konaní o spôsobilosti na právne úkony nie je potrebná obnova konania. Z povahy rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony totiž plynie, že také rozhodnutie je potrebné vždy zrušiť, ak sa ukáže, že pre jeho vydanie neboli podmienky; nie je možné viazať zrušenie takého rozhodnutia len na určitépodmienky, presné lehoty a návrh účastníka, ako je tomu pri obnove konania (porovnaj dôvodovú správu k ustanoveniu § 190 O.s.p.).
12. Rozhodnutie, ktorým sa zrušuje pôvodné nesprávne rozhodnutie, má spätnú účinnosť v tom smere, že po jeho právoplatnosti sa na osobu, ktorá bola prv pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, hľadí, ako by nikdy nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, prípadne obmedzená v spôsobilosti na právne úkony (R 76/1969).
13. Tento výnimočný inštitút nápravy treba striktne odlišovať od inštitútu vrátenia spôsobilosti na právne úkony v zmysle § 186 ods. 3 O.s.p. Totižto kým pre zrušenie skoršieho rozsudku podľa § 190 O.s.p. je nevyhnutným predpokladom zistenie, že pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony tu neboli podmienky (pričom nedostatok týchto podmienok môže byť aj v iných sférach než zdravotných), rozhodnutie o vrátení spôsobilosti na právne úkony podľa § 186 ods. 3 O.s.p. je podmienené tým, že po vydaní skoršieho rozsudku došlo k zmene stavu (rozumej zdravotného) toho, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo spôsobilosť ktorého na právne úkony bola obmedzená. Rovnako významným rozdielom, ako to už bolo vyššie uvedené, je aj to, že zrušenie rozsudku podľa § 190 O.s.p. má spätnú účinnosť, teda aj všetky právne úkony, ktoré daná osoba urobila v období od právoplatnosti zrušeného rozsudku do jeho právoplatného zrušenia sa považujú za platné. Na rozdiel od tohto, ak dôjde k vráteniu spôsobilosti na právne úkony podľa § 186 ods. 3 O.s.p. z dôvodu zmeny zdravotného stavu dotknutej osoby, nemá toto rozhodnutie spätnú účinnosť.
14. Rozhodnutie podľa § 190 O.s.p. môže byť zrušené na návrh, ale i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.); pre začatie konania nie je významné, akým spôsobom súd zistil, že pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony neboli podmienky. Účastníkmi konania podľa § 190 O.s.p. sú tí, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať (§ 94 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
15. V preskúmavanom konaní vyvstala otázka, či účastníkom konania podľa § 190 O.s.p. musí byť [okrem osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť novým (zrušujúcim) rozsudkom dotknuté] aj osoba, ktorá bola skorším rozsudkom súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo spôsobilosť ktorej na právne úkony bola obmedzená.
16. Dovolací súd nespochybňuje, že účastníkom konania o pozbavenie, obmedzenie a vrátenie spôsobilosti na právne úkony musí byť (okrem osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť rozhodnutím súdu dotknuté) aj osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, prípadne ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Iná je však podľa jeho názoru procesná situácia v konaní o zrušenie skoršieho rozsudku podľa § 190 O.s.p., ktoré konanie môže byť uskutočnené aj v prípade, že osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo spôsobilosť ktorej bola obmedzená, hoci pre také rozhodnutie tu neboli podmienky, už nežije. Nie je totiž možné stotožniť súdny prieskum podmienok vrátenia spôsobilosti na právne úkony podľa § 186 ods. 3 O.s.p. s prieskumom podmienok zrušenia skoršieho rozsudku podľa § 190 O.s.p. (pozri tiež bod 13.).
17. Podľa dovolacieho súdu tomuto záveru nasvedčuje predovšetkým gramatický a sémantický výklad ustanovenia § 190 O.s.p. a jeho porovnanie s rovnakým výkladom ustanovenia § 186 ods. 3 O.s.p. Kým z analýzy slov ostatne uvedeného ustanovenia („... ak nemožno očakávať zlepšenie jeho stavu...“) vyplýva, že osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony musí byť nažive, z ustanovenia § 190 O.s.p. takýto predpoklad nevyplýva („Vydaný rozsudok súd zruší, ak sa neskôr ukáže, že pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky“).
18. Opak tohto záveru nie je možné vyvodiť len z konštatácie uvádzanej odvolacím súdom, že „konanie o zrušenie rozsudku podľa § 190 O.s.p. je systematicky zaradené pod konanie o spôsobilosti na právne úkony (§ 186 až 191 O.s.p.) a v takomto prípade ide o konanie o osobnom stave, teda statusovú vec, kde postavenie účastníka konania má predovšetkým osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje“. Len z hľadiska miesta ustanovenia § 190 O.s.p. v štruktúre procesného predpisu, t. j. z jeho prináležitosti k určitému druhu právnych noriem a charakteru jeho vzťahu k iným právnym normám,bez prihliadnutia na jeho vyššie uvedenú povahu a účel, nie je možné podľa dovolacieho súdu ustáliť odvolacím súdom prijatý záver.
19. V konaniach o zrušenie skoršieho rozsudku o pozbavení (obmedzení) spôsobilosti na právne úkony podľa § 190 O.s.p. (z dôvodu, že sa neskôr ukázalo, že pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony tu neboli podmienky) je bez právneho významu (pomerne nejasné) konštatovanie odvolacieho súdu, že „keďže ide o statusovú vec, povaha veci v zásade nepripúšťa prechod (sukcesiu) na nástupcu, pretože to vylučuje hmotné právo“ „Práva a povinnosti“ toho, kto bol pozbavený alebo obmedzený na svojich právach na právne úkony neprechádzajú na iného. Rozhodnutím súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa od právoplatnosti tohto rozhodnutia (iba) mení právne postavenie fyzickej osoby v tom zmysle, že naďalej nie je úplne alebo sčasti spôsobilý svojimi právnymi úkonmi (prípadne len niektorými právnymi úkonmi) nadobúdať práva a povinnosti. Za takú osobu koná jej zákonný zástupca (§ 26, § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak odvolací súd mal prípadne na mysli „právo“ takto postihnutej fyzickej osoby na podanie návrhu na vrátenie jej spôsobilosti na právne úkony, a v okolnostiach danej veci na podanie návrhu na zrušenie skoršieho rozsudku pozbavujúceho alebo obmedzujúceho ju na právne úkony, tak opomína, že návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony, ale aj na zrušenie skoršieho rozsudku podľa § 190 O.s.p. mohla podať aj osoba, ktorej práva a povinnosti mohli byť rozhodnutím súdu dotknuté. Ide o originálne právo dotknutých osôb (neodvodzuje sa od osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť bola obmedzená).
20. Z rovnakého dôvodu teda neobstojí (tiež bližšie nevysvetlený) záver odvolacieho súdu o „nedostatku vecnej legitimácie“.
21. V konaní podľa § 190 O.s.p. nejde podľa názoru dovolacieho súdu o doteraz len doktriálne a judikatúrne popísaný pojem núteného procesného spoločenstva (porovnaj teraz platné ustanovenie § 78 C.s.p.). Z hľadiska hmotného práva nie je potrebné a nevyhnutné, aby návrh na zrušenie skoršieho rozsudku o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony podalo viacero subjektov spoločne a aby pre úspech v konaní o tomto návrhu bola potrebná účasť všetkých subjektov, práva a povinnosti ktorých môžu byť rozhodnutím súdu v takom konaní dotknuté.
22. Vychádzajúc z uvedenej koncepcie okruhu rozhodnutiami súdu dotknutých osôb je podľa dovolacieho súdu so zásadami ochrany práv fyzických osôb plne súladný záver, že osoby, ktoré môžu byť rozhodnutím súdu dotknuté, majú právo čeliť neoprávnenému zásahu do osobnostných práv osoby, ktorá bola bezdôvodne pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola bezdôvodne obmedzená, aj v čase, keď táto osoba už nie je nažive (porovnaj tiež § 15 Občianskeho zákonníka).
23. Majúc na zreteli vyššie uvedené, dovolací súd dochádza k záveru, že v konaní podľa § 190 O.s.p., keďže k nemu vedú iné predpoklady a jeho výsledok a právne dôsledky sú celkom iné ako pri konaní podľa § 186 ods. 3 O.s.p., nie je predpokladom konania o návrhu na začatie konania, že osoba pozbavená alebo obmedzená na spôsobilosti na právne úkony žije a aby bola účastníčkou konania. Dovolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že „výsledkom konania podľa § 190 O.s.p. nie je konštatovanie, že osoba, v minulosti pozbavená spôsobilosti na právne úkony, je alebo nie je na právne úkony spôsobilá, ale konštatovanie, že na takéto rozhodnutie (o pozbavení spôsobilosti na právne úkony) neboli podmienky“.
24. Dovolací súd z uvedeného dôvodu rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 C.s.p.).
25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.).
26. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu, rozhodne tento súd o trováchpôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).
27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.