UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. S., nar. XX. X. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťa rodičov Z. S., bývajúceho v E., B., zastúpeného advokátom JUDr. Rudolfom Žiklom, so sídlom v Košiciach, Tichá 18 a B. F., bývajúcej v E., E., zastúpenej advokátom JUDr. Vincentom Lechmanom, so sídlom v Košiciach, Popradská 80, o zníženie výživného, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P/52/2016, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. septembra 2017 sp. zn. 8CoP/164/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice I rozsudkom z 20. decembra 2016 č. k. 21P/52/2016-151 znížil výživné zo strany otca pre maloletého M. S. zo sumy 232 € na sumu 120 € mesačne od 1. 1. 2017 do budúcnosti, ktoré je otec povinný posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Tým zmenil výšku výživného určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II z 21. mája 2010, č. k. 27P/273/2009-31. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím na § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 a § 78 Zákona o rodine dospel k záveru, že zo strany otca sú splnené podmienky na zníženie výživného. Otec maloletého dieťaťa bol dlhodobo v platobnej neschopnosti, jeho životná úroveň sa zmenila a zo zarobených peňazí mu pre vlastnú potrebu zostávala suma, ktorá nedosahovala výšku životného minima. Postup v zamestnaní nemá otec dieťaťa žiaden, vzhľadom k jeho vzdelaniu a pracovnému zaradeniu ani nie je možný. Súd zároveň prihliadol okrem jeho zárobku a nutné výdavky aj na výživné, ktoré doteraz vynaložil na maloletého. Matka má podľa jeho názoru možnosť zo sumy 50 000 €, získanej v krátkom čase po sebe prostredníctvom súdneho exekútora od otca, čerpať a zabezpečovať potreby maloletého.
2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie matky dieťaťa rozsudkom z 29. septembra 2017 sp. zn.8CoP/164/2017 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na zníženie výživného zamietol. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce riadne zistil skutkový stav, ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom Zákona o rodine, nakoľko riadne nevyhodnotil zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného. Otec naďalej pracuje v rovnakom zamestnaní, pričom jeho príjem sa od poslednej úpravy nepatrne zvýšil a jeho majetkové pomery sa nezmenili. Naopak zvýšili sa potreby maloletého, ktorý bol v čase úpravy v predškolskom veku a v súčasnosti navštevuje druhý stupeň základnej školy.
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletého dovolanie tvrdiac, že odvolací súd neprávne právne vec posúdil. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie riadne a správne vyhodnotil skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Rozsiahlo rozvádzal, že matka maloletého ho donútila navýšiť hypotéku na byt, z čoho vyplatil prostredníctvom exekútora dlžné výživné, riadne platil bežné výživné a zaplatil aj zaostalé výživné i keď to nezodpovedá jeho príjmom, čo odvolací súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy.
4. Matka maloletého vo vyjadrení k dovolaniu ho navrhla odmietnuť.
5. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
7. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 C.s.p.
8. V zmysle § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. V zmysle § 421 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
10. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
11. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.
12. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehotana podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.
13. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) oprávnená osoba zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C.s.p.) otec maloletého dieťaťa napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, teda rozhodnutie vo veci samej.
14. Vzhľadom na uvedené, toto dovolanie otca maloletého posúdil dovolací súd podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že otec maloletého dieťaťa podal dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom a dovolací dôvod, ktorý uplatnil, treba posúdiť podľa § 421 C.s.p., dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
15. Okrem ďalších znakov špecifikovaných v písmene a) až c) uvedený dôvod prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu najmä predpokladá, že ide o právnu otázku (tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu).
16. Dovolací súd so zreteľom na toto ustanovenie nemôže pri posudzovaní prípustnosti dovolania posudzovať správnosť skutkových zistení odvolacieho súdu alebo spôsob vykonávania jednotlivých dôkazov alebo výsledok ich hodnotenia premietajúci sa do skutkových zistení odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nie je spôsobilé založiť tvrdenie dovolateľa, že pri inom (podľa dovolateľa náležitejšom a úplnejšom) zistení rozhodujúcich skutkových okolností odvolacím súdom by právne závery, na ktorých spočíva napadnuté rozhodnutie, boli odlišné.
17. Dovolateľ v dovolaní namietal, že odvolací súd nesprávne právne posúdil vec. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie na rozdiel od odvolacieho súdu správne vyhodnotil skutkový stav veci. Riadne platil bežné výživné, vyplatil aj zaostalé neschválené výživné, ktoré nezodpovedá jeho príjmom, možnostiam a schopnostiam, vysoko ich prevyšuje a tým odporuje dobrým mravom. Uhradené zaostalé výživné presahuje bežné výživné, pričom od 1. 6. 2008 do 31. 12. 2016 bolo za dobu 103 mesiacov vyplatené matke 478 € mesačne, čo predstavuje viac ako dvojnásobok súdom určeného výživného. Odvolací súd nezobral do úvahy ani skutočnosť, že otec bude 20 rokov splácať navýšenú hypotéku, čím sa mu navýšili náklady na život. Z rozhodnutia odvolacieho súdu je zjavné, že v odseku 10 uvádza, že k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté dieťa nedošlo. Uviedol, že jeho príjem sa nepatrne zvýšil od poslednej úpravy a majetkové pomery sa nezmenili. Naopak sa zvýšili odôvodnené potreby maloletého, ktorý v čase poslednej úpravy bol v predškolskom veku a teraz navštevuje druhý stupeň základnej školy. Výkon exekúcie zrážkami zo mzdy, z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti nemôže podľa odvolacieho súdu privodiť pre neho priaznivejšiu situáciu v podobe zníženia výživného. Z uvedeného je zjavné, že dovolateľ spochybňuje správnosť skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom, takáto otázka je preto skutková, nie právna. I sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 C.s.p. a § 432 ods. 2 C.s.p.
18. Je nepochybné, že otec maloletého dieťaťa podal dovolanie, ktoré má náležitosti v zmysle § 428 C.s.p. (nie je preto daný dôvod pre jeho odmietnutie podľa § 447 písm. d/ C.s.p.), v jeho dovolaní ale absentuje iná zákonom požadovaná náležitosť - dovolacie dôvody v ňom nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 432 C.s.p.
19. Najvyšší súd preto v zmysle § 447 písm. f/ C.s.p. dovolanie otca odmietol.
20. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C. m. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.