8 Cdo 491/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Mestská časť Bratislava – Petržalka, s adresou doručovania na Kutlíkovej ulici 17 v Bratislave, proti odporkyniam: 1/ G. B., bytom v B. a 2/ A. S., bytom V., o vypratanie bytu, vedenej  

na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 12C/310/2005, o dovolaní odporkyne 1/ proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011 sp.zn. 3Co/351/2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011 sp.zn. 3Co/351/2011  

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 2. júna 2011 č.k. 12C/310/2005-132 uložil

odporkyni H. B. (za ktorú, ako osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony konala súdom

určená opatrovníčka G. B.) povinnosť vypratať a navrhovateľke odovzdať 4-izbový obecný

byt bližšie označený vo výroku rozsudku a zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala opatrovníčka odvolanie, ktoré Krajský súd

v Bratislave uznesením z 30. novembra 2011 sp.zn. 3Co/351/2011 odmietol ako oneskorene

podané. Odvolací súd pritom vychádzal z toho, že zásielku obsahujúcu rozsudok súdu prvého

stupňa opatrovníčka prevzala „na pošte“ 21. júla 2011, čo potvrdila na doručenke svojím

podpisom. Opatrovníčka podala odvolanie osobne na súde prvého stupňa až 8. augusta 2011,

po márnom uplynutí 15 dňovej odvolacej lehoty 5. augusta 2011.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala opatrovníčka dovolanie. Navrhla napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutím

odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Predmetnú vadu vidí opatrovníčka v tom, že odvolací súd nesprávne ustálil, že zmeškala lehotu na podanie

odvolania ak vychádzal z toho, že zásielku obsahujúcu rozsudok súdu prvého stupňa prevzala

„na pošte“ 21. júla 2011. Predmetnú zásielku totiž prevzala jej dcéra V. B., ktorá prevzatie

zásielky potvrdila na doručenke „tak, že napodobnila podpis matky“. K dovolaniu pripojila

čestné vyhlásenie svojej dcéry z 22. februára 2013. Tiež uviedla,   že

doručovateľka pošty následne síce uznala svoje pochybenie pri doručovaní zásielky určenej

do jej vlastných rúk, avšak obávajúc sa postihu zo strany zamestnávateľa čestné vyhlásenie

o okolnostiach doručenia odmietla podpísať. Opatrovníčka v dovolaní doplnenom advokátkou

v ďalšom spochybňuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli

k rozhodnutiu o vyprataní bytu.

Navrhovateľka navrhla dovolanie zamietnuť.

Odporkyňa H. B. v priebehu dovolacieho konania 26. decembra 2013 zomrela.

Dovolací súd vzhľadom na povahu veci v dovolacom konaní pokračoval s právnymi

nástupkyňami pôvodnej odporkyne uvedenými v záhlaví tohto uznesenia (§ 107 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.; poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte tohto rozhodnutia  

sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení do 31. decembra 2014). Po zistení, že dovolanie

podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho

pojednávania dovolací súd skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie

proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu uvedené  

v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dedička podala dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

o odmietnutí jej odvolania, takéto uznesenie ale nevykazuje znaky uznesení, proti ktorým  

je dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné.

Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania v danej veci by prichádzala do úvahy,  

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu   (aj uzneseniu),  

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva. Namieta ale, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom

konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia, je nesprávny (vadný) postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým

sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné

práva priznané mu za účelom zabezpečenia ochrany jeho práv. K procesnej vade tejto povahy

dochádza tiež vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 O.s.p., hoci

procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané. Dovolací súd preskúmaním veci zistil,  

že v konaní a rozhodovaní odvolacieho súdu k predmetnej procesnej vade došlo.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy

účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom

tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov

upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou

vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia

alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.   Len riadne a zákonným predpisom vyhovujúce doručenie rozhodnutia má ten dôsledok,  

že odvolacia lehota začína plynúť osobe, ktorej je doručené (porov. rozh. č. 19/1968 Zbierka

súdnych rozhodnutí a oznámení).

Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich

zástupcom do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení

podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok

konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. Pokiaľ teda súd nemá záver  

o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku

preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že opravný

prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (porovnaj napr. I. ÚS 119/07 a IV. ÚS 379/08).

Z dovolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že odvolací súd pri rozhodovaní

o odvolaní odporkyne 1/ vychádzal z toho, že zásielku obsahujúcu rozsudok súdu prvého

stupňa táto účastníčka prevzala „na pošte“ 21. júla 2011, čo potvrdila na doručenke svojím podpisom. Tomu ale nenasvedčuje údaj na doručenke pripojenej č.l. 134 spisu, podľa ktorého

zásielka bola prevzatá 21. júla 2011 pri opakovanom pokuse o jej doručenie. Rovnako nebolo

dosiaľ spochybnené tvrdenie odporkyne 1/, podporené čestným vyhlásením jej dcéry (č.l. 205

spisu), že spornú zásielku, keďže adresátka nebola doma, prevzala ona, pričom jej podpis  

na doručenke „napodobnila“.

Vzhľadom na uvedené okolnosti dovolací súd vyhovel dovolaniu odporkyne 1/, podľa

§ 243b ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude odvolací súd pokračovať v odvolacom konaní. Jeho

úlohou bude zabezpečiť, aby sa v ďalšom konaní dôsledne preverili všetky skutočnosti

nevyhnutné na zistenie, či v danej veci boli mimo rozumných pochybností splnené všetky

predpoklady umožňujúce prijatie záveru o naplnení zákonom ustanovených podmienok

doručenia spornej zásielky do vlastných rúk odporkyne 1/.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. septembra 2015

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová