8 Cdo 491/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Mestská časť Bratislava – Petržalka, s adresou doručovania na Kutlíkovej ulici 17 v Bratislave, proti odporkyniam: 1/ G. B., bytom v B. a 2/ A. S., bytom V., o vypratanie bytu, vedenej
na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 12C/310/2005, o dovolaní odporkyne 1/ proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011 sp.zn. 3Co/351/2011, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011 sp.zn. 3Co/351/2011
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 2. júna 2011 č.k. 12C/310/2005-132 uložil
odporkyni H. B. (za ktorú, ako osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony konala súdom
určená opatrovníčka G. B.) povinnosť vypratať a navrhovateľke odovzdať 4-izbový obecný
byt bližšie označený vo výroku rozsudku a zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala opatrovníčka odvolanie, ktoré Krajský súd
v Bratislave uznesením z 30. novembra 2011 sp.zn. 3Co/351/2011 odmietol ako oneskorene
podané. Odvolací súd pritom vychádzal z toho, že zásielku obsahujúcu rozsudok súdu prvého
stupňa opatrovníčka prevzala „na pošte“ 21. júla 2011, čo potvrdila na doručenke svojím
podpisom. Opatrovníčka podala odvolanie osobne na súde prvého stupňa až 8. augusta 2011,
po márnom uplynutí 15 dňovej odvolacej lehoty 5. augusta 2011.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala opatrovníčka dovolanie. Navrhla napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutím
odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Predmetnú vadu vidí opatrovníčka v tom, že odvolací súd nesprávne ustálil, že zmeškala lehotu na podanie
odvolania ak vychádzal z toho, že zásielku obsahujúcu rozsudok súdu prvého stupňa prevzala
„na pošte“ 21. júla 2011. Predmetnú zásielku totiž prevzala jej dcéra V. B., ktorá prevzatie
zásielky potvrdila na doručenke „tak, že napodobnila podpis matky“. K dovolaniu pripojila
čestné vyhlásenie svojej dcéry z 22. februára 2013. Tiež uviedla, že
doručovateľka pošty následne síce uznala svoje pochybenie pri doručovaní zásielky určenej
do jej vlastných rúk, avšak obávajúc sa postihu zo strany zamestnávateľa čestné vyhlásenie
o okolnostiach doručenia odmietla podpísať. Opatrovníčka v dovolaní doplnenom advokátkou
v ďalšom spochybňuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli
k rozhodnutiu o vyprataní bytu.
Navrhovateľka navrhla dovolanie zamietnuť.
Odporkyňa H. B. v priebehu dovolacieho konania 26. decembra 2013 zomrela.
Dovolací súd vzhľadom na povahu veci v dovolacom konaní pokračoval s právnymi
nástupkyňami pôvodnej odporkyne uvedenými v záhlaví tohto uznesenia (§ 107 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.; poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte tohto rozhodnutia
sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení do 31. decembra 2014). Po zistení, že dovolanie
podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania dovolací súd skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie
proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu uvedené
v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dedička podala dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu
o odmietnutí jej odvolania, takéto uznesenie ale nevykazuje znaky uznesení, proti ktorým
je dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné.
Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania v danej veci by prichádzala do úvahy,
len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné.
Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva. Namieta ale, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom
konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa
tohto ustanovenia, je nesprávny (vadný) postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým
sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné
práva priznané mu za účelom zabezpečenia ochrany jeho práv. K procesnej vade tejto povahy
dochádza tiež vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 O.s.p., hoci
procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané. Dovolací súd preskúmaním veci zistil,
že v konaní a rozhodovaní odvolacieho súdu k predmetnej procesnej vade došlo.
Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú
funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci
dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu
v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších
úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť
doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného
skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie
vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných
podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych
opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy
účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom
tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov
upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou
vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia
alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť. Len riadne a zákonným predpisom vyhovujúce doručenie rozhodnutia má ten dôsledok,
že odvolacia lehota začína plynúť osobe, ktorej je doručené (porov. rozh. č. 19/1968 Zbierka
súdnych rozhodnutí a oznámení).
Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich
zástupcom do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.).
Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení
podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok
konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. Pokiaľ teda súd nemá záver
o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku
preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že opravný
prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (porovnaj napr. I. ÚS 119/07 a IV. ÚS 379/08).
Z dovolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že odvolací súd pri rozhodovaní
o odvolaní odporkyne 1/ vychádzal z toho, že zásielku obsahujúcu rozsudok súdu prvého
stupňa táto účastníčka prevzala „na pošte“ 21. júla 2011, čo potvrdila na doručenke svojím podpisom. Tomu ale nenasvedčuje údaj na doručenke pripojenej č.l. 134 spisu, podľa ktorého
zásielka bola prevzatá 21. júla 2011 pri opakovanom pokuse o jej doručenie. Rovnako nebolo
dosiaľ spochybnené tvrdenie odporkyne 1/, podporené čestným vyhlásením jej dcéry (č.l. 205
spisu), že spornú zásielku, keďže adresátka nebola doma, prevzala ona, pričom jej podpis
na doručenke „napodobnila“.
Vzhľadom na uvedené okolnosti dovolací súd vyhovel dovolaniu odporkyne 1/, podľa
§ 243b ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude odvolací súd pokračovať v odvolacom konaní. Jeho
úlohou bude zabezpečiť, aby sa v ďalšom konaní dôsledne preverili všetky skutočnosti
nevyhnutné na zistenie, či v danej veci boli mimo rozumných pochybností splnené všetky
predpoklady umožňujúce prijatie záveru o naplnení zákonom ustanovených podmienok
doručenia spornej zásielky do vlastných rúk odporkyne 1/.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. septembra 2015
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová