Najvyšší súd
8 Cdo 49/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky O., so sídlom v B., proti odporkyni K., bývajúcej v B., za účasti vedľajšieho účastníka Z., so sídlom v P.,
zastúpeného JUDr. I., advokátom vo S., o 339,38 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 7 C 66/2012, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2013 sp. zn. 5 Co 326/2013, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 31. mája 2013 sp. zn. 5 Co 326/2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 25. októbra 2012 č.k. 7 C 66/2012–97 uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 288,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 288,38 € od 15. októbra 2010 do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške
17,30 €, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V časti sumy 51 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 51 € od 15. októbra 2010 do zaplatenia
súd konanie zastavil (§ 96 ods. 1 O. s. p.).
Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. mája 2013 sp. zn. 5 Co 326/2013 odvolanie
vedľajšieho účastníka odmietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania. Odmietnutie odvolania odôvodnil tým, že vedľajší účastník nebol oprávnenou
osobou podať odvolanie (§ 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.), lebo v danom prípade medzi
odporkyňou a vedľajším účastníkom (do konania vstúpil z vlastnej iniciatívy) neexistuje
žiadny spôsob vyrovnania, ktorý by vyplýval z právneho predpisu (§ 201 O. s. p.).
Ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
konania a vedľajším účastníkom môže vedľajší účastník podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá sám účastník, prípadne, ak účastník konania s takýmto postupom vyjadrí
súhlas. O trovách odvolacieho konania rozhodol (analogicky) podľa § 146
ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Navrhol,
aby ho dovolací súd zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal,
že odmietnutím odvolania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.). Poukázal na to, že odvolací súd nesprávne aplikoval na daný prípad § 201
O. s. p., keď správne mal vychádzať z § 93 ods. 4 O. s. p.
Navrhovateľka a odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpenou
advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.
Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované
v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Prípustnosť dovolania v danej veci z týchto ustanovení nevyplýva,
lebo je ním napadnuté uznesenie, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v týchto
ustanoveniach.
Vzhľadom na uvedené by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy v prípade,
že v konaní na súdoch nižšieho stupňa alebo v ich rozhodnutiach došlo k niektorej procesnej
vade konania vymenovanej v § 237 O. s. p. Existenciu vád konania uvedených v písmenách
a/ až e/ a g/ tohto ustanovenia dovolateľka nenamietala a nezistil ich ani dovolací súd.
V dovolaní bola namietaná vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní
účastníkovi konania realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.)
Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým
nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu možnosti
konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza,
ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť ak uznesenie o odmietnutí
odvolania z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou, ak záver odvolacieho súdu o tejto
otázke nie je správny.
Vzhľadom na to, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, môže dôjsť postupom súdu k odňatiu možnosti konať pred
súdom aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.
Vedľajší účastník má v rozsahu legitimácie účastníka tiež právo podať odvolanie alebo dovolanie, a to buď vedľa účastníka, ktorého podporuje, alebo sám. Pokiaľ sa jeho úkony
dostanú do rozporu s úkonmi účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd
po zvážení všetkých okolností. V prípadoch, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže vedľajší účastník bez
ďalšieho (t. j. bez ohľadu na postoj účastníka, na strane ktorého vystupuje) podať odvolanie
(§ 201 veta druhá O. s. p.).
V prejednávanej veci odvolací súd nepovažoval vedľajšieho účastníka za osobu
oprávnenú podať odvolanie z dôvodu, že z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi ním a odporkyňou. Oprávnenosť vedľajšieho účastníka podať
odvolanie posudzoval podľa § 201 O. s. p. interpretujúc toto ustanovenie tak, že vedľajší
účastník môže podať odvolanie len v prípadoch, ak z právneho predpisu nevyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Takýto výklad
uvedeného ustanovenia nie je správny.
Podľa § 201 O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie
aj vedľajší účastník.
Zmyslom citovaného ustanovenia § 201 veta druhá O. s. p. je zaručiť vedľajšiemu
účastníkovi procesné právo podať odvolanie bez ohľadu na postoj účastníka, na strane ktorého
vystupuje, teda aj proti jeho vôli, ak ide o prípad, kedy z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Napriek použitému
slovu „aj“ v texte tejto právnej normy ju však nemožno interpretovať tak, že len v prípadoch
v nej uvedených je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie. Výkladové pravidlo
a contrario, ktoré by takýto záver pripúšťalo, pri tomto ustanovení nemožno použiť. Súčasťou
Občianskeho súdneho poriadku je aj ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého, vedľajší
účastník má v rozsahu legitimácie účastníka tiež právo podať odvolanie alebo dovolanie,
a to buď vedľa účastníka, ktorého podporuje, alebo sám. Teda oprávnenie vedľajšieho
účastníka podať odvolanie skúma odvolací súd nielen podľa § 201 druhá veta O. s. p., ale aj podľa § 93 ods. 4 O. s. p. (R 64/2014).
Pretože v preskúmavanej veci sa odvolací súd v dôsledku nesprávnej interpretácie
§ 201 veta druhá O. s. p. nezaoberal splnením podmienok oprávňujúcich vedľajšieho
účastníka podľa § 93 ods. 4 O. s. p. podať odvolanie, je jeho rozhodnutie predčasné, a teda
nesprávne. Nesprávnym odmietnutím odvolania odňal odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). So zreteľom na túto vadu konania
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 1 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. septembra 2014
JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová