UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ G. a 2/ Z., oboch bývajúcich v M., proti žalovaným 1/ Pallas Aténa, spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Slovenskej Jednoty 10, IČO: 31 734 448, 2/ W., bývajúcej v N., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Masnyk Legal s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, v mene ktorej koná JUDr. Rastislav Masnyk, MBA, konateľ a advokát, 3/ GOODMAN s.r.o., so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 10, IČO: 31 365 353, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti a určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 45 C 94/2009, o dovolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 23. mája 2016 sp. zn. 11 Co 324/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice II rozhodujúci (len) o trovách konania podľa § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov uznesením z 23. apríla 2015 č. k. 45 C 94/2009-455 rozhodol tak že účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej 2/ uznesením z 23. mája 2016 sp. zn. 11 Co 324/2015 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu žalovaná 2/ podala 15. novembra 2016 dovolanie. Dovolací dôvod vymedzila ustanovením § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
5. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 viackrát (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je (nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia), v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
6. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (viď § 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
7. V danom prípade žalovaná 2/ uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. Dovolanie podané žalovanou 2/ je podané voči uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania. Dovolací súd zastáva názor, že uvedené rozhodnutie nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej a ani konečným rozhodnutím (viď publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2016, str. 1354 a 1355). Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení. Pokiaľ odvolací súd nemôže vo veci rozhodnúť meritórne, pretože sú tu také prekážky, pre ktoré nemohol žalobu prejednať, konanie končí procesným rozhodnutím bez toho, aby sa vec vecne prejednala.
9. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že uznesenie odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o trovách konania, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej ani takým rozhodnutím, v dôsledku ktorého skončí samotné konanie vymedzené žalobou. Dovolanie nie je preto podľa § 420 CSP prípustné. Dovolací súd procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľkou namietanej procesnej nesprávnosti.
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.