UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mestskej časti Bratislava - Ružinov, s miestom doručenia na Mierovej ulici č. 21 v Bratislave, proti odporcom 1/ R. B., bývajúcemu v Q.8, v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Martinom Abrahámom, advokátom so sídlom v Bratislave, Koceľova č. 25 a 2/ C. B., bývajúcej v Q. o určenie, že povinnosť vypratať byť nie je podmienená poskytnutím náhradného ubytovania, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 58C/250/2012, o dovolaní odporcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2014 sp.zn. 9Co/173/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. apríla 2014 sp.zn. 9Co/173/2014 odmietol odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 18. septembra 2013 č.k. 58C/250/2012-48 a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p., pretože odporca 1/ napriek výzve súdu neodstránil jeho nedostatky, ktoré bránili ďalšiemu konaniu o ňom.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odporca 1/ podal dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že konaním súdov nižších stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhol napadnuté rozhodnutie a pre rovnaké vady aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľka navrhla dovolanie odporcu 1/ odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) predovšetkým skúmal, či bolo dovolanie odporcu 1/ podané v zákonom určenej lehote. Vychádzal pri tom z ustanovenia § 240 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnostirozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni, a ďalej z ustanovenia § 240 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Prihliadal tiež na ustanovenie § 57 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
V prejednávanej veci bol dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu doručené navrhovateľke dňa 13. mája 2014, odporcovi 1/ dňa 9. júna 2014 a odporkyni 2/ spôsobom podľa § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 11. júna 2014, kedy uznesenie nadobudlo aj právoplatnosť. Tieto skutočnosti vyplývajú z doručeniek pripojených k č. l. 63 spisu.
Zákonná jednomesačná lehota na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, v danom prípade od 11. júna 2014 a uplynula 11. júla 2014 (piatok). Keďže odporca 1/ podal dovolanie adresované Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na pošte až 20. novembra 2014 (č.l. 69 spisu), podal ho oneskorene.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie odporcu 1/ odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti odporcovi 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože v súvislosti s dovolacím konaním jej žiadne trovy nevnikli.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.