8 Cdo 421/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L., IČO: X., so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C.., IČO: X., so sídlom v B., v mene a na účet
ktorej koná advokátka a konateľka M. proti odporcovi J., bývajúcemu v R., o zaplatenie
6,30 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3 Ro 152/2013, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16.
decembra 2014 sp. zn. 13 Co 981/2014, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Revúca uznesením zo 17. júna 2014 č. k. 3 Ro 152/2013-21 zastavil
konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 16, 50 € ( § 10 ods. 1, 2
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
zo 16. decembra 2014 sp. zn. 13 Co 981/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
správne (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Podľa jeho názoru rozhodol prvostupňový súd správne. Bolo
totiž na navrhovateľovi, aby preukázal, že návrh doručený súdu v roku 2013 je identický s návrhom, ktorý (ako tvrdí) podal v roku 2006; navrhovateľ to ale nepreukázal. So zreteľom
na to nemohlo dôjsť k preklúzii v zmysle § 13 zákona č. 71/1991 Zb.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Uviedol, že
v tejto veci podal návrh na začatie konania už v roku 2006. Keď súdy v obdobných prípadoch odmietli v tom istom roku prijať jeho návrh podaný v elektronickej podobe, Ústavný súd
Slovenskej republiky označil ich postup za protiústavný a prikázal im rešpektovať, že právne
účinky návrhu nastali jeho podaním. V danom prípade to súd prvého stupňa nevzal na zreteľ.
I keď navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť v roku 2006 (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 71/1992 Zb.) a v roku 2013 nepodal žiadny nový návrh, súd ho vyzval na zaplatenie
súdneho poplatku. Prehliadol, že v roku 2013 mu nebolo možné vyrubiť súdny poplatok, lebo došlo k preklúzii v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Podľa názoru dovolateľa 2 8 Cdo 421/2015
mu tým súdy v konaní odňali možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Žiadal preto napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – pozri konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 7 Cdo 223/2013,
7 Cdo 269/2013, 7 Cdo 271/2013, 7 Cdo 277/2013, 8 Cdo 47/2014, 8 Cdo 97/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľa podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2015 JUDr. Oľga Trnková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková