8Cdo/42/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banky Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej O. E., bývajúcej v S., H.. W. XX/X, o zaplatenie 5 384,83 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 4 C 442/2014, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 9. augusta 2017 sp. zn. 5 Co 107/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia nesplatenej časti úveru s príslušenstvom, ktorý jej bol poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX uzavretej 18. marca 2013. Zároveň si uplatňovala aj trovy konania.

2. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. júna 2016 č. k. 4C/442/2014-49 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 4 500 Eur a o zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 60 Eur zastavil (výrok I.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 884,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 5 384,83 Eur od 1. júla 2014 do 3. marca 2016, z nezaplatenej istiny 2 384,83 Eur od 4. marca 2016 do 4. marca 2016 a z nezaplatenej istiny 884,83 Eur od 4. apríla 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok IV.).

3. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 9. augusta 2017 sp. zn. 5Co/107/2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách konania (výrok I). Žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100% (výrok II).

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila § 421 ods. 1 písm. b/C.s.p. v časti týkajúcej sa absencie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., keďže v čase vydania napadnutého rozhodnutia táto právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Prípustnosť vyvodzovala aj z § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p. K vade v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., uviedla, že vzhľadom na to, že otázka vyžadovania rozpisu splátok na členenie jednotlivých nárokov za účelom splnenia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. nie je v praxi dovolacieho súdu vyriešená a súd tým, že svojvoľne určil, že zmluva neobsahuje výšku poslednej splátky, znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla preto rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol zrušiť, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná k dovolaniu uviedla, že nesúhlasí so zaplatením 5 384 Eur, nakoľko už zaplatila 9 800 Eur a jej zdravotný stav jej nedovoľuje ďalej splácať.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu uviedla, že všetky úhrady žalovanej zohľadnila v súdnom konaní.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), za ktorú koná jej zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b) C. s. p., že ide o dovolanie, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C. s. p.), zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné ako neprípustné odmietnuť.

8. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a) a b) C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa § 422 ods. 1 písm. c) C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

9. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou slabšej strany, keď vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov ako pri istine.

10. Predmetom dovolacieho konania je príslušenstvo pohľadávky, ktoré je tvorené zmluvným úrokom vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 5 384,83 Eur od 1. júla 2014 do 3. marca 2016, zmluvným úrokom vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2 384,83 Eur od 4. marca 2016 do 4. marca 2016, zmluvným úrokom vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 884,83 Eur od 4. apríla 2016 do zaplatenia, t. j spolu vo výške 1 641 Eur. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby 4. júla 2014 bola 352 Eur [podľa § 1 písm. a/ Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014]. Súdy rozhodovali o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (3 520 Eur). Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. c/ C.s.p. vylúčená.

11. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t. j. dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b) C. s. p. Účelom zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k C. s. p. zvýšená procesná ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v C. s. p. reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 C. s. p.), pričom slabšou stranou v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného naplnenia princípu rovnosti zbraní. (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu z 24. júla 2018 sp. zn. 6Cdo 80/2017, ktoré bolo na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu dňa 6. júna 2019 prijaté na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR ).

12. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že otázka vyžadovania rozpisu splátok na členenie jednotlivých nárokov za účelom splnenia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nie je v praxi dovolacieho súdu vyriešená a súd tým, že svojvoľne určil, že zmluva neobsahuje výšku poslednej splátky znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, najvyšší súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (R 24/2017).

13. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c) C. s. p. ako neprípustné odmietol.

14. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej najvyšší súd trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo jej preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.