UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne G., bývajúcej v M., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Šumavská 3, IČO: 36 856 592, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu škody 2 349,77 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 10 C 233/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. júna 2017 sp. zn. 8 Co 325/2016, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 21. apríla 2016 č. k. 10 C 233/2015-90 žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov titulom nesprávneho úradného postupu, vo výške 2 349,77 Eur s úrokom z omeškania od 1.4.2011 do zaplatenia. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Po vznesenej námietke premlčania súd dospel k záveru, že žalovaný nárok bol premlčaný najneskôr dňa 23.3.2014, pričom žaloba bola podaná dňa 27.3.2015. Súd nemohol zohľadniť ani ustanovenie § 19 ods. 3 citovaného zákona, nakoľko žalovanej bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 27.8.2014, kedy už bol uplatnený nárok premlčaný.
2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. júna 2017 sp. zn. 8 Co 325/2016 na odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá nesúhlasila s právnym posúdením veci súdmi nižšej inštancie. Mala za to, že premlčacia doba na uplatnenie nároku u nej neuplynula, nakoľko o spôsobenej škode Okresným súdom Bratislava IV, ktorý nevydaním rozhodnutiao podaných odporoch proti platobnému rozkazu z 10. augusta 2009, č. k. 53 Rob 449/2008 a platobnému rozkazu z 8. októbra 2009, č. k. 53 Rob 460/2008, nerešpektujúc ustanovenie § 172 ods. 9 O.s.p. zodpovedá žalobkyni za škodu, sa dozvedela až dňa 24.3.2014 a to z predložených exekučných spisov vedených pod sp. zn. 15 Er 476/2011 a 16 Er 772/2011. Svoje právo voči žalovanej pritom uplatnila prvýkrát 7.5.2014 a to v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4 C 74/2014.
4. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza nasledovné:
6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. V preskúmavanej veci dovolateľka odôvodňovala prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p.
8. Podľa § 422 ods. 1 písm. a/ a b/ C. s. p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
9. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris), preto dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci nie je možný, ak peňažné plnenie neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy.
10. V preskúmavanej veci bol dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej o peňažnom plnení vo výške 2 349,77 Eur. Keďže nejde o prípad podľa písm. b/ § 422 ods. 1 C. s. p., dovolací súd skúmal, či peňažné plnenie, ktoré je predmetom dovolacieho konania, (ne)prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby, t. j. 27. marca 2015 bola 380,- Eur (nariadenie vlády č. 297/2014, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015).
11. Nakoľko odvolací súd rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (3 800,- Eur), dovolanie nie je v zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ C. s. p. prípustné.
12. Najvyšší súd so zreteľom na uvedené, podané dovolanie podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.
13. Úspešnej žalovanej dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.